Otázniky nad Čínou: koronavírus sa mohol šíriť oveľa skôr

K podobnému záveru došli aj vedci z Cambridgeskej univerzity, ktorí z rýchlosti mutácie vírusu predpokladajú, že k prvým infekciám došlo medzi koncom septembra až koncom novembra. WHO sa momentálne usiluje získať vzorky krvi pacientov z decembra 2019, aby ich mohla otestovať na protilátky. Čína je pomerne neochotná a zoznamy pacientov nechce psokytnúť.

Mrazené jedlo ako zdroj?

Medzitým prebieha vyšetrovanie miesta pôvodu vírusu. Aj keď sa všeobecne považuje za toto miesto Wu-chan, čínske úrady sa veľmi snažia nájsť pôvod koronavírusu niekde inde. Štandard ešte začiatkom decembra minulého roku informoval, že podľa čínskych zdrojov mohol vírus infikovať Číňanov v zahraničí, mal by teda nečínsky a zahraničný pôvod.

Jednou z krajín, kde sa mal vírus objaviť skôr, bola podľa Číňanov India. Tam sa mal vírus preniesť zo zvieraťa na človeka vďaka kontaminovanej vode v období leta roku 2019. Jeho šíreniu mohol pomôcť nedostatok vody a zlá úroveň zdravotníctva, pričom následne odtiaľ sa mal vírus dostať do Číny.

Iná teória zasa hovorí, že vírus sa do Krajiny stredu dostal z Európy. A to konkrétne na baleniach mrazených rýb. Ide o teóriu, ktorú vyslovil na jeseň minulého roka bývalý šéf Čínskeho úradu pre kontrolu a prevenciu chorôb.

Aj vyšetrovatelia z WHO momentálne venujú svoj čas a energiu tejto pomerne nepravdepodobnej teórii. Podľa niektorých informácií to bola podmienka Číny, aby vpustila medzinárodnú vyšetrovaciu družinu do Wu-chanu – výskumníci budú musieť vyšetriť aj teóriu s mrazeným jedlom.

Ktorá teória dáva väčší zmysel

To podľa Gottlieba vrhá tieň podozrení a nedôvery na celé vyšetrovanie a otvára otázku, do akej miery môžu čínske úrady ovplyvniť skutočné výsledky skúmania pôvodu nákazy. A to najmä preto, lebo mnohé zahraničné vedecké skupiny došli k zápornému záveru v prípade predstáv o infekciách, ktoré sa mali preniesť cez mrazené jedlo.

„Napriek manipulácii s miliardami balení jedál od začiatku pandémie COVID-19, nemáme dodnes žiadne dôkazy, že jedlo alebo jeho balenie je zdrojom šírenia vírusu,“ uviedla Medzinárodná komisia pre mikrobiologickú špecifikáciu potravín.

Všeobecne sa predpokladá, že vírus sa preniesol zo zvierat na človeka, možno v prostredí takzvaných „mokrých trhov“ so zvieratami. Iná teória zasa hovorí, že vírus unikol z laboratória – nejaký pracovník sa mohol nakaziť pri skúmaní vzoriek vírusu. Podozrenie v tomto prípade padá hlavne na Wu-chanský inštitút virológie, jedno z najelitnejších pracovísk svojho druhu na planéte.

Podľa WHO je však teória úniku z laboratória tak vzdialená možnej realite, že ju ani netreba vyšetrovať. A tu narážame na dvojaký meter. Je totiž veľmi otázne, v akom zmysle je teória s laboratóriom menej pravdepodobnejšia ako teória prenosu cez mrazené jedlo.

Koniec koncov, vírus SARS unikol z čínskych laboratórií minimálne dvakrát. Podobné nehody nie sú vôbec také vzácne, ako by sa mohlo zdať. Unikátne by však bolo, keby z laboratórneho úniku vznikla svetová pandémia. A v neposlednej rade by potom celá debata o zodpovednosti Číny za globálnu pandémiu vyzerala inak.