Sedem dôvodov vyľudňovania Číny

1. Prísna a neprezieravá „Politika jedného dieťaťa“

Zdá sa, že takzvaná politika jedného dieťaťa, uplatňovaná s veľkou administratívnou prísnosťou v rokoch 1979 až 2015, bez ohľadu na demografické procesy a bez akejkoľvek dlhodobej vízie, nakoniec prenikla do mentality mladších generácií, najmä mladých žien. Po tom, ako v roku 2016 vstúpil do platnosti zákon v prospech „dvoch detí“ a od roku 2021 podpora „troch detí“, sa vláda teraz snaží podporovať materstvo.

Politika jedného dieťaťa sa zatiaľ ukázala ako márna, pretože viedla rodičov k nadmerným investíciám do vzdelania ich jediného dieťaťa. Táto nákladná investícia, ktorej cieľom je pripraviť ich dieťa na akademickú a neskôr profesionálnu konkurenciu, ktorej bude čeliť, im neumožňuje uvažovať o ďalších deťoch, keďže by do nich nemohli investovať v rovnakej miere.

Okrem toho, sa najmä v mestských oblastiach ženy vydávajú čoraz neskôr, čo v krajine s nízkym percentom pôrodov mimo manželstva odďaľuje možné pôrody a znižuje potenciálny počet súrodencov, keďže plodnosť s vekom klesá. V dôsledku toho je miera plodnosti v Číne, ktorá začiatkom 90. rokov 20. storočia klesla pod úroveň reprodukcie, naďalej veľmi nízka.

2. Pokles počtu žien v plodnom veku

Neustály pokles počtu narodených detí od roku 1992 nie je spôsobený len nízkou pôrodnosťou. Od roku 2010 sa tento trend zvýrazňuje aj v dôsledku poklesu počtu žien v plodnom veku, ktorý je dôsledkom nízkej plodnosti zaznamenanej približne dvadsať rokov predtým.

3. Výrazný nedostatok dievčat

Prepad počtu žien je znásobený veľkým deficitom dievčat počas rokov násilnej kontroly pôrodnosti. Politika jedného dieťaťa totiž zvýraznila preferenciu chlapcov, čo malo za následok nadmernú úmrtnosť dievčat v porovnaní s chlapcami (venovalo sa im menej pozornosti ako chlapcom). Súčasne sa naskôr rozšíril ultrazvuk a následne i selektívne potraty (dievčat). Skutočnosť, že dospelí čínski muži si priviedli ženy z cudzích krajín, nevykompenzovala tento počiatočný deficit dievčat.

4. Fenomén „plávajúceho obyvateľstva“

Pre Čínu je charakteristické takzvané plávajúce obyvateľstvo, ktorého počet sa odhaduje na 300 miliónov ľudí. Ide o Číňanov, ktorí pracujú bez administratívneho povolenia na inom území, ako je to, ku ktorému sú priradení na základe domáceho pasu (hukou).

Tieto skupiny obyvateľstva sú sotva podporované v tom, aby mali deti tam, kde sa zdržiavajú nelegálne, pretože všetky deti, ktoré by mohli mať, by boli tiež v nelegálnej situácii. Preto by ich verejné orgány neuznali, a boli by následne postihované z hľadiska zdravia alebo vzdelávania.

5. Preferencia urbanizácie a rast nákladov na bývanie

Politika územného plánovania čínskej komunistickej strany spočíva najmä od 80. rokov minulého storočia v uprednostňovaní urbanizácie. V mestách, najmä v mnohých metropolách krajiny, sa náklady na bývanie často stali veľmi vysokými.

Je rozšírenou tradíciou, že mladý muž musí najprv vlastniť dom a až potom sa oženiť, čo odďaľuje vek sobáša a znižuje možnosť mať početných potomkov. Náklady na bývanie však tiež znižujú možnosť zaobstarať si veľké byty a táto skutočnosť spolu s nákladmi na vzdelanie nepodnecuje páry, aby mali viac ako jedno dieťa.

6. Rast úmrtnosti v dôsledku starnutia obyvateľstva

Na druhej strane vekového spektra sa od roku 2005 v Číne zvyšuje počet úmrtí v dôsledku gerontorostu, teda nárastu počtu starších ľudí, u ktorých je najväčšia pravdepodobnosť úmrtia. Pandémia covidu tento nárast ešte zvýraznila.

7. Trvalo záporná migrácia

Napokon, od roku 1949 je čistá migrácia v Číne trvalo záporná. V dôsledku toho medzinárodná migrácia nemôže kompenzovať prebytok úmrtí nad narodenými.

Pochmúrne vyhliadky: vyľudňovanie Číny bude pokračovať

Budúcnosť nie je nikdy napísaná, ale pozorovaný vývoj sa napriek tomu dal predvídať. Silná demografická zotrvačnosť, a najmä dedičstvo zvrátených účinkov politiky jedného dieťaťa, ktorá zanechala na čínskej spoločnosti kvantitatívne aj kvalitatívne stopy v podobe preniknutia mentality, odôvodňuje predpovedať scenár pokračujúceho vyľudňovania v Číne.

Tento úbytok obyvateľstva je potrebné vnímať v kontexte starnutia populácie a znižovania počtu pracujúcich. Zavedením a dlhodobým udržiavaním politiky jedného dieťaťa Peking nepochybne zabudol na slávny Konfuciov citát: „Kto sa nezaoberá vzdialenou budúcnosťou, je odsúdený na bezprostredné starosti.“

Text bol pôvodne publikovaný v časopise Population & Avenir, č. 762, marec-apríl 2023 a jeho preklad vychádza so súhlasom autora.