Zomrel najprekladanejší spisovateľ českého pôvodu Milan Kundera

Vo veku 94 rokov zomrel česko-francúzsky spisovateľ Milan Kundera. Bol najprekladanejším autorom českého pôvodu a patril medzi najslávnejších českých rodákov v zahraničí. Na základe stanice ČT24 o tom informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Milan Kundera. Foto: Profimedia.sk Milan Kundera (1929-2023). Foto: Profimedia.sk

Kundera sa preslávil najmä románmi Žart, Nesmrteľnosť či Neznesiteľná ľahkosť bytia – patria medzi najprekladanejšie české diela vo svete. Napísal aj mnoho esejí o hudbe, literatúre či filozofii. Spočiatku však do literatúry vstupoval ako básnik a dramatik. Opakovane sa o ňom hovorilo ako o možnom kandidátovi na Nobelovu cenu za literatúru.

Rodák z Brna žil od roku 1975 vo francúzskom exile, v roku 1979 ho zbavili československého štátneho občianstva. České občianstvo mu vrátili až v roku 2019. Od 80. rokov minulého storočia písal Kundera svoje diela vo francúzštine. Po zlých skúsenostiach s neautorizovanými prekladmi jeho diel dlho nenechával prekladať svoju tvorbu do češtiny. Prvou prózou preloženou do češtiny sa stala Slávnosť bezvýznamnosti.

K českej kultúre sa však hlásil a zostal v kontakte so svojou pôvodnou vlasťou. V roku 2019 dokonca dostal späť občianstvo. O rok neskôr daroval zbierku svojich kníh Moravskej zemskej knihovni a konečne povolil aj preklady vlastných diel písaných po francúzsky do češtiny.

Preklady Kunderových diel mala na starosti prekladateľka Anna Kareninová. Podľa jej slov mala pri preklade na mysli, ako by to spisovateľ napísal česky, no zároveň sa riadila Kunderovou esejou Preklad jednej vety. V nej uviedol, že preklad je krásny, keď je verný. Okrem toho študovala Kareninová aj celú českú Kunderovu tvorbu, aby čo najvernejšie zachytila spisovateľovo narábanie s jazykom.

Milan Kundera sa narodil v roku 1929. Patril ku generácii, ktorá vstúpila do literárneho života krátko po komunistickom prevrate v roku 1948. Od polovice 50. rokov do začiatku 60. rokov bol prorežimným autorom a členom komunistickej strany.

Po roku 1968 sa ocitol v nemilosti normalizačných orgánov, a preto sa spolu s manželkou rozhodol pre emigráciu. Po roku 1989 sa do vlasti nevrátil a zostal vo Francúzsku. Niektoré udalosti z jeho života nie sú dodnes úplne objasnené, pretože od konca 80. rokov neposkytoval rozhovory a o minulosti mlčal. Komunikovať chcel iba prostredníctvom svojich diel a podľa vzoru Gustava Flauberta chcel „zmiznúť za svojím dielom a zrieknuť sa úlohy verejnej osobnosti“.

Aj dokumentárny film Milan Kundera: Od Žartu k bezvýznamnosti, ktorý sa v kinách objavil na jeseň 2021, vystaval režisér Miloslav Šmídmajer na svedectvách Kunderových priateľov. Hoci sa vo filme objavil aj sám Kundera, išlo len o záznamy francúzskej televízie. (tasr, echo24)

Autor svetového formátu, ktorý ovplyvnil celé generácie. Spomínajú na Kunderu českí politici

„Milan Kundera svojím životným osudom symbolizoval pohnutú históriu Česka v 20. storočí, bol spisovateľom svetového formátu,“ uviedol český prezident Petr Pavel na sociálnej sieti.

„Svojím životným osudom symbolizoval pohnutú históriu našej krajiny v 20. storočí,“ dodal Pavel s tým, že Kunderov odkaz bude žiť v jeho dielach naďalej.

Na smrť jedného z najznámejších českých rodákov reagovali mnohí českí politici vrátane premiéra Petra Fialu. „Milan Kundera bol spisovateľ, ktorý svojím dielom dokázal osloviť celé generácie naprieč všetkými kontinentmi a dosiahol tak svetovú slávu,“ vyzdvihol Fiala.

Podľa českého ministra kultúry Martina Baxu stráca česká aj svetová literatúra smrťou Kunderu jedného z najvýraznejších súčasných spisovateľov. „Jeho premýšľanie o základných hodnotách európskej kultúry, jeho záujem o jedinca, jeho vklad do dejín svetového románu je a zostane neprehliadnuteľný,“ uviedol šéf rezortu kultúry.

Sústrasť rodine a priaznivcom jeho tvorby vyjadril aj minister zahraničných vecí Jan Lipavský. Pripomenul, že hoci Kundera strávil značnú časť života v exile, bol jedným z najznámejších českých rodákov. Označil ho za spisovateľa, ktorý „dobyl svet“.

Pamiatku spisovateľa si v stredu minútou ticha uctil aj Európsky parlament. Pieta sa podľa stanice ČT24 uskutočnila na návrh francúzskeho europoslanca Bernarda Guettu. Kundera podľa jeho slov patril k najväčším osobnostiam literatúry druhej polovice 20. storočia. Stelesňoval jednotu Európy aj boj proti komunistickej diktatúre, dodal Guetta.

(tasr, let)