Šíri sa petícia za uvoľnenie epidemiologických opatrení pre slávenie verejných bohoslužieb

Svätá omša v Dóme sv. Alžbety v Košiciach 2. októbra 2020. Foto: František Iván/TASR

Občania vyzývajú premiéra Igora Matoviča, aby im umožnil zúčastňovať sa na svätých omšiach vo väčšom počte. Ide podľa nich o zásah do náboženskej slobody.

Cirkev od začiatku úzko spolupracuje s vládou a reflektuje všetky jej požiadavky tak, aby sa postup pandémie zastavil. V súčasnosti tak protipandemické opatrenia umožňujú účasť na omši šiestim ľuďom vrátane kňaza.

Kríza však trvá dlho a občania sú po každej stránke frustrovaní. Domnievajú sa, že pre zvládnutie pandémie je potrebné uchovať si aj duševné zdravie, na čo potrebujú najmä veriaci účasť na bohoslužbe.

Nielen z chleba žije človek

Z kruhov kresťansky založených občanov preto vzišla petícia Za otvorenie kostolov a slávenie verejných bohoslužieb. Veriaci zastávajú názor, že pominuli dôvody na to, aby bola ich náboženská sloboda obmedzovaná.

„Krajiny ako Rakúsko, Nemecko alebo Poľsko pristupujú k náboženskej slobode s veľmi veľkou citlivosťou, lebo sú si vedomé dôležitosti duchovného života pre svojich občanov,“ píše sa v petícii.

Od predsedu vlády preto požadujú, aby prehodnotil zvýšenie počtu veriacich na bohoslužbách, pretože takýto krok podľa nich nebude znamenať nárast počtu infikovaných.

„Sme presvedčení, že dnes na základe lepších odborných poznatkov o víruse, po mesiacoch skúseností s opatreniami proti pandémii a získaných potrebných protipandemických návykov u celého obyvateľstva zvýšenie limitu počtu veriacich na bohoslužbách nebude mať negatívny vplyv na šírenie vírusu.“

Cirkev je flexibilná

Petícia má doposiaľ takmer 7 500 podpisov. Signatári veria, že v prípade čiastočného uvoľnenia opatrení by cirkev opätovne zvládla reflektovať požiadavky od štátu a tým aj minimalizovať riziko prenosu nákazy.

„Dôkazom toho je, že katolícka cirkev vypracovala v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva a Úradom verejného zdravotníctva tzv. Covid semafor obsahujúci súbor opatrení na bezpečné slávenie bohoslužieb. Rovnako sme presvedčení, že veriaci ich budú zodpovedne rešpektovať.“

Ako sú na tom iné štáty?

Téme o tom, ako sa situácia vyvíja v iných európskych štátoch, sa pre Štandard venoval predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa Juraj Šúst.

Miernejší postoj k bohoslužbách má napríklad Rakúsko, kde „opatrenia prijímajú samotní biskupi a nie štátne úrady ako na Slovensku“. Rovnaký názor zastáva aj Nemecko, kde podľa politikov „existuje ústavnoprávny dôvod, pre ktorý sa s bohoslužbami a aj so zhromaždeniami a demonštráciami musí vždy zaobchádzať inak.“

V rovnakom duchu sa na sociálnej sieti vyjadril aj bývalý predseda KBS Anton Ziolkovský. „S pandémiou koronavírusu treba zápasiť, ale nie za tú cenu, že vonkajšie prejavy náboženskej slobody obmedzíme neprimeraným spôsobom na súkromie, čoho sme dnes svedkami.“

Okrem toho ide podľa Ziolkovského o neprimeraný zásah do náboženskej slobody, keďže veriaci sa v kostoloch nesprávajú rizikovo a sme na vrchole druhej vlny, v dôsledku čoho bude infikovaných ubúdať.

Návrh na Facebooku podporil aj profesor kánonického práva Mons. Ján Duda. Podľa neho nemôžeme ignorovať pozitívny vplyv svätých omší na duševné zdravie ľudí.

„Som presvedčený, že situáciu treba upokojovať, nie tlačiť a tlačiť ľudí čoraz viac do úzkych. Najmä seniorov nie, hoci každý hovorí, že ich chce chrániť. Veriaci ľudia v kostole na sv. omši nachádzajú pokoj, modlitba a sv. omša im prináša viac pokoja v tejto dobe. Aj preto by bolo vhodné otvoriť kostoly pre viac ľudí, lebo nie je zanedbateľné, ak to veriacim ľuďom pridáva na vnútornej pohode a spokojnosti,“ uzavrel Duda v statuse.

Ďalšou z možností je komunitné testovanie

V hre je aj Matovičov scenár s komunitným testovaním raz za tri týždne. V rámci neho by štát zabezpečil antigénové testy, ochranné pomôcky a príslušníkov bezpečnostných zložiek. Jednotlivé segmenty, v tomto prípade farnosti, by zas museli zaobstarať zdravotníkov a dobrovoľníkov.

Otestovaní občania by potom mali možnosť zúčastniť sa v rámci komunít na verejných hromadných podujatiach, pre ktoré by platili miernejšie hygienické protiopatrenia.

Tlačová kancelária KBS uviedla, že biskupi budú o tomto návrhu rokovať online dnes večer.

Ďalšie články od Eva Struhárňanská
Ďalšie články
Ničivé ruské rakety Sarmat vyrábajú aj stroje českých podnikov. Firmy ich vraj dodali ešte pred anexiou Krymu

Ničivé ruské rakety Sarmat vyrábajú aj stroje českých podnikov. Firmy ich vraj dodali ešte pred anexiou Krymu

Sibírska továreň v meste Krasnojarsk vyrába podľa Kremľa rakety schopné zasiahnuť akýkoľvek cieľ na Zemi. Tieto medzikontinentálne rakety schopné niesť jadrové hlavice majú názov Sarmat. Produkcia v továrni sa uskutočňuje aj za pomoci českých strojov. Výrobca tvrdí, že ich závodu, ktorého ešte v lete oficiálne uvádzal ako partnera, doviezol ešte pred rokom 2014, teda pred anexiou Krymu.