Nekádehák Mikloško. Reakcia na Michala Čopa

Michal Čop napísal v pondelok komentár, kde s istou skepsou reagoval na účasť Františka Mikloška na kandidátke KDH. Na jeho text reaguje František Smolík.

Po prečítaní článku Michala Čopa o zaradení Františka Mikloška na kandidátku KDH vo mne zostal zmätok. Dozvedel som sa veľa nového o Mikloškových „nekádéháckych“ postojoch, nech už tento prívlastok znamená čokoľvek.

Tiež som sa dozvedel, že si dovolil debatovať v Teplárni, že sa teší na koalíciu s PS, a tak napodobňuje chyby Alojza Hlinu. Toto všetko podľa Michala Čopa robí z Františka Mikloška osobu, ktorá nielenže nepresvedčí ľudí, aby odovzdali svoj hlas KDH, ale môže ešte niektorých konzervatívcov aj zneistiť. Pretože, ako autor píše, F.M. už nereprezentuje ten typ konzervativizmu, čo v minulosti.

Už dosť s tým Hlinom

Dnes, keď sa povie v jednej vete PS a KDH, tak automaticky sa začne spomínať Alojz Hlina a jeho pakt o neútočení z predvolebnej kampane 2016. Takže keď Mikloško spomína možnú povolebnú spoluprácu s PS, tak sa dopúšťa tej istej chyby ako Hlina a ohrozuje tak vstup KDH do parlamentu. Toto je interpretácia, ktorá chce naozaj veľa fantázie.

Nerozumiem tomu, prečo bez akýchkoľvek pochybností hovoríme, že KDH sa nedostalo do parlamentu pre nejaký pakt s liberálmi. Táto dohoda bola čisto symbolická a hovorila len o tom, že sa strany nebudú ohovárať v predvolebnej kampani. Veď to je celkom pekné, aj keď možno naivné, keďže mali rátať s tým, že Igor Matovič bude ohovárať všetkých aj za nich.

V každom prípade dnes mnohí komentátori a aj predseda Milan Majerský presadzujú naratív, že KDH nebolo v parlamente, lebo dosť nekydalo na liberálov. Úplne pritom ignorujeme fakt, že neboli v parlamente ani predtým, keď bol predsedom Ján Figeľ, dokonca v súčte mali ešte menej hlasov ako s Hlinom. S Jánom Figeľom pritom určite nepanovali žiadne pochybnosti o paktovaní s liberálmi ani nič podobné.

Keby sme tu chceli analyzovať, prečo nie je KDH už dve volebné obdobia v parlamente, tak by sme mohli hovoriť o nevýraznej kampani, spoliehaní sa na svoje voličské jadro, prenechanie výrazných tém politickým oponentom, odchod KÚ k Matovičovi alebo možno aj to, že Alojz Hlina je celkom svojrázny typ na predsedu KDH. Prestaňme však už hovoriť, že za neúspech v minulých voľbách môže bezvýznamný pakt s progresívcami, to je naozaj trápna skratka.

Varovanie pred koaličným partnerom?

Podľa Michala Čopa vytvára F.M. svojimi vyjadreniami o možnej koalícii zmätok, keď najprv varuje pred progresívnou politikou a potom pripúšťa povolebnú spoluprácu s PS. Myslím, že ten, kto číta prieskumy verejnej mienky, nemá byť z čoho zmätený. Každý príčetný človek už vie, že s Igorom Matovičom sa spolupracovať nedá. Keď chceme mať po voľbách vládu a odmietame spoluprácu so Smerom a Republikou, tak neviem s kým by chcelo KDH vládu zostavovať.

To nie je relativizovanie konzervatívnych hodnôt a neznamená to, že sa Mikloško stotožňuje s progresívnou politikou. To je len vnímanie predvolebnej reality. Nevieme síce, ako voľby dopadnú, ale isté je, že KDH nebude mať 20 percent a nemá zmysel, aby si teraz určovalo nereálne podmienky povolebnej spolupráce. Účasť vo vláde a status quo na etické témy je to najviac, v čo môžu v KDH dúfať. Akékoľvek volanie po sprísňovaní interrupcií a ďalšie evergreeny konzervatívnej politiky musia na toto volebné obdobie počkať.

Debata v teplárni
Jedným z ďalších konzervatívnych „hriechov“ Františka Mikloška bolo, že sa zúčastnil na debate v Teplárni. Michal Čop to označil ako jeho mediálne vystúpenie v Teplárni, ktoré, citujem, „nepridá hodnotovo konzervatívne ukotveným voličom na istote“.

KomentárČo čakať od návratu Františka Mikloška na kandidátku KDH

Neviem, ako chceme, aby prežila kresťanská demokracia v 21. storočí, keď sme v neistote už z toho, že niekto debatuje v teplárni po vražde dvoch mladých ľudí. Je to veľký oblúk, ktorý teraz spravím, ale rozmýšľam, ako by s týmto mentálnym nastavením prežilo kresťanstvo v Európe. Apoštoli by asi len prišli do Ríma, uvideli by orgie pohanov, zápasy gladiátorov a potom by ušli. Mohli by byť však spokojní s tým, že si zachovali svoje hodnoty a celý kresťanský príbeh Európy by sa tým skončil. Mrzí ma takéto prirovnanie, ale niekedy sa mi zdá, že toto dnes chceme od kresťanov nielen v politike. Hlavne byť čistý a nekonfrontovať sa s ničím cudzím, len neviem čo je na tom kresťanské.

Nekádehák Mikloško
Rozumel som tomu, keď niektorí ľudia nechceli spojenie s Demokratmi, ktorých zakladateľ je v podstate Miroslav Kollár. Ale keď je František Mikloško príliš liberálny, alebo „nekádehácky“, tak to už naozaj neviem, kto je dostatočne „kádehácky“ pre KDH.

Michal Čop píše, že F.M. už nereprezentuje ten typ konzervativizmu, čo v minulosti. Myslím si, že František Mikloško je výnimočný práve tým, že je hodnotovo pevný a reprezentuje celý život to isté, zápas o slobodu a Slovensko. Obavy mám skôr z toho, čo reprezentujú konzervatívci, ktorí sú dostatočne „kádehácky“. Teším sa však, že si budem môcť na kandidátke KDH vybrať aj takého „liberálneho nekádeháka“, akým je František Mikloško.