New York Times: „Čarodejnice“, „motýle“, aj „triky pre idiotov“. Ako sa míny stali hlavným problémom pre ukrajinskú protiofenzívu

Aby ukrajinská armáda získala územie, musí si raziť cestu cez rozmanité a husto rozmiestnené ruské míny, o ktorej sa jej ani nesnívalo. Ocitla sa pod tlakom, aby rýchlo postupovala a dokázala západným spojencom, že politika vyzbrojovania Ukrajiny môže zvrátiť priebeh vojny. Jej snaha si však vyberá na ukrajinských vojakoch krutú daň.

Bola to hrozná scéna krvavých končatín a zničených vozidiel, keď na poli na juhu Ukrajiny vybuchla skupina ruských mín.

Jeden ukrajinský vojak stúpil na mínu a spadol na trávu v nárazníkovej zóne medzi oboma armádami. Podľa videí zverejnených na internete a výpovedí niekoľkých zúčastnených vojakov ležali neďaleko ďalší ukrajinskí vojaci s nohami v škrtidlách a čakali, kým ich lekári evakuujú.

Čoskoro ich prišlo zachrániť obrnené vozidlo. Zdravotník vyskočil, aby ošetril zranených, a kľakol si na zem, ktorú považoval za bezpečnú – a vtom kolenom spustil ďalšiu mínu.

Po piatich týždňoch protiofenzívy, ktorá sa podľa ukrajinských predstaviteľov začala len veľmi pomaly, rozhovory s veliteľmi a vojakmi bojujúcimi na fronte naznačujú, že pomalý pokrok spôsobuje jeden hlavný problém: míny.

Polia, cez ktoré musia ukrajinské jednotky prejsť, sú posiate desiatkami druhov mín – vyrobených z plastu a kovu, v tvare plechoviek od žuvacieho tabaku alebo plechoviek od limonády a s pestrými názvami ako „čarodejnica“ a „list“.

Ukrajinskej armáde prekáža aj nedostatočná letecká podpora a hlboká sieť obranných štruktúr, ktorú vybudovali Rusi. Ale práve obrovské množstvo mín, nástražných drôtov, nástražných výbušných systémov a improvizovaných výbušných zariadení spôsobuje, že ukrajinské sily uviazli len niekoľko kilometrov od miesta, kde začali.

„Niečo také som si nevedel predstaviť,“ povedal ukrajinský vojak Serhij, člen jednotky, ktorá zachraňovala vojakov zranených výbuchmi. „Myslel som si, že míny budú položené v líniách. Ale sú ich plné celé polia, všade.“

Míny sú už dlho základom ruského vojenstva, hojne sa používajú v Afganistane a Čečensku a v predchádzajúcich fázach bojov na Ukrajine, ktoré siahajú až do roku 2014. Mínové polia na juhu Ukrajiny sú však rozsiahle a zložité, presahujú doterajšie poznatky, tvrdia vojaci, ktorí do nich vstúpili. Ukrajina tiež kladie rozsiahle polia protitankových mín, aby zastavila ruský postup.

„Na odstraňovanie mín treba mať veľkú motiváciu a chladnú hlavu,“ povedal major Maksym Prysjažňuk, ukrajinský expert na odmínovanie, ktorý sa v noci vkráda do polí pred postupom pechoty. „Je to taká jemná práca ako u chirurga, ale zároveň sú okolo vás výbuchy“ z delostrelectva v boji.

Špecialisti na odmínovanie sa odvažujú s detektormi kovov a dlhými, štíhlymi sondami pripevnenými na tyčiach opatrne pichať do zeme v snahe nájsť zakopané míny bez toho, aby ich odpálili. „Toto sú naše nástroje – a ikona vo vrecku,“ povedal major Prysjažňuk s odkazom na pravoslávne náboženské obrazy. Bol na zdravotníckom stabilizačnom bode, kde sa v nepretržitom prúde objavovali vojaci zranení mínami.

Mínové polia sú bežne osadené nástražnými výbušnými systémami a takzvanými antimanipulačnými zariadeniami, ktoré spôsobujú, že míny vybuchnú, ak sa zdvihnú, aby zmarili činnosť odmínovacích tímov. Bežnou taktikou je to, čo major Prysjažňuk nazval „trik pre idiotov“: zakopanie protipechotných mín pred nástražným drôtom, aby sa zamerali na vojaka, ktorý by sa mohol pokúsiť nástražný drôt zneškodniť.

Medzi sofistikovanejšie výbušniny patria tzv. skákajúce míny, ktoré po našliapnutí vyskočia a rozstrelia šrapnely, ktoré zasiahnu ďalších vojakov v blízkosti. Rusko používa aj míny, ktoré sa spúšťajú pomocou štíhlych, žlto sfarbených nástražných drôtov, ktoré sa tiahnu približne tucet metrov a pri ich narušení môže dôjsť k výbuchu a spŕške šrapnelov.

Odmínovacie tímy pracujú tak, že vyčistia cestu širokú asi dva metre, čo umožňuje pechote kráčať vpred. Potom odmínovači pracujú späť pozdĺž cesty, aby ju rozšírili o ďalší meter alebo viac, čo umožní dvom vojakom kráčať plece pri pleci a zároveň niesť nosidlá pre vojakov zranených v boji. Minulý mesiac nosič, ktorý niesol zraneného kolegu, spustil mínu, pretože cestu nebolo možné dostatočne rýchlo rozšíriť.

Nebezpečenstvo existuje aj po vyčistení ciest. Ruské sily často odpaľujú rakety, ktoré nad vyčistenou oblasťou rozmetajú malé, ťažko postrehnuteľné zelené plastové „listové“ míny, nazývané aj motýľové míny, povedal major Prysjažňuk.

Volodymyr, ktorý slúži ako vojenský lekár na stabilizačnom bode, vykonáva amputácie vojakom, ktorým výbuchy mín odtrhli chodidlá alebo dolné končatiny.

Podľa jeho slov míny predbehli delostrelectvo ako hlavnú príčinu zranení. Keďže niektoré míny sú plastové, aby ich odmínovacie tímy neodhalili, šrapnely, ktoré do vojakov rozstrelia, môžu byť pre lekárov na staniciach prvej pomoci v blízkosti frontu, kde zdravotnícke tímy používajú detektory kovov na vyhľadávanie a odstraňovanie úlomkov, neviditeľné, povedal.

Podobne ako ostatní vojaci, s ktorými sme sa rozprávali, hovoril pod podmienkou, že z bezpečnostných dôvodov bude identifikovaný len krstným menom.

Vojakov ošetrujú a posielajú do vzdialenejších nemocníc. Volodymyr povedal, že minulý týždeň amputoval obe ruky odmínovaciemu expertovi, ktorý bol zranený pri pokuse zneškodniť nastraženú mínu. Uplynulý mesiac bol pre ukrajinskú armádu, ktorá je pod tlakom, aby rýchlo postupovala a dokázala západným spojencom, že politika vyzbrojovania Ukrajiny môže zvrátiť priebeh vojny, náročnou fázou.

Prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vo svojom nočnom prejave opäť obhajoval tempo protiofenzívy a povedal, že Rusko vrhá na kyjevské jednotky „všetko, čo môže“, a že „každých tisíc metrov postupu“ si zaslúži vďaku.

Na juhu ukrajinské jednotky útočia najmenej na troch miestach, ale neprelomili hlavné obranné línie Rusov. Míny nie sú jediný problém, ktorému čelia. Ako postupujú, ukrajinskí vojaci sa dostávajú z dosahu niektorých systémov protivzdušnej obrany a stávajú sa zraniteľnými od ruských útočných vrtuľníkov.

Tento týždeň sa ukrajinská armáda v najvzdialenejšom bode svojho postupu, južne od dediny Velyka Novosilka, dostala asi päť kilometrov hlboko do ruských línií. V mieste, kde vojaci uviazli v mínovom poli, južne od mesta Orichiv, Ukrajina postúpila asi o jeden kilometer. Aby sa Ukrajina dostala k Azovskému moru a prerušila zásobovacie trasy na Ruskom okupovaný Krym, čo je cieľom protiofenzívy, musí postúpiť  približne o 60 míľ.

Ukrajinskí vojaci tvrdia, že jedným zo svetlých bodov pri boji cez mínové polia je ochrana, ktorú im poskytujú západné obrnené vozidlá.

Tam, kde boli použité, tieto vozidlá neumožnili ukrajinskej armáde prejsť cez mínové polia, ale zachránili životy vďaka vynikajúcemu pancierovaniu, ktoré chráni pred výbuchmi.

Bojové vozidlá pechoty Bradley americkej výroby s vrstveným hliníkovým a oceľovým pancierom prechádzajú cez protipechotné míny bez problémov. Ruské protitankové míny, mohutné kruhové zariadenia, ktoré sú naložené asi 15 kilogramami TNT, ich znehybňujú často bez toho, aby vojakom vnútri spôsobili vážne zranenia.

Denys, vojenský chirurg na ďalšom stabilizačnom bode neďaleko frontu, povedal, že vojaci zranení výbuchom míny počas jazdy v Bradleyoch dopadli oveľa lepšie ako tí v obrnených vozidlách sovietskej výroby, a že najčastejším následkom bol skôr otras mozgu ako strata končatiny.

„Američania vyrobili tento stroj, aby zachránili životy posádky,“ povedal Serhij, slobodník v záchrannom tíme, ktorý teraz operuje vo svojom treťom Bradley po tom, čo dve predchádzajúce vozidlá narazili na protitankové míny. K druhému výbuchu došlo, keď ho spolu s ostatnými vyslali evakuovať zranených pešiakov uviaznutých v mínovom poli.

Sériu výbuchov nafilmoval ukrajinský dron a zábery zverejnil na internete ukrajinský novinár. Serhij a ďalší svedkovia túto epizódu opísali aj denníku New York Times.

Pri vjazde do mínového poľa počula posádka vozidla Bradley cez hukot motora praskanie menej výkonných protipechotných mín, ktoré neškodne explodovali, keď ich pásy vozidla prešli. Aby sa vyhli protitankovým mínam, snažili sa sledovať stopy, ktoré zanechali iné vozidlá, ktoré vbehli do poľa, ale bolo to ťažké.

Keď dorazili k zraneným vojakom, strelec Serhij a seržant, ktorý sa tiež volal Serhij, sa najprv sústredili na opätovanie paľby na pozície ruských guľometov vo vzdialenej línii stromov, ktoré strieľali na vojakov zakliesnených v mínovom poli.

Medik medzitým skočil do delostreleckého krátera, zrejme v domnienke, že kráter je bez protipechotných mín. Kľakol si a jednu z nich odpálil, čím si odpálil časť nohy.

Na záberoch z dronu vidieť, ako si zdravotník prikladá škrtidlo na zmrzačenú nohu a potom sa plazí späť k Bradley, kde mu iný zdravotník pomáha vytiahnuť ho na palubu, pričom na rampe zanecháva pruh krvi.

Vnútri Bradleya ďalší zdravotníci nasadzujú druhé škrtidlo, povedal seržant Serhiy. Počas celého utrpenia, ktoré sa natiahlo na tri hodiny, musel občas opustiť vozidlo, aby odniesol zranených.

„Bolo strašidelné vystúpiť, keď ste práve videli, ako niekto vybuchol na míne,“ povedal.

Keď vychádzali z poľa, Bradley narazil na protitankovú mínu a šmykom sa zastavil. Výbuch poškodil zadnú rampu, takže posádka otvorila poklop na streche a cezeň vyzdvihla zranených mužov, potom ich spustila na zem. Potom im pomohli dokrívať k ďalšiemu Bradleyu, ktorý ich odviezol do bezpečia.

Seržant Serhiy sa na miesto vrátil o niekoľko dní neskôr s obrneným ťahačom, aby Bradleya vyzdvihol. Pri vyťahovaní sa Bradley prevrátil na ďalšiu protitankovú mínu, čím spôsobil ďalšie škody.

Vozidlo je teraz v Poľsku v oprave, povedal seržant Serhiy. Dostal ďalšieho Bradleya, aby pokračoval v pokusoch o postup cez mínové polia.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.