Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ak budete presadzovať registrované partnerstvá, nesadneme si za jeden stôl. Majerský nakreslil Šimečkovi červenú čiaru

Predseda KDH Milan Majerský sa v diskusnej relácii Na telo na TV Markíza tvrdo vymedzil voči plánom progresívcov presadzovať na Slovensku registrované partnerstvá. Majerský lídrovi Progresívneho Slovenska Michalovi Šimečkovi pohrozil, že v takomto prípade si kresťanskí demokrati s jeho stranou ani nesadnú za jeden stôl.

Šimečka v diskusii uviedol, že jednou z priorít PS ostáva zlepšenie podmienok na spolužitie homosexuálnych párov. Predseda Sme rodina Boris Kollár zase konštatoval, že ak nemá vzniknúť vláda Smeru a Republiky, musia strany ustúpiť z presadzovania svojich priorít v kultúrno-etických otázkach za každú cenu.

Predseda KDH Milan Majerský reagoval, že správanie Progresívneho Slovenska nie je poctivé. Pripomenul, že ministerkou spravodlivosti v úradníckej vláde je Jana Dubovcová, ktorá v minulých voľbách kandidovala za koalíciu PS/Spolu.

Jedným z prvých krokov progresívnej ministerky pritom bolo stiahnutie zákona o dôverníkoch, ktorý pripravoval exminister spravodlivosti Viliam Karas. „Mohli riešiť svoje majetkovoprávne veci. Bolo to stiahnuté, mohlo to byť vyriešené, nemuselo dochádzať k žiadnym takýmto rozporom,“ komentoval Majerský.

„Ak by niekto chcel zaviesť registrované partnerstvá v akejkoľvek podobe, nech sa to volá akokoľvek, tak fajka zhasla. Nesadneme si za jeden stôl. Toto je pre nás mantinel, za ktorý nepôjdeme,“ odkázal šéf kresťanských demokratov. Doplnil, že definíciu manželstva ako zväzok muža a ženy máme zakotvenú v ústave a tak to pre KDH zostane.

Šimečka kontroval, že Majerský len hovorí pred voľbami to, čo musí. „Potom ich oklameme,“ dodal Kollár. Majerský však podľa svojich slov hovorí len to, čo „hovorí celých svojich 52 rokov“.

(ste)

Minúta  |  

Ministri zahraničných vecí USA a Číny viedli "otvorené" rozhovory, zídu sa znova

Vzťahy Číny a Spojených štátov sú na najhoršej úrovni od roku 1979. Uviedol to čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang v nedeľu po rozhovoroch so šéfom diplomacie USA Antonym Blinkenom. Ten zdôraznil dôležitosť komunikácie oboch strán. Ministri sa zhodli, že sa znova stretnú vo Washingtone. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a Reuters.

Blinken je prvým americkým ministrom zahraničných vecí na návšteve Číny za päť rokov a tiež najvyššie postaveným predstaviteľom USA, ktorý zavítal do tejto krajiny od nástupu prezidenta Joea Bidena v januári 2021.

Od terajších rozhovorov sa neočakáva prelom v dlhom rade sporov medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta, ktoré siahajú od obchodu a oblasti technológií po Taiwan a dodržiavanie ľudských práv v Číne. Podľa analytikov však môžu pripraviť pôdu na ďalšie bilaterálne schôdzky.

Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Blinken a jeho čínsky rezortný partner viedli "otvorené, zmysluplné a konštruktívne" rozhovory. "Minister zdôraznil dôležitosť diplomacie a toho, že je potrebné ponechať komunikačné kanály otvorené vo všetkých otázkach, aby sa znížilo riziko nesprávnej kalkulácie," uviedol hovorca amerického rezortu Matthew Miller. Stretnutie podľa neho trvalo päť a pol hodiny a nasledovala po ňom pracovná večera.

Čínsky minister podľa štátnych médií uviedol, že najväčším rizikom v bilaterálnych vzťahoch je Taiwan. "Otázka Taiwanu je jadrom hlavných záujmov Číny, najdôležitejším problémom v čínsko-amerických vzťahoch a najvýraznejším rizikom," vyhlásil Čchin.

Blinken mal cestovať do Číny ešte vo februári, návštevu však odložil po zostrelení predpokladaného čínskeho špionážneho balóna v americkom vzdušnom priestore.

V pondelok by sa podľa očakávaní mal stretnúť s najvyššie postaveným čínskym diplomatom, štátnym radcom Wang Im, a možno aj prezidentom Si Ťin-pchingom.

(tasr)

Minúta  |  

Záchrana turistu v Jánošíkových dierach: Z rebríka padal niekoľko metrov!

TERCHOVÁ - Horskí záchranári pomáhali v nedeľu v Malej Fatre slovenskému turistovi, ktorý sa zranil po približne šesťmetrovom páde z rebríka v Jánošíkových dierach.

Horská záchranná služba (HZS) o tom informovala na svojej webovej stránke. Muž sa za pomoci svedkov dostal na Podžiar, odkiaľ už nebol schopný pre rastúce bolesti pokračovať.

„Na pomoc mu odišli jeden profesionálny a dvaja dobrovoľní zmluvní záchranári HZS. Po príchode na miesto muža vyšetrili a zabezpečili mu tepelný komfort. Následne ho transportovali terénnym vozidlom HZS do Štefanovej, kde ho s podozrením na zlomeninu rebier odovzdali privolanej posádke Záchrannej zdravotnej služby," dodala HZS.

Minúta  |  

Poslankyňa: Na obnovu Ukrajiny bude potrebných 4 000 miliárd dolárov

Spojené kráľovstvo bude v stredu 21. júna hostiteľom Konferencie o obnove Ukrajiny, na ktorej budú účastníci diskutovať o rekonštrukcii krajiny po skončení ničivej ruskej vojny. Ukrajinská poslankyňa Lesia Vasylenková v nedeľu pre britskú televíziu Sky News povedala, že na to "bude potrebných 4000 miliárd dolárov", teda štyri bilióny dolárov.

Britský premiér Rishi Sunak preto v nedeľu vyzve investorov a podnikateľských lídrov, aby „urýchlene zapojili inovatívnosť a tvorivosť" a pomohli s obnovou spustošenej Ukrajiny.

Vasylenková v rozhovore so žurnalistkou televízie Sky News Sophy Ridgeovou uviedla, že jej krajina je v tomto období „vojnovou zónou".

„Milióny detí sú odlúčené od svojich otcov, ktorí bojujú na fronte, alebo sú v zahraničí v krajinách ako Spojené kráľovstvo, kde hľadajú útočisko, kým ich otcovia sú pripravení bojovať na Ukrajine," vyhlásila Vasylenková.

K téme finančných nákladov na obnovu Ukrajiny povedala, že bude treba 4 000 miliárd dolárov. „Ale, samozrejme, každý deň a každú noc pokračujú boje, pokračuje ostreľovanie vinou Ruska. Všetko toto spôsobuje spúšť, masové ničenie kritickej infraštruktúry potrebnej pre chod krajiny, pre život komunít," vysvetlila. Dodala, že cesty sú „najväčšou úlohou", ak majú komunity fungovať, ale obnoviť treba aj školy a nemocnice.

Podľa slov Vasylenkovej je prebiehajúca ukrajinská protiofenzíva „intenzívna" a zakaždým, keď ukrajinské sily dosiahnu nejaký územný zisk, Rusko vypáli na mestá rakety.

(tasr)

Minúta  |  

Dom umenia Fatra bude ako nový. Čo všetko spravili za 1,2 milióna eur?

ŽILINA - Obnova Domu umenia Fatra, ktorý je sídlom Štátneho komorného orchestra (ŠKO) Žilina, je v záverečnej fáze. Podľa riaditeľa ŠKO Žilina Karla Hampla si projekt Prelaďme na novú vlnu vyžiada celkovo zhruba 1,2 milióna eur.

Doplnil, že vnútorná časť Domu umenia Fatra je kompletne obnovená a obnovu fasády by mali ukončiť v polovici júla. „Projekt je financovaný z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska a zo štátneho rozpočtu SR. Pôvodná výška bola takmer jeden milión eur. Bohužiaľ, došlo k výraznej inflácii a museli sme pred všetkými výberovými konaniami prehodnotiť rozpočty. Veľmi nám pomohol zriaďovateľ, Ministerstvo kultúry SR, pretože nám poskytlo rozpočtové opatrenia na dofinancovanie týchto položiek," uviedol Hampl.

Po rekonštrukcii má podľa neho ŠKO oveľa krajší priestor pre publikum. „Nové sedačky, nové podlahy a je kompletne vymaľované. Koncertné osvetlenie konečne umožňuje všetkým muzikantom vidieť na noty. Majú tak oveľa lepšie pracovné podmienky na umeleckú prácu. Máme nové projekčné plátno a nový projektor. Môžeme robiť filmové projekty a oveľa viac rozšíriť naše pole pôsobnosti," podotkol.

Pripomenul, že Dom umenia Fatra sa nachádza v Mestskej pamiatkovej rezervácii Žilina. „Objekt postavili v rokoch 1919 až 1921 ako budovu kina a divadla Grand Bio Universum. V januári 1922 tu bola premiéra prvého hraného slovenského filmu Jánošík. V rokoch 1983 až 1988 kino Fatra zrekonštruovali pre potreby ŠKO Žilina. Ku kinu pristavili budovu pre potreby orchestra a v sále v roku 1988 postavili koncertný organ z dielne firmy Rieger-Kloss z Krnova," dodal riaditeľ ŠKO.

Projekt Prelaďme na novú vlnu - Dom umenia Fatra Žilina získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 937 752 eur prostredníctvom Grantov EHP. Projekt je spolufinancovaný v sume 149 576 eur z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a podporený aktuálne sumou 143 161 eur priamo z rozpočtu Ministerstva kultúry SR.

(tasr)

Minúta  |  

Švajčiarski voliči schválili zákon o ochrane klímy i vyššie dane pre korporácie

Švajčiarski voliči sa v nedeľňajších referendách vyslovili za výrazné obmedzenie emisií skleníkových plynov. Podporili tiež vyššie dane pre nadnárodné spoločnosti, vyplýva z takmer úplných výsledkov sčítania, o ktorých informuje TASR s odvolaním sa na agentúry DPA a AP.

Za zákon o ochrane klímy hlasovalo takmer 59 percent voličov. So zámerom vlády zaviesť od budúceho roka 15-percentnú minimálnu daň zo ziskov nadnárodných spoločností súhlasilo 79 percent Švajčiarov. Účasť dosiahla 42 percent.

Švajčiarsky parlament už klimatický zákon schválil. Pravicová konzervatívna Švajčiarska ľudová strana (SVP) ho však odmietla a zozbierala dostatok podpisov na referendum. Tvrdí, že spôsobí prudký rast cien. Podľa podporovateľov však pomôže riešiť následky klimatickej zmeny, ktoré sa prejavujú aj vo forme roztápania alpských ľadovcov.

Cieľom zákona je tzv. klimatická neutralita Švajčiarska do roku 2050. Aby ju krajina dosiahla, musí do roku 2040 znížiť emisie skleníkových plynov o 75 percent v porovnaní s rokom 1990. Švajčiarska vláda plánuje finančne podporovať odklon od vykurovania fosílnymi palivami a chce tiež pomôcť firmám prejsť na technológie šetrné ku klíme. Na tento účel bude na obdobie desiatich rokov k dispozícii 3,2 miliardy švajčiarskych frankov (3,28 mld. eur).

Švajčiarsko stále dováža približne tri tretiny energie, ktorú spotrebuje. Napriek odporu ochrancov prírody sa v Alpách plánujú veľké parky so solárnymi panelmi, ako aj inštalácia ďalších veterných turbín.

V prípade zdaňovania nadnárodných spoločností ide o splnenie rozhodnutia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré už podporilo okolo 140 krajín. Švajčiarske kantóny majú sčasti výrazne nižšie daňové sadzby, preto sú pre korporácie atraktívne. Vyššími daňovými príjmami by mohli najviac získať Bazilej a Zug, kde sídlia veľké farmaceutické firmy a obchodné skupiny, píše DPA.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.