Nepriaznivé počasie ovplyvnilo slávnosti

Javorina bola oddávna horou národnou, pod jej úpätím, na lúke pri horskom prameni, sa dávno pred postavením chaty konali pamätné, historické stretnutia národovcov.

Dávne udalosti prerástli v 174-ročnú tradíciu. Práve toľko rokov ubehlo od pamätného stretnutia národovcov na Veľkej Javorine.

„Je to historický odkaz, rok 1848, roky meruôsme, kedy sa tu na Javorine stretávali učenci, národovci a hlavne národní buditelia či z jednej alebo druhej strany a hlásali myšlienku spolupatričnosti a vzájomnosti a tolerancie,“objasnil Martin Beňatinský, starosta obce Lubina.

„Boli to veľkí ľudia, ktorí mali veľké myšlienky, ktoré šírili prostredníctvom kňazov, učiteľov a notárov, boli to veľkí ľudia, ktorí založili túto tradíciu,“ prízvukoval Jozef Trstenský, predseda prípravného výboru a primátor Nového Mesta nad Váhom.

Významným lákadlom tohtoročných slávností mal byť hodnotný kultúrny program, ktorý ponúkal to najlepšie z tradičného folklóru a dobrej muziky prihraničného regiónu. Pre dážď a nepriaznivé počasie, ktoré v poslednú júlovú nedeľu na Veľkej Javorine panovalo, ho však organizátori zrušili.

„Dnes nám však počasie nevadí, pretože vlahu potrebujeme a rovnako potrebujeme aj stretnutia. Keď nám prší zlato, tak nám prší aj šťastie a o to je to naše stretnutie úprimnejšie a ľudskejšie,“ povedal Bohuslav Vávra, starosta obce Boršice u Blatnice.

Pozvanie na bratské a priateľské stretnutie na Javorine prijali aj ďalší vzácni hostia, ktorí v tomto čase reprezentujú oba národy na pozíciách županov na slovenskej a hejtmanov na českej strane.

„My sa spoločne stretávame počas celého roka a nielen na úrovni krajov, ale aj so starostami obcí na moravskej a slovenskej strane pri realizácii zaujímavých projektov. Je to cesta, ktorá nás spája a je to cesta, ktorá nám prinesie financie tak potrebné na udržanie rozvoja,“ ekonomicky vo svojom príhovore uvažoval Radim Holiš, hejtman Zlínskeho kraja.

„Z môjho pohľadu je veľmi dôležité, že to bratstvo a priateľstvo je stále v ľuďoch a my sme to najviac poznali po tornáde na južnej Morave, kedy bolo úplne prirodzené, že cez hranice prišli ľudia pomáhať,“ pripomenul tragické udalosti a následnú rýchlu pomoc Jan Grolich, hejtman Jihomoravského kraja.

„V núdzi poznáš priateľa, a keď vieme, že z druhej strany Moravy na nás vždy bude čakať priateľ, tak sa znášajú všetky príkoria omnoho jednoduchšie,“ doplnil slová svojho moravského partnera Jozef Viskupič, predseda Trnavského samosprávneho kraja.

Ako posledný sa v oficiálnej časti prihovoril aj Jaroslav Baška, predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja. „Jedným zo spoločných menovateľov všetkých predchádzajúcich príhovorov je slovíčko ‚vzťah‘ . Vzťahy sa nebudujú ľahko, je to vždy na vzájomnej dôvere a myslím si, že práve tieto vzťahy, ktoré máme my, Slováci, Moraváci a Česi, sú dlhé roky na vynikajúcej úrovni aj preto, že spomínané dejinné udalosti nás vždy spájali a naďalej spájajú,“ povedal župan Baška.   

Aj napriek nepriaznivému počasiu a zrušenému kultúrnemu programu si na slávny vrchol našlo cestu niekoľko turistov zo Slovenska a Čiech, pre ktorých má symbol stretávania veľký význam.

A neboli to len obyvatelia z okolitých miest a obcí spod Javoriny. Marie Krejčová z Kladrub u Strakonic zavítala na Veľkú Javorinu so skupinou priateľov zo Spolku sekáčů a kosců České republiky. „Naša generácia zažila to, že sme boli Československo, a to rozdelenie pre nás vnútorne nikdy nenastalo, všetci máme priateľov a známych na Slovensku, po jazykovej stránke si rozumieme a nemáme s tým problém,“ dodala.

Dážď na Veľkej Javorine k večeru ustúpil, zástupcovia miestnych a regionálnych samospráv si tak položením vencov pri Pamätníku česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti pripomenuli našu spoločnú históriu. 

 Prečítajte si aj Miesto, kde sa stretávali štúrovci, spája ľudí aj dnes

Novodobé stretnutia sa začali na Veľkej Javorine s pôvodným názvom Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov na Javorine v roku 1990. Na tejto pamätnej hore sa v tom roku v júni stretli štátne reprezentácie Slovenskej a Českej republiky a na mieste niekdajšej uhorskej hranice osadili Pamätník česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti. Symbolizuje myšlienku, že aj napriek dynamickým premenám si prostí ľudia na moravsko-slovenskom pomedzí zostanú rovnako blízki.