V jednej z miestností Bojnického zámku objavili prekvapivý nález

„Tento výskum sa uskutočňuje spôsobom, ktorý študuje vzťahy jednotlivých múrov, preto v styčných častiach stien realizujeme hĺbkové sondy pod omietky a tieto ukazujú jednotlivé nadväznosti múrov,“ načrtol pre TASR stavebný historik Martin Bóna.

Spolu s kolegom v miestnosti v blízkosti štvrtého nádvoria zistili, že bočné deliace steny tohto palácového traktu sú k obvodovému hradobnému múru, teda najstaršiemu múru horného hradu, primknuté bez previazania, druhotne, čiže patria k mladším konštrukciám.

„Domnievame sa preto, že tento palác vznikol v mladšom období ako vnútorná dvorová prístavba. Samotný kameň nehovorí o tom, kedy bol uložený, ale podľa kontextu s písomnými prameňmi, typológiou a vzťahov jednotlivých datovaných štruktúr múrov predpokladáme, že najstarší hradobný múr patrí ranogotickým konštrukciám z druhej polovice 13. storočia,“ vysvetlil Bóna.

Deliaci múr, vzhľadom na nález hrotitého portálu, radia odborníci podľa neho do obdobia vrcholnej gotiky, teda počas 14. a začiatku 15. storočia. Následne zachytili mladšiu úpravu v podobe rozšírenia priestoru, ktorá pravdepodobne súvisí so záverom stredoveku, teda koncom 15. a začiatkom 16. storočia.

„Vedelo sa, že tento hrad má svoju bohatú stavebnú históriu, len nebola možnosť realizovať hĺbkové výskumy, ktorými by sa zistili možnosti pre datovanie jeho jednotlivých častí,“ skonštatoval odborník.

V archívnom krídle robili od roku 1995 archeologický výskum, počas ktorého po prvý raz odkryli rozsiahlejšie stredoveké konštrukcie z 13. a 14. storočia, ale i s mladšími prestavbami. „Táto časť, ktorá sa teraz skúma, nebola doteraz bližšie datovaná. Na základe portálov sa mohlo predpokladať, že má najneskôr renesančný alebo barokový pôvod, o jej stredovekom pôvode sa doteraz nevedelo,“ uzavrel.

Miestnosť, v ktorej odborníci realizujú výskum, bude neskôr slúžiť na účely expozície. Postupne sa presunú i do iných častí zámku podľa požiadavky vedenia múzea.

(tasr)