Preskočiť na obsah
  |  

Nečakané zmeny v onkologickom ústave: Budovy chceli rozdeliť, napokon možno postavia celé nové centrum

KOŠICE – Namiesto rozdelenia Východoslovenského onkologického ústavu (VOÚ) do viacerých budov, odporúča Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) zvážiť vybudovanie úplne nového strediska. ÚHP o tom informoval na sociálnej sieti.

Východoslovenský onkologický ústav v Košiciach plánuje vybudovať nový chirurgický a ambulantný pavilón za 52,2 mil. eur. Do pavilónu budú premiestnené operačné sály, ambulancie, diagnostika a tri oddelenia. Väčšina z lôžok zostane v súčasnej pamiatkovo chránenej budove. Projekt navýši nedostatočné kapacity súčasnej budovy a umožní rozvoj diagnostiky a ambulancií. To povedie k pokrytiu očakávaného dopytu a nárastu výkonov o 20 až 25 percent.

Projekt však podľa ÚHP nezvýši štandard zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov. „Do nového pavilónu bude presunutá len približne štvrtina lôžok. Kvôli statusu pôvodnej budovy ako historickej pamiatky nie je možné meniť jej dispozíciu, ani ju zásadne rekonštruovať. Naďalej v nej zostanú napríklad zdieľané sociálne zariadenia na chodbe,“ uviedlo ÚHP.

Odporúčajú preto preskúmať alternatívu vybudovania nového komplexného onkologického centra nadväzujúceho na rozvojový plán Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice a následného presunu VOÚ. „Táto alternatíva nebola v štúdii zvažovaná, pritom môže byť lepšia kvôli efektívnejšej starostlivosti. K centralizácii starostlivosti smerujú všetky moderné medicínske trendy aj optimalizácia siete nemocníc,“ informoval ÚHP.

Foto: FB Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice

ÚHP navrhuje vypracovať a predstaviť plán opatrení na zvýšenie využitia lôžkových kapacít a priblížiť sa obložnosti nad 80 percent, ktorú dlhodobo dosahuje Národný onkologický ústav. Napriek predpokladanému nárastu výkonov budú lôžkové kapacity ústavu podľa ÚHP využité iba na 58 percent. „Vyplýva to najmä z viaclôžkových izieb, ktoré bývajú obsadené jedným pacientom kvôli riziku infekcií a nevhodne nastaveným procesom pri príjme pacientov. Nadbytočný počet lôžok v tomto prípade zásadne neovplyvní rozlohu budovy a veľkosť investície, no pri prevádzke na seba viaže technické a personálne zdroje,“ dodalo ÚHP.

(sita)

  |  

Pred irackým veľvyslanectvom v Kodani opäť pošliapali a podpálili Korán

Dvaja demonštranti v pondelok pred irackým veľvyslanectvom v dánskom hlavnom meste Kodaň podpálili výtlačok Koránu - posvätnej knihy islamu, informovala agentúra Reuters citovaná agentúrou TASR.

Aktéri incidentu boli zo skupiny, ktorá si hovorí Dánski vlastenci a ktorá minulý týždeň v Kodani zorganizovala podobnú demonštráciu a naživo ju vysielala na sociálnej sieti Facebook.

Organizátor pondelkovej demonštrácie pošliapal Korán a následne ho v alobalovej miske zapálil. Vedľa na zemi ležala iracká vlajka. Udalosť bola opäť vysielaná naživo na Facebooku.

Po tom, ako Dánsko a Švédsko v uplynulých dňoch povolili pálenie Koránu, odvolávajúc sa pritom na zákony chrániace slobodu prejavu, sa vo viacerých moslimských štátoch konali pouličné protesty. Protestujúci v Iraku sa minulý štvrtok dokonca pokúsili podpáliť švédske veľvyslanectvo v Bagdade.

Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí minulú sobotu vyhlásil, že ľudia, ktorí znesväcujú Korán, by mali čeliť "najprísnejšiemu trestu".

(tasr)

  |  

Izraelský parlament schválil kľúčovú časť súdnej reformy

Izraelský parlament v pondelok schválil kľúčovú časť spornej súdnej reformy, ktorá obmedzuje právomoci Najvyššieho súdu. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry DPA.

Hlasovanie sa uskutočnilo po búrlivej rozprave, počas ktorej opoziční poslanci skandovali: "Hanba!" Nakoniec opustili rokovaciu sálu. V 120-člennom Knesete ostalo len 64 poslancov a všetci hlasovali za kľúčový zákon reformy.

Najvyšší súd podľa schváleného zákona už nebude môcť zablokovať vládne nariadenia, ktoré vyhodnotí ako "neprimerané". Obhajcovia reformy tvrdia, že doteraz mal Najvyšší súd prílišné právomoci oproti voleným predstaviteľom. Kritici však hovoria, že Najvyšší súd takto stratí dôležité kontrolné právomoci a vznikne priestor na korupciu a nevhodné nominácie na posty v štátnej správe.

Štát Izrael nemá ústavu a opiera sa tak o súbor základných zákonov a práv, ktoré majú poloústavný štatút. V tomto systéme zohráva zásadnú úlohu Najvyšší súd ako garant právneho štátu a dodržiavania ľudských práv.

Proti plánovanej reforme presadzovanej pravicovou vládou premiéra Benjamina Netanjahua sa niekoľko mesiacov konali rozsiahle protesty a kritizovali ju okrem opozície aj predstavitelia podnikateľov, armádni dôstojníci v zálohe či právni experti, uvádza agentúra AP.

Očakáva sa, že po schválení reformy sa uskutočnia ďalšie masové demonštrácie.

(tasr)

  |  

Tieto artefakty našli pri rekonštrukcii známeho kaštieľa

ČACHTICE – Pri rekonštrukcii Draškovičového kaštieľa objavili zaujímavé artefakty. Spomenuté archeologické nálezy práce na stavbe žiadnym spôsobom neohrozia.

Informoval o tom Trenčiansky samopsrávny na kraj na svojej webovej stránke. Objavené fragmenty dokazujú, že na mieste Draškovičovho kaštieľa stála v minulosti ešte iná stavba. „Úlomky môžeme podľa ich vzorovania zadatovať do 13. a 15. storočia. Pred kaštieľom tu teda mohol stáť napríklad nejaký majer," potvrdil archeológ Juraj Malec.

Zároveň uviedol, že archeologický objav neobmedzí rekonštrukciu kaštieľa, ktorú realizuje Trenčiansky samosprávny kraj. Tá má za úlohu kompletne zveľadiť túto národnú kultúrnu pamiatku pochádzajúcu zo 17. storočia.

Projekt Revitalizácia Draškovičovho kaštieľa v Čachticiach bol úspešný v 1. výzve na predkladanie žiadostí o projekt v programe Podnikanie v oblasti kultúry, kultúrne dedičstvo a kultúrna spolupráca. Je spolufinancovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru 2014 až 2021, štátneho rozpočtu SR a rozpočtu TSK.

  |  

Ukrajina chce výrazne zvýšiť vývoz obilia aj bez čiernomorského koridoru

Ukrajina chce zvýšiť vývoz obilia a olejnín o jeden milión ton, a to aj bez obilného koridoru v Čiernom mori. V súčasnosti možno vyvážať približne 3,5 milióna ton mesačne, v blízkej budúcnosti však môže nastať zlepšenie až na 4,5 milióna, uviedol šéf Ukrajinskej obilnej asociácie Mykola Horbačov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Podľa údajov asociácie sa približne dva milióny ton obilia mesačne z Ukrajiny vyvážajú cez dunajské prístavy, zvyšok cestnou a železničnou prepravou. Pred vojnou sa len cez čiernomorské prístavy vyvážalo sedem miliónov ton mesačne, poznamenal Horbačov. Medzinárodné spoločenstvo musí preto vyvinúť tlak na Rusko, aby sa vrátilo k obilnej dohode, zdôraznil.

Rusko pred 17 mesiacmi začalo inváziu na Ukrajinu a zablokovalo jej čiernomorské prístavy. Moskva na základe dohody sprostredkovanej Tureckom poskytovala necelý rok bezpečnostné záruky pre vývoz poľnohospodárskych produktov z troch prístavov v okolí prístavného mesta Odesa. Rusko pred týždňom od dohody odstúpilo a začalo útočiť raketami a bezpilotnými lietadlami na ukrajinské prístavy v Čiernom mori a na Dunaji. Napriek vojne sa za necelých 12 mesiacov vyviezlo z Ukrajiny cez tzv. obilný koridor približne 33 miliónov ton poľnohospodárskeho tovaru.

(tasr)

  |  

Vláda: Eurofondy na roky 2014 až 2020 k 21. júlu Slovensko čerpalo na 74,51 percenta

Eurofondy na programové obdobie 2014 až 2020 sa v SR k 21. júlu čerpali na 74,51 percenta. Vyplýva z informatívneho materiálu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) k 30. júnu 2023 a implementácie Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorým by sa v stredu (26. 7.) mala zaoberať vláda.

"Z celkovej alokácie 14,5 miliardy eur je k 30. júnu 2023 vyčerpaných 10,67 miliardy eur a zostáva vyčerpať ešte 3,83 miliardy eur. V júni tohto roku sa zaznamenal nárast kontrahovania o 335,61 milióna eur a čerpania o 458,47 milióna eur (zo 70,41 percenta na 73,58 percenta). Od 1. júla do 21. júla 2023 sa evidoval nárast čerpania o 134,26 milióna eur, a to zo 73,58 percenta na 74,51 percenta," uvádza sa v materiáli z dielne podpredsedníčky vlády SR pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Lívie Vašákovej a z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR.

Rezorty poznamenali, že fondy EÚ sa v programovom období na roky 2014 až 2020 implementujú prostredníctvom 11 operačných programov, pričom za implementáciu každého operačného programu je zodpovedný riadiaci orgán. Informácia pre vládu je spracovaná za 10 operačných programov, teda bez Programu rozvoja vidieka (PRV), ktorý je možné čerpať v zmysle legislatívy EÚ až do 31. decembra 2025.

V nadväznosti na stav zazmluvnenia alokácie EŠIF, ktorý je na úrovni 104,71 percenta, je podľa MIRRI kľúčové, aby všetci prijímatelia eurofondov svoje projekty reálne dokončili a zaplatili posledné faktúry dodávateľom najneskôr do konca decembra 2023. Efektívne čerpanie eurofondov do veľkej miery závisí práve od prijímateľov, pretože je v ich réžii, aby svoje projekty úspešne dokončili a peniaze z eurofondov neprepadli.

"Uhrádzanie žiadosti o platbu prijímateľom, a teda zvyšovanie čerpania finančných prostriedkov bude reálne prebiehať až do marca 2024 z dôvodu financovania na národnej úrovni a zaslania posledných
súhrnných žiadostí o platbu z riadiacich orgánov na certifikačný orgán Ministerstva financií SR," dodali v materiáli jeho predkladatelia.

(tasr)