Karol Pádivý skomponoval počas svojho života viac ako 100 skladieb pre dychové orchestre a menšie hudby. Veľa jeho kompozícii čerpá z folklóru trenčianskeho regiónu, napr. Sobášne piesne, Súčanské čardáše, Starý náš, Okolo Súče, Sedliacká, Kubranské veselie. Vypracoval systém dlhodobého vzdelávania pre kapelníkov a skladateľov dychovej hudby a bol tiež autorom niekoľkých kníh, v ktorých zhrnul svoje hudobné skúsenosti. Jeho bohatý profesionálny život však ukončila ťažká choroba.
„V roku 1965, práve v deň, keď som sa ja vrátil z vojny, otec zomrel na leukémiu. Mal relatívne málo rokov, 57.”
Pádivého Trenčín
O rok neskôr, v roku 1966 založil Štefan Bolebruch, vtedajší riaditeľ osvetového strediska v Trenčíne, v ktorom Karol Pádivý pracoval, prvý ročník festivalu dychových orchestrov s medzinárodnou účasťou – Pádivého Trenčín, ako príležitosť rozvíjať jeho hudobný odkaz.
„Chodili orchestre z Rakúska, Nemecka, Francúzska, Čiech, zo severu Moravy, lebo tam sa tá tradícia, chvalabohu, udržiava dodnes. Dokonca sme mali orchester aj z Arménska. Od roku 1990 som bol šéfom týchto festivalov ja a až do toho posledného, v roku 2003, som zaviedol zvyklosť, kedy zúčastnené orchestre hrali aj kompozície z diela môjho otca. To bolo totiž tak rozmanité, že pre mňa nebol problém urobiť pútavú dramaturgiu. Bolo to muzikantsky zaujímavé,” opisuje pán Pádivý, ktorý sa zaslúžil aj o to, že festival moderovali známe tváre z televíznych obrazoviek. Ivan Krajíček, Alena Heribanová, Izabela Pažítková či český moderátor Karel Hegner.
Po prevrate však začali dychové orchestre na Slovensku postupne miznúť. Z pôvodných 40 telies zostal iba Veľký orchester v Košiciach, ktorý funguje ešte aj v súčasnosti. Ten trenčiansky zrušili v dôsledku šetrenia.
„Pritom mal asi 50 muzikantov a zásluhou dirigenta Ludvika Soukupa, ktorý ich hnal do cvičenia a skúšania, sa vypracovali na veľmi vysokú európsku úroveň. A keď ju dosiahli, tak ich zrušili. Trenčín, ako jediné župné mesto, tak od roku 2003 nemá žiadne profesionálne umelecké teleso.”
V tom roku sa konal aj posledný ročník obľúbeného festivalu. Zo strany štátu totiž nebol záujem podporovať tento druh hudby. Politici argumentovali tým, že dychovky sú typickým komunistickým hudobným žánrom, ktorý sprevádzal každoročné oslavy 1. mája, preto ich treba zrušiť. A pritom ide o hudbu, ktorá je pre tento región historicky príznačná. Prvé zmienky o existencii dedinskej dychovky pochádzajú totiž z Kubrej, z roku 1888. Nuž ale, proti politickému gustu málokedy pomôže nejaký dišputát.
Pripomeňme si však, že skladby Karola Pádivého sú súčasťou štátneho protokolu Slovenskej republiky. Za zvukov jeho hudby vykonali protokolárnu prehliadku čestných vojenských jednotiek všetky hlavy štátov, ktoré navštívili Slovensko. Jeho skladby patria tiež k povinným skladbám na významných festivaloch dychovej hudby, napr. na Medzinárodnom festivale v Prahe. Slovenský hudobný fond v Bratislave udeľuje od roku 1991 každoročne Cenu Karola Pádivého za rozvíjanie dychovej hudby a v roku 1999 zapísali tohto významného hudobného skladateľa do Zlatej knihy Slovenského ochranného zväzu autorského.
