Tradičná ľudová strava na kopaniciach

Po fašiangových či veľkonočných tradíciách sa v priestoroch Gazdovského dvora v Turej Lúke zamestnanci Centra tradičnej kultúry s deťmi rozprávali o tom, ako sa kedysi naši predkovia stravovali, ako sa v tom čase potraviny a jedlo konzumovalo.

„Rozprávame sa o tom, ako sa pripravovali perky so slivkovým lekvárom. Pripravujeme si teda cesto, ktoré vyvaľkáme. Všetky deti si vyskúšajú aj tento pracovný postup miesenia cesta, vyvaľkania, rozdelenia cesta, plnenia periek až po ich ozdobenie a dáme to gazdinej potom variť,“ informuje Jana Pakosová, odborná pracovníčka Centra tradičnej kultúry v Myjave.

Spolu s ňou je na dvore aj jej kolega Peter Obuch, ktorý odkrýva deťom tajomstvá stravy našich predkov. „Aj zloženie tej stravy bolo trošku iné, jedli sa predovšetkým múčne jedlá, ktoré boli sýte, pretože sa veľa pracovalo. Dosť veľa sa jedli zemiaky a strukoviny ako taký zdroj bielkovín, samozrejme zo zeleniny to bola kapusta. Boli to aj kašovité jedlá, veľmi obľúbené boli omáčky. To znamená jedlá pomerne sýte, ktoré zasýtili, no a keď sa išlo na celý deň na pole, aby teda tí ľudia vydržali,“ rozpráva deťom, ktoré sa už tešia na vlastnoručne vyrobené perky.

„Samozrejme, že tá strava bola zdravšia, nebola so všelijakými pridanými chemikáliami. Na druhej strane bola oveľa jednotvárnejšia a určite nebol taký výber. Častokrát bolo aj málo vitamínov, hlavne v zime. Jednoducho sa žilo z toho, čo zostalo a vtedy bola práve veľmi dôležitá napríklad tá kyslá kapusta, ktorá je dôležitým zdrojom céčka,“ vysvetľuje Peter Obuch.

„Kým sa nám perky varia a chlebík s posúchom pečú, tak si s deťmi zatancujeme typ tanca z myjavskej oblasti, ktorý sa volá hrozená a spríjemníme si čas pri pečení a čakaní na chutné perky,“ zakončila Jana Pakosová.