Primárnu zodpovednosť aj právo vychovávať deti majú rodičia. Rodičia môžu túto svoju kompetenciu vykonávať prostredníctvom školy, pričom v takom prípade majú garantované právo, aby bola táto výchova v súlade s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Právo rodičov na výchovu dieťaťa v súlade s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením je ukotvené vo viacerých medzinárodných ľudskoprávnych dokumentoch, v našej ústave aj v našom zákone o rodine. V školskom zákone však zatiaľ toto právo ukotvené nie je. Niežeby neexistovalo, veď medzinárodné právo, ústava a zákon o rodine sú záväzné aj pre školy. Problém je skôr praktický – učitelia a riaditelia škôl poznajú školské predpisy, no iné zákony im môžu byť cudzie. Žiaľ, niekedy ani nemajú dostatočné právne povedomie a neuvedomujú si, že majú aj iné povinnosti, ako len tie napísané v „dvaštyripäťke“.
S týmto problémom som sa stretol už viackrát. Rodičia mali záujem uplatniť toto svoje právo, a preto poslali riaditeľovi školy list, v ktorom ho žiadali o informácie o plánovanej výchove, ktorú ako rodičia považujú za citlivú. A v prípade, ak by plánovanú výchovu vyhodnotili ako nevhodnú, chceli by svoje dieťa z takejto výchovy stiahnuť. Mnohí riaditelia a pedagógovia s tým nemali problém a rodičom vyšli v ústrety. Ale našli sa aj takí, ktorí sa s požiadavkou rodičov nevedeli stotožniť a odmietli im vyhovieť.
Presne pre toto je Vašečkova novela školského zákona dôležitá – do školského zákona zakomponuje nový inštitút, postup, ako si rodičia môžu toto svoje právo uplatniť. A keďže to bude priamo v školskom zákone, minimalizuje sa tým riziko poškodenia práv rodičov len preto, že „toto v zákone nemáme“.
