1. Historické dôvody
Z historického hľadiska za posledných dvadsaťpäť storočí, teda za obdobie, za ktoré je historická demografia schopná rekonštruovať vývoj populácie, boli dvoma najľudnatejšími subkontinentmi vždy východná Ázia a indický subkontinent. Ich populácia totiž predstavovala v rozličných obdobiach pätinu až štvrtinu svetovej populácie. Vzhľadom na túto históriu neprekvapuje, že India, najväčšia krajina indického subkontinentu, je veľmi husto osídlená.
2. Absencia hladomorov
Významnou skutočnosťou tiež je, že India nikdy nezažila hrozné hladomory, ktoré by podľa predpovedí mnohých odborníkov zabránili rastu populácie, ako sa to stalo v 19. storočí. V 50. rokoch 20. storočia zahraniční odborníci Indii odporúčali vybudovať veľké prístavy na dovoz potravín. Samozrejme, podvyživená zostáva oveľa menšia časť jej obyvateľstva ako na začiatku 50. rokov, keď mala India menej ako 400 miliónov obyvateľov.
India nielenže dosiahla poľnohospodárske výnosy, ktoré jej umožňujú nakŕmiť rastúcu a jednoznačne väčšinovú časť obyvateľstva vlastnou produkciou potravín, ale poľnohospodárske produkty aj vyváža. Dokonca je aj inovátorom v ekologickom poľnohospodárstve.
3. Poučenie sa z "Pasteurovej revolúcie"
India však tiež dokázala využiť poznatky získané v krajinách Severu (čo možno zhrnúť do výrazu "Pasteurova revolúcia") na zlepšenie zdravia svojho obyvateľstva. To malo za následok okrem iného aj zníženie dojčenskej, materskej a detskej úmrtnosti v kontexte zvýšenej úrovne vzdelania. Viedlo to následne k prudkému zvýšeniu priemernej dĺžky života zo 41,7 roka v roku 1950 na približne 70 rokov od roku 2016, a to aj napriek nedostatočnému pokroku v oblasti hygieny.
