Pápeža v Iraku vítajú, môže nadviazať vzťahy s nepolitickým islamom

Pápež František na budúci týždeň odchádza na svoju prvú apoštolskú cestu od vypuknutia pandémie. Jeho príchod do Iraku pozitívne vnímajú nielen kresťania, ale aj tamojší poprední moslimovia. Črtá sa spustenie dialógu so šiítmi.

Ilustračná snímka. Kresťania v severnom Iraku. Foto: Mazur/cbcew.org.uk

V Iraku už začali vyvesovať plagáty s pontifexom, chystať vatikánske a iracké vlajky a objavili sa tiež pestrofarebné maľby na múroch. Iracký premiér Mustafa Al-Kadhimi sa nádejá, že pontifikova návšteva „konsoliduje stabilitu“ a „rozšíri duch“ bratstva v krajine a širšom regióne.

„Ústretovosť voči druhým náboženstvám je dobrá a jeho návšteva je vítaná. Stojíme pred našimi dverami s otvoreným srdcom,“ povedal duchovný a politický vodca Muqtada Al-Sadr. Zároveň odmietol, že by apoštolská cesta vyvolávala odpor či negatívne reakcie.

Na druhej strane, Mullah Abdulla Waysi, ktorý je na čele Únie islamských učencov v regióne Kurdistan, vyhlásil, že pápežova omša v Erbile bude „posolstvom, že náboženské spolužitie a bezpečnostné opatrenia sú v Kurdistane prítomné, ak sa to porovná so zvyškom krajiny“. Waysi vraj dúfa, že rímsky biskup využije svoju prítomnosť v regióne a podporí nezávislosť Kurdistanu.

Najvyšší katolícky líder sa stretne tiež s najvyšším duchovným vodcom v Iraku, ktorého považujú za kľúčového aktéra v regióne. Veľký ajatolláh Alí al-Sistání bol počas vládnutia Saddáma Husajna vo väzení, no po páde vladára dokázal obnoviť šiítske teologické školy v niekoľkých krajinách, napísal vatikanista Sandro Magister. Ajatolláh je predstaviteľom takzvaného quietizmu, ktorý islamskému lídrovi prisudzuje právo vyučovať teológiu, právo a morálku bez nároku na politickú moc.

Plagát šiítskeho Alí al-Sistáního vo voľbách v roku 2015. Foto: TASR/AP

Al-Sistání aj jeho predchodca Choej zastávajú názor, že „len dobrí občania môžu vytvoriť dobrú spoločnosť“ a odmietajú teokraciu, doplnil novinár Magister. V tomto sa líšia napríklad od ajatolláha Chomejního a jeho nasledovníkov v Iráne, kde má tak ako v Iraku prevahu šiítska vetva islamu.

Po sunnitoch dialóg aj so šiítmi

Navyše pre niektorých je ajatolláh al-Sistání „človek pokoja a vhodná osoba“ na to, aby sa pápež František jeho prostredníctvom „dostal do srdca šiítskej komunity“. Môže nadviazať vzťahy so šiítmi po tom, čo nadviazal dialóg s najdôležitejšou sunnitskou inštitúciou, s káhirskou univerzitou Al-Azhar. Zvítanie sa s lídrom quietizmu môže naznačiť, že pontifik podporuje „nenásilné a duchovnejšie krídlo moslimského sveta“ spolu s jeho dôrazom na oddelenie náboženstva a politiky. Slovami veľkého muftiho Egypta šejka Shawkiho Allama „politický islam sa stal nočnou morou pre moslimskú komunitu i celý svet.“

Niektorí pozorovatelia špekulovali, že rímsky biskup s Alím al-Sistáním vydá dokument podobný tomu, ktorý v roku 2019 podpísal so sunnitským lídrom Ahmedom al-Tajíbom. Prípravu takejto iniciatívy však nepotvrdili. Na druhej strane iracký kardinál a chaldejský patriarcha Louis Sako pripomenul, že pápež a ajatolláh by mali spoločne „odsúdiť všetkých, ktorí útočia na život“ a podporiť medzináboženský dialóg medzi katolíkmi a šiítmi. Tým by pontifik pokračoval v línii, ktorú vymedzil podpisom dokumentu o bratstve spolu so sunnitským muftím Al-Tajíbom.

Prvý krok – Vianoce sú sviatkom

Aj keď istí žurnalisti nazvali cestu do Iraku „misiou na uzdravenie Iraku po genocíde“, tamojší patriarcha Sako vysvetlil, že „pápež neprichádza do Iraku vyriešiť všetky problémy“. Pontifex v blízkovýchodnej krajiny má povzbudiť na návrat mnohých Iračanov, ktorí emigrovali pred vojnovými konfliktmi a hrozbou smrti. Iracký kardinál tým reagoval na kritiku pápežovej cesty na sociálnych sieťach. Súčasne vyzval ľudí, aby o návšteve na internete informovali „pozitívnejšie a podporovali všetko, čo urobí túto návštevu úspešnou.“

Kardinál Sako v Lateránskej bazilike v Ríme. Foto: Bohumil Petrík/CNA

Za prvý úspech nastávajúcej cesty sa označuje rozhodnutie tamojšieho parlamentu, ktorý povýšil Vianoce na štátny sviatok. Odobril tak návrh patriarchu Saka, pri ktorom parlament hlasoval za „dobro kresťanských občanov“.

Apoštolská cesta sa uskutoční od 5. do 8. marca 2021. Pápež František, ktorý už dlho túžil navštíviť túto krajinu, bude vôbec prvý pontifex, ktorý priletí do Iraku. Zastaví sa v hlavnom meste Bagdad, zavíta na rovinu Ur spojenú s pamiatkou Abraháma, do miest Erbil, Mosul a tiež Karakoš na Ninivskej pláni.

Kedysi bolo v Iraku asi 1,5 milióna kresťanov, no z dôvodu nestability a konfliktov sa toto číslo výrazne zredukovalo – podľa odhadov na niekoľko stoviek tisíc.