Švajčiarsko s touto výzvou konfrontovalo dve profesorky, ktoré pracujú na špičkových pracoviskách. Obe sa navyše dlhodobo venujú otázke rovnosti žien a mužov, zvlášť v akademickom svete. Margit Osterlohová a Katja Rostová si položili otázku: Ako to, že podiel žien medzi profesormi je stále len štvrtinový napriek tomu, že roky tvoria väčšinu vo švajčiarskych kampusoch? Diskriminujúce prostredie? Znevýhodňujúce materstvo? Stereotypy? Sčasti áno, ale rozhodne to nebude celá odpoveď.
Výskumníčka, jedna ekonómka a jedna sociologička študovali počas dvoch rokov univerzitné štatistiky z posledných pätnástich rokov. Prácu zavŕšili prieskumom medzi desiatimi tisíckami študentov. Z výslednej štúdie vyplýva, že väčšina žien sa osobne nestretla s diskrimináciou. Ostatné dosahujú vo všetkých odboroch, nielen v tých humanitných, výrazne lepšie výsledky. Ukázalo sa tiež, že muži sú dnes na pracovné pohovory pozvaní menej často ako ženy aj vtedy, ak majú rovnakú kvalifikáciu. Lenže sú to ženy, ktorí zároveň tvrdia: Rodina je pre nás dôležitejšia, pracovať chceme menej ako muži a menej ako predošlé generácie.
Keď sa pozrieme na takzvané ženské študijné odbory (čo sú disciplíny, ktoré zo sedemdesiatich percent študujú ženy), zistíme, že zo žien, ktoré si plánujú založiť rodinu, by 43 percent najradšej pracovalo na polovičný úväzok, 38 percent uviedlo, že si nepraje pracovať vôbec, alebo len veľmi málo. Zvyšných 19 percent by rado pracovalo na plný úväzok. Študentky, ktoré sa venujú tradičným mužským odborom, chcú pracovať viac, 39 percent z nich na plný úväzok.
Konzervatívna mladosť?
Titulky, ktoré obleteli Švajčiarsko a čoskoro sa presunuli do okolitých krajín, mohli prekvapiť, bádateľky však zdôrazňujú, že sa už dlho črtal návrat k tradičnejším rolám. Ženy síce chcú pracovať, ale len tak, aby zamestnanie nepreťažilo ich rodinu. To isté si mnohokrát želajú aj pre svojich mužov: zvlášť ženy z takzvaných ženských odborov by chceli, aby ich manžel síce prevzal viac ekonomickej zodpovednosti, ale pracoval v ideálnom prípade len na polovičný úväzok. Ale to má háčik.
Študentky zo ženských programov si najčastejšie berú za manžela študenta z takzvaných mužských odborov. Práve muži chcú pracovať skôr na plný úväzok. Táto konštelácia – ženy preferujúce polovičný úväzok, no muži plný – môže vyústiť do toho, že ženy rezignujú aj na svoj polovičný úväzok a stanú sa manželkami v domácnosti.
Toto počínanie posilňuje tradičné roly a je základom takzvaného paradoxu rodovej rovnosti: čím bohatšia krajina, tým konzervatívnejšie postoje k práci a rodine. Najmä muži a ženy z veľmi bohatých domácností bývajú veľmi tradičné. Vzdelané ženy pracujú na čiastočný úväzok alebo zostávajú doma, zatiaľ čo ich manželia robia na plný úväzok v dobre platených a náročných zamestnaniach.
Ešte jeden paradox stojí za zmienku. Veľakrát sa vníma ako žiaduce, aby ženy prenikli aj do technických odborov, ktoré sú mužskou doménou. Lenže je prekvapujúce, že podiel žien klesá práve vo vyspelých krajinách. Podľa údajov OSN dosahuje podiel absolventiek týchto odborov vo Švajčiarsku 22 percent, v USA 34 percent, ale v Maroku 45 percent.
Dôvod? Zdá sa, že ženy z chudobnejších krajín častejšie volia technické odbory, pretože si od toho sľubujú ekonomický vzostup. Len čo si však pripadajú zaistené, doprajú si luxus študovať to, čo chcú, a zdá sa, že sú to mäkké odbory. Inými slovami, tam, kde je ženám aj mužom dopriata sloboda, rozdiely v preferenciách a životných štýloch medzi pohlaviami skôr rastú.
Ktovie, čo chceme?
