Prečo vo svojich knihách inklinuje k rodnému kraju a kam sa podľa Ivana Kučeru posunul hororový žáner?

Ivan Kučera je známy najmä ako autor recenzií filmov, seriálov, kníh či dokonca komiksov. Napísal tisíce časopiseckých a webových článkov. Špecializuje sa na americkú tvorbu od 70. rokov minulého storočia až podnes. Píše poviedky, novely aj romány. Kratšie žánre publikoval v rôznych antológiách, zborníkoch a časopisoch (najvýznamnejšia zbierka Obchádza nás temnota, 2016).

E-booky Kozí ľudia a Lesy si vydal ako samizdat. V roku 2011 vyhral Cenu Béla, ktorá je súčasťou Ceny fantázie.

Čo musí horor mať, aby vás zaujal?

Horor má veľa podôb. Mne vyhovujú skôr atmosférické, s dôrazom na postavy, vývoj deja, vzťahy, dialógy. Explicitné horory ponúkajúce krvavý bitúnok nie sú moja šálka kávy, ale je pravdou, že ak v horore na správnom mieste a vo vhodný čas použijete násilie, vie to príbeh obohatiť. Ale ako s ničím na svete, ani s týmto sa to nemá preháňať. Hnevá ma, ak si menej skúsení čitatelia a diváci myslia, že horor je pre úchylákov a nejde v ňom o nič viac než o krv. Pritom u nás sú veľmi obľúbené kriminálky a trilery a tam tiež ide o vraždy a nikomu to nevadí. Najmrazivejšie horory obsahujú minimum krvi, alebo žiadnu.