Preskočiť na obsah
  |  

Tieto artefakty našli pri rekonštrukcii známeho kaštieľa

ČACHTICE – Pri rekonštrukcii Draškovičového kaštieľa objavili zaujímavé artefakty. Spomenuté archeologické nálezy práce na stavbe žiadnym spôsobom neohrozia.

Informoval o tom Trenčiansky samopsrávny na kraj na svojej webovej stránke. Objavené fragmenty dokazujú, že na mieste Draškovičovho kaštieľa stála v minulosti ešte iná stavba. „Úlomky môžeme podľa ich vzorovania zadatovať do 13. a 15. storočia. Pred kaštieľom tu teda mohol stáť napríklad nejaký majer," potvrdil archeológ Juraj Malec.

Zároveň uviedol, že archeologický objav neobmedzí rekonštrukciu kaštieľa, ktorú realizuje Trenčiansky samosprávny kraj. Tá má za úlohu kompletne zveľadiť túto národnú kultúrnu pamiatku pochádzajúcu zo 17. storočia.

Projekt Revitalizácia Draškovičovho kaštieľa v Čachticiach bol úspešný v 1. výzve na predkladanie žiadostí o projekt v programe Podnikanie v oblasti kultúry, kultúrne dedičstvo a kultúrna spolupráca. Je spolufinancovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru 2014 až 2021, štátneho rozpočtu SR a rozpočtu TSK.

  |  

Ukrajina chce výrazne zvýšiť vývoz obilia aj bez čiernomorského koridoru

Ukrajina chce zvýšiť vývoz obilia a olejnín o jeden milión ton, a to aj bez obilného koridoru v Čiernom mori. V súčasnosti možno vyvážať približne 3,5 milióna ton mesačne, v blízkej budúcnosti však môže nastať zlepšenie až na 4,5 milióna, uviedol šéf Ukrajinskej obilnej asociácie Mykola Horbačov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Podľa údajov asociácie sa približne dva milióny ton obilia mesačne z Ukrajiny vyvážajú cez dunajské prístavy, zvyšok cestnou a železničnou prepravou. Pred vojnou sa len cez čiernomorské prístavy vyvážalo sedem miliónov ton mesačne, poznamenal Horbačov. Medzinárodné spoločenstvo musí preto vyvinúť tlak na Rusko, aby sa vrátilo k obilnej dohode, zdôraznil.

Rusko pred 17 mesiacmi začalo inváziu na Ukrajinu a zablokovalo jej čiernomorské prístavy. Moskva na základe dohody sprostredkovanej Tureckom poskytovala necelý rok bezpečnostné záruky pre vývoz poľnohospodárskych produktov z troch prístavov v okolí prístavného mesta Odesa. Rusko pred týždňom od dohody odstúpilo a začalo útočiť raketami a bezpilotnými lietadlami na ukrajinské prístavy v Čiernom mori a na Dunaji. Napriek vojne sa za necelých 12 mesiacov vyviezlo z Ukrajiny cez tzv. obilný koridor približne 33 miliónov ton poľnohospodárskeho tovaru.

(tasr)

  |  

Vláda: Eurofondy na roky 2014 až 2020 k 21. júlu Slovensko čerpalo na 74,51 percenta

Eurofondy na programové obdobie 2014 až 2020 sa v SR k 21. júlu čerpali na 74,51 percenta. Vyplýva z informatívneho materiálu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) k 30. júnu 2023 a implementácie Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorým by sa v stredu (26. 7.) mala zaoberať vláda.

"Z celkovej alokácie 14,5 miliardy eur je k 30. júnu 2023 vyčerpaných 10,67 miliardy eur a zostáva vyčerpať ešte 3,83 miliardy eur. V júni tohto roku sa zaznamenal nárast kontrahovania o 335,61 milióna eur a čerpania o 458,47 milióna eur (zo 70,41 percenta na 73,58 percenta). Od 1. júla do 21. júla 2023 sa evidoval nárast čerpania o 134,26 milióna eur, a to zo 73,58 percenta na 74,51 percenta," uvádza sa v materiáli z dielne podpredsedníčky vlády SR pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Lívie Vašákovej a z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR.

Rezorty poznamenali, že fondy EÚ sa v programovom období na roky 2014 až 2020 implementujú prostredníctvom 11 operačných programov, pričom za implementáciu každého operačného programu je zodpovedný riadiaci orgán. Informácia pre vládu je spracovaná za 10 operačných programov, teda bez Programu rozvoja vidieka (PRV), ktorý je možné čerpať v zmysle legislatívy EÚ až do 31. decembra 2025.

V nadväznosti na stav zazmluvnenia alokácie EŠIF, ktorý je na úrovni 104,71 percenta, je podľa MIRRI kľúčové, aby všetci prijímatelia eurofondov svoje projekty reálne dokončili a zaplatili posledné faktúry dodávateľom najneskôr do konca decembra 2023. Efektívne čerpanie eurofondov do veľkej miery závisí práve od prijímateľov, pretože je v ich réžii, aby svoje projekty úspešne dokončili a peniaze z eurofondov neprepadli.

"Uhrádzanie žiadosti o platbu prijímateľom, a teda zvyšovanie čerpania finančných prostriedkov bude reálne prebiehať až do marca 2024 z dôvodu financovania na národnej úrovni a zaslania posledných
súhrnných žiadostí o platbu z riadiacich orgánov na certifikačný orgán Ministerstva financií SR," dodali v materiáli jeho predkladatelia.

(tasr)

  |  

Exšéfa policajných odposluchov Jozefa Reháka odsúdil súd na 11 rokov väzenia. Voči verdiktu sa ešte môže odvolať

Bývalý riaditeľ úradu zvláštnych policajných činností Jozef Rehák je vinný zo spolupráce so zločineckou skupinou sýkorovcov a prijímania úplatkov. V pondelok o tom rozhodol samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica.

Rehákovi súd vymeral úhrnný trest odňatia slobody na 11 rokov, trest prepadnutia majetku a zákaz činnosti vykonávať povolanie vo funkcii verejného činiteľa na päť rokov. Rozsudok nie je právoplatný.

Jozefa Reháka, známeho pod prezývkou Dodo, súd odsúdil za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Pre sýkorovcov údajne zisťoval, akými informáciami polícia disponuje v súvislosti so zločineckou skupinou, a tieto informácie následne vynášal predstaviteľom podsvetia. Ďalšie dva skutky sa týkali prijímania úplatkov v celkovej výške 16-tisíc a 17-tisíc eur. Do nich mali byť zapojení i ďalší bývalí policajní funkcionári vrátane niekdajšieho policajného prezidenta Milana Lučanského.

Bývalý šéf policajných odposluchov ani jeho obhajca si rozsudok na súd vypočuť neprišli. Voči rozsudku sa môžu odvolať do 15 dní od jeho doručenia. V záverečnej reči súdny proces označili za nespravodlivý a obžalobu za vykonštruované obvinenia postavené na základe výpovedí kajúcnikov. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa práva podať odvolanie voči rozsudku vzdal.

"Rozsudok v podstate kopíroval to, čo sme navrhovali v záverečnej reči, takže akceptujem toto rozhodnutie. Aj týmto rozhodnutím, aj keď nie je právoplatné, sa potvrdzuje to, že nie je pravdou ten naratív, ktorý sa šíri, že svedkovia sú ovplyvňovaní, ich výpovede sú manipulované a trestné konania sú účelovo vedené," skonštatoval po vynesení rozsudku prokurátor ÚŠP.

Jozefa Reháka zadržali v rámci policajnej akcie Judáš začiatkom decembra 2020. Počas vyše roka trvajúceho procesu boli ako svedkovia predvolaní viacerí bývalí verejní funkcionári, a to napríklad bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó, bývalý funkcionár Národnej kriminálnej agentúry Bernard S. a niekdajší námestník SIS Borisa Beňa. Z údajnej činnosti pre zločineckú skupinu bývalého šéfa policajných odposluchov na pojednávaniach usvedčoval napríklad odsúdený člen gangu sýkorovcov Martin Bihári.

(tasr)

  |  

Požiar domova dôchodcov: Na obnovu čaká ešte štvrté poschodie

SPIŠSKÁ NOVÁ VES – Mesto Spišská Nová Ves postupne pripravuje ďalšiu obnovu domova dôchodcov po minuloročnom marcovom požiari.

Aktuálne už vyhlásilo verejné obstarávanie na dodanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie v súvislosti so stavebnými úpravami štvrtého podlažia v hodnote viac ako 41-tisíc eur. Na prelome rokov tam rekonštruovali strechu, obnova čaká ešte interiér, kde požiar zničil viac ako 40 izieb.

Budova domova dôchodcov bola postavená v 80. rokoch minulého storočia, v roku 1997 k nej podľa informácií vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie pribudovali štvrté podlažie. Minuloročný požiar úplne zničil vrchnú časť budovy. V polovici novembra tam následne začali s jej rekonštrukciou, na ktorú išlo viac ako 700-tisíc eur. Práce zahŕňali realizáciu nosnej oceľovej konštrukcie strechy so zastrešením a realizáciou obvodového plášťa, zámerom bolo predísť ďalším škodám.

Oheň zachvátil strechu domova dôchodcov na sídlisku Tarča 29. marca krátko po obede. Nachádzalo sa v ňom 190 klientov a štyri desiatky zamestnancov, pričom všetkých sa podarilo evakuovať a nikto sa nezranil. Objekt bol po požiari zdevastovaný na približne 30 až 40 percent. Podľa výsledkov vyšetrovania požiaru z januára tohto roka vznikol presne nešpecifikovanou technickou poruchou na elektroinštalácii v podkrovných neobývaných a pre klientov neprístupných častiach. Následne sa rozšíril na strešnú konštrukciu budovy.

Spišskonovoveská samospráva hovorila v súvislosti s požiarom od začiatku o vysokej škode, financie potrebné na obnovu budovy a jej pôvodnej kapacity predstavujú viac ako dva milióny eur. Do domova dôchodcov sa po marcových udalostiach vrátilo približne 150 klientov. Po zničení strechy a spomínaného horného poschodia už totiž zariadenie nedisponuje pôvodnou kapacitou.

(sita)

  |  

Všeobecná zdravotná poisťovňa dostáva ročne minimálne 2,5 milióna eur za neexistujúcich poistencov, tvrdí SaS

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) dostáva podľa SaS ročne minimálne 2,5 milióna eur z poistného neoprávnene za tisícky neexistujúcich poistencov. Tvrdí, že dôvodom je neporiadok v dátach, ktoré spadajú pod kompetenciu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Zástupcovia strany o tom informovali na pondelkovej tlačovej konferencii.

Strana upozornila, že problém s meraním a dátami v zdravotníctve je na Slovensku dlhodobý. „Všeobecnej zdravotnej poisťovni sú vďaka tomu prideľované peniaze z prerozdeľovania, na ktoré nemajú nárok. Deje sa tak na základe centrálneho registra poistencov, ktorý overuje ÚDZS,“ uviedla poslankyňa Národnej rady SR Jana Bittó Cigániková (SaS). V tejto súvislosti skritizovala úrad, že rieši všetko ostatné, no zabúda na svoju agendu.

Celkovo môže byť podľa SaS vo VšZP evidovaných minimálne 7-tisíc neexistujúcich poistencov. Kandidát strany na ministra zdravotníctva Tomáš Szalay poukázal na to, že v centrálnom registri je asi 2 800 poistencov starších ako 100 rokov, čo nesedí s údajmi Štatistického úradu SR, podľa ktorého žije na Slovensku len približne 400 až 700 ľudí v tomto veku. Ďalšie tzv. mŕtve duše môžu byť podľa SaS medzi poistencami vo vyššom veku, ktorí nemajú svojho kapitujúceho všeobecného lekára alebo dlhodobo nečerpajú zdravotnú starostlivosť. „Je na mieste vážne podozrenie, či ešte žijú,“ skonštatoval Szalay.

Riešenie strana vidí v uprataní dát, konkrétne v novelizácii zákona o zdravotnom poistení. Podľa Szalaya ba sa malo prechodným ustanovením zdravotným poisťovniam umožniť „vymazať“ poistencov podľa istých kritérií. „Napríklad nečerpajú dlho žiadnu zdravotnú starostlivosť, nie sú kapitovaní u žiadneho všeobecného lekára a majú nad 100 rokov a nepoberajú ani dávky sociálneho zabezpečenia,“ vymenoval. Dodal, že formálne by sa im pridelil taký dátum úmrtia, aby nevznikali dodatočné nároky na vrátenie poistného či zdrojov z prerozdelenia.

VšZP podotkla, že tzv. mŕtve duše sú dlhoročným problémom, za ktorý nezodpovedá zdravotná poisťovňa. „Sú dôsledkom technických nedostatkov v evidencii obyvateľstva. V zmysle zákona neexistuje oznamovacia povinnosť pozostalých voči zdravotnej poisťovni, čo sa týka úmrtia. Zdravotné poisťovne preto nemajú možnosť overiť si, či je poistenec živý, a sú odkázané len na informácie o poistencoch z ÚDZS,“ uviedla poisťovňa v reakcii pre TASR. Súhlasí s názorom, že na riešenie problému je nevyhnutná zmena legislatívy. Zároveň skritizovala SaS, že na tlačovej konferencii s cieľom získania politického kapitálu zverejnila osobné údaje jednej zo zosnulých poistenkýň. „Považujeme to za morálne neprípustné a eticky zvrátené,“ dodala VšZP.

(tasr)