Výstavba fabrík ničí našu pôdu

Po roku 2000 sa objavovalo stále viac zahraničných firiem, ktoré chceli na Slovensku vybudovať nové výrobné závody vo veľmi krátkom čase. Potrebovali na to majetkovo vysporiadané pozemky s príjazdovými cestami či potrebnými povoleniami.

A tak sme svedkami toho, že tieto kritériá splnili mnohé z úrodných polí nielen nášho kraja. No je ich už akosi priveľa. Myslí niekto aj na to, že v nestabilných ekonomických časoch, ktoré poznačil vojenský konflikt s globálnym dopadom na ohrozenie potravinovej bezpečnosti sveta, by bolo žiaduce regulovať výkup najbonitnejšej pôdy na Slovensku pod budúce logistické centrá a fabriky a strážiť tak potravinovú sebestačnosť aj našej krajiny?

Znepokojivý trend výstavby pokračuje

Asi najznámejším v našom regióne je industriálny park v Trenčíne, ktorý vybudovali pre taiwanského výrobcu elektroniky. Úspešné sú aj menšie parky v Myjave, Dubnici nad Váhom, Bánovciach nad Bebravou, Novákoch, Považskej Bystrici, Handlovej, Púchove, Beluši alebo Rakoľuboch pri Novom Meste nad Váhom. Tam sa do pôvodne logistického centra s veľkými skladmi potravinárskej a odevnej firmy nasťahoval aj nemecký výrobca svetlometov do áut.

Napriek tomu, že akákoľvek výstavba na poľnohospodárskej pôde je u nás pomerne prísne regulovaná zákonom, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) so znepokojením vníma negatívny trend výstavby rôznych závodov či logistických centier na poľnohospodárskej pôde, často vysokej kvality.

„Uvedomujeme si dôležitosť ochrany poľnohospodárskej pôdy, ktorá je nielen základným výrobným prostriedkom pre poľnohospodárstvo a teda zdrojom potravinovej bezpečnosti štátu, ale aj nenahraditeľným prírodným zdrojom. Väčšina poľnohospodárskej pôdy je však v súkromnom vlastníctve a štátne orgány sú povinné pri presadzovaní verejných záujmov, medzi ktoré bezpochyby patrí aj ochrana poľnohospodárskej pôdy, rešpektovať aj oprávnené záujmy jej vlastníkov,” uviedol pre Terajšok Odbor komunikácie MPRV SR.

Za záber kvalitnej poľnohospodárskej pôdy sa u nás platí poplatok – odvod, ktorého sadzba v prípade kvalitných pôd môže dosiahnuť 20 eur/m2, v prípade viníc dokonca až 100 eur/m2.

Orgánom, ktorý v jednotlivých prípadoch povoľuje výstavbu na poľnohospodárskej pôde, je príslušný okresný úrad, konkrétne jeho poľnohospodársky a lesný odbor, nie ministerstvo. To nemôže zasahovať do konania okresného úradu a nemôže tiež predmetný záber poľnohospodárskej pôdy priamo zakázať.

O zábere poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom vydávania územných rozhodnutí spolurozhodujú aj jednotlivé samosprávy a ich príslušné stavebné úrady.

Kde končí naša úrodná pôda?

Zákon o ochrane pôdy upravuje aj zaobchádzanie s vrchnou, najkvalitnejšou časťou pôdneho profilu, ktorú predstavuje tzv. humusový horizont. Ten je investor povinný pred začatím výstavby z pozemku zhrnúť a účelne využiť na iných poľnohospodárskych pozemkoch. Či už na zúrodnenie menej kvalitných pôd, na výrobu kompostu, záhradnej pôdy alebo na zlepšenie kvalitatívnych vlastností nepoľnohospodárskych pôd. Totiž, keď sa humus rozkladá, dodáva pôde a rastlinám dusík, fosfor, draslík a horčík. Ide tak o najvýživnejší proces organického rozkladu na svete.

Či bola táto zákonom stanovená povinnosť splnená, sme sa pýtali majiteľov závodov v okolí Trenčína a Dubnice nad Váhom. Nikto z oslovených sa však k téme nechcel vyjadriť.

Zisk verzus fungujúce poľnohospodárstvo

Rovnako (ne)reagovali aj vlastníci pozemkov, ktorým sme položili otázku, prečo uprednostnili zisk z výstavby fabrík pred úrodnosťou pôdy a potravinovou sebestačnosťou našej krajiny. Zdá sa teda, že zakopané státisíce eur v zemi sú pre investorov aj majiteľov pozemkov citlivou témou.

„Zakaždým apelujeme, aby spoločnosť citlivo zvažovala, kedy uprednostní výstavbu pred zabezpečením obživy nášho obyvateľstva. Poľnohospodárska pôda je pre poľnohospodárov základným výrobným prostriedkom a bez nej nebudeme mať žiadny syr, ani chlieb, ani jablko,” vysvetľuje Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, podľa ktorej nie je rozumné zbavovať sa neuváženým spôsobom kvalitnej poľnohospodárskej pôdy a stavať nové budovy alebo haly.

„Potrebujeme mať fungujúce poľnohospodárstvo a stabilnú výrobu slovenských potravín v dostatočnom množstve, nie zbavovať sa pôdy a byť stále viac odkázaní na dovozy zahraničných potravín neznámej kvality,” doplnila.

Sme stále viac odkázaní na dovoz

To, že sme stále viac odkázaní na zahraničné potraviny, dokumentuje aj aktuálna štatistika zahraničného obchodu s agropotravinárskymi výrobkami.

Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v januári až júli 2022 pasívne v objeme 1 209,9 miliónov eur. V porovnaní s minulým rokom sa zvýšilo o 154,2 miliónov eur, čo predstavuje 14,6 percent. Zjednodušene povedané, boli sme nútení viac dovážať ako vyvážať.

Je to ale naozaj potrebné? Nemali by kompetentní radšej zabrániť slepej industrializácii a znehodnocovaniu úrodnej poľnohospodárskej pôdy, z ktorej sa pomaly ale isto stáva iba investičný produkt? A čo ak by, pre zmenu, podporili každú snahu smerujúcu k stabilizácii pôdneho fondu v prospech domácich a miestnych farmárov? Z rezortu pôdohospodárstva sme dostali takúto odpoveď.

„MPRV SR si uvedomuje, že zastavaním poľnohospodárskej pôdy dochádza nielen k strate jej úrodnosti, ale aj k strate iných ekosystémových služieb pôdy, ako je napríklad filtrácia a akumulácia vody a preto v súčasnosti, v súlade s aktuálnym Programovým vyhlásením vlády SR, pripravuje legislatívne nástroje, ktoré ďalej sprísnia podmienky nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy.”

Rovnaké otázky sme položili aj Ministerstvu hospodárstva, ktoré podporuje zahraničných investorov v podnikateľských záujmoch na území našej krajiny. Ani po opakovaných výzvach sa však do uzávierky nevyjadrili.