Ak si myslíte, že sa máte zle, prežite pár hodín s ľuďmi bez domova

Hádam každý z nás videl naživo alebo na obrazovke zdravotníka odetého do bieleho overalu, s respirátorom na tvári a s pohľadom spoza priehľadného štítu. No málokto z nás si vyskúšal na vlastnej koži pohybovať sa v ochranných pomôckach. Ja som si to vyskúšala. Nadobudla som cennú skúsenosť.

Po podcaste, ktorý som nahrala s riaditeľom neziskovej organizácie Depaul Slovensko Jozefom Kákošom a pracovníčkou červenej zóny Zuzanou Kuľhovou, ktorí mi opísali, ako vyzerali ich posledné týždne v nocľahárni, som sa rozhodla, že chcem pomôcť ako dobrovoľníčka aj ja. Vtedy som ešte netušila, čo ma bude čakať. Na jednej strane má zmáhali obavy, na strane druhej som sa tešila.

I keď som sa dostala v nocľahárni na oddelenie zelenej zóny, teda do časti, kde sa nachádzajú klienti negatívni na koronavírus, musela som si obliecť plášť, nasadiť si respirátor, čiapku, dvoje rukavíc a dať si štít. Veci, ktoré sa pre zdravotníkov stali za posledný rok neoddeliteľnou súčasťou.

Pri štíte som mala trochu problém, keďže moja hlava je pomenšia a nájsť ten správny, ktorý by mi sedel, bolo náročné. Teda neskúšali mi črievičku na nohu ako v známej rozprávke, ale hľadal sa vhodný štít na moju hlavu. Nakoniec sa jeden našiel, dal sa zúžiť, aby mi nepadal.