Pithart by postavil pre Slovákov a Čechov dvojdom. Myslel to úprimne

Václav Havel mal rád Slovensko. Zdeněk Jičínský mi raz povedal, že má rád slovenské sny. Jan Sokol sa ako minister školstva v roku 1998 zasadil, aby slovenskí študenti mohli bezplatne študovať v Čechách. A takto by sme mohli pri opise vzťahu mnohých Čechov k Slovensku pokračovať. Ale poznal som iba Petra Pitharta, ktorý miloval Slovensko, stopom ho za mladosti prejazdil a ako jediný hovoril, že Česi potrebujú Slovensko ako zrkadlo na pravdivý pohľad na seba.

S Pithartom som sa osobne spoznal v roku 1990, keď som sa stal predsedom Slovenskej národnej rady, a on po voľbách 1990 pokračoval na poste predsedu českej vlády. Viazala nás úzka spolupráca pri rokovaniach českých a slovenských republikových reprezentácií o budúcom štátoprávnom usporiadaní Československa. V čom tkvel ich neúspech z odstupu tridsiatich rokov?

Petr Pithart správne tvrdí, že dvojročné volebné obdobie 1990 – 1992 bolo príliš krátke, aby sa v ňom mohli vyriešiť základné štátoprávne otázky. Na Slovensku by však dlhšie volebné obdobie prinieslo ešte väčšie komplikácie.

V apríli 1991 sme odvolali z postu predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Novovzniknuté Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) na čele s Mečiarom odišlo v parlamente do opozície. Vládna koalícia Verejnosť proti násiliu (VPN) – Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) – Demokratická strana (DS) – Maďarská nezávislá iniciatíva (MNI) mala ešte väčšinu v Predsedníctve Slovenskej národnej rady (SNR), čo bol rozhodujúci orgán, ale v celom parlamente mala väčšinu už len s tichou podporou maďarských strán Spolužitie a Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH).