Preskočiť na obsah
  |  

Ministerstvo financií: Výšky pokút za colné priestupky by sa mohli upraviť

Výšky pokút za colné priestupky by sa mohli upraviť. Vyplýva to z predbežnej informácie k návrhu novely colného zákona, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR. Predpokladaným termínom začatia pripomienkového konania je september 2023.

"Cieľom uvedeného návrhu zákona je na základe poznatkov z aplikačnej praxe úprava niektorých ustanovení colného zákona, ktoré sa týkajú predovšetkým výkonu colnej kontroly tovaru a výšky súvisiacich nákladov či oslobodenia od cla pri tovare dovážanom charitatívnymi alebo dobročinnými organizáciami," priblížilo MF SR.

Upraviť podľa MF treba aj ustanovenia, ktoré sa týkajú žiadosti o vyplatenie vývoznej náhrady, oznámenia sumy colného dlhu a dňa jej platby a doručovania elektronických správ a elektronických dokumentov cez elektronické systémy zriadené Európskou úniou.

V nadväznosti na odporúčanie Výboru expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (MONEYVAL) je podľa rezortu financií cieľom novely aj úprava výšky pokút za colné priestupky.

MF pripomenulo, že dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa colné právo Únie stalo priamo aplikovateľné a záväzné v Slovenskej republike. Colné predpisy Európskej únie však ponechávajú úpravu niektorých špecifických oblastí na národnú legislatívu jednotlivých členských štátov.

(tasr)

  |  

Policajti zastavili mladého vodiča, v dychu mal takmer tri promile

DUBNICA NAD VÁHOM – Obvineniu z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky bude čeliť 33-ročný vodič z Dubnice nad Váhom. V dychu mal takmer tri promile alkoholu.

Informovala o tom trenčianska polícia na sociálnej sieti. Vodiča kontrolovali dubnickí policajti v nočných hodinách. Pri dychovej skúške mu namerali najskôr 2,71 promile alkoholu v dychu, opakovaná skúška ukázala až 2,88 promile.


„Vodičovi obmedzili osobnú slobodu a eskortovali ho na policajné oddelenie na vykonanie ďalších úkonov. O výške trestu rozhodne súd, hrozí mu trest odňatia slobody až na jeden rok," uviedla polícia.

(tasr)

  |  

SaS vyzýva ministra dopravy, aby preveril zmluvu s firmou SkyToll

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) vyzýva ministra dopravy Pavla Lančariča, aby preveril zmluvu so spoločnosťou SkyToll. Liberáli upozorňujú na to, že pre štát je táto zmluva nevýhodná. V tlačovej správe to uviedla hovorkyňa SaS Ivana Nitmannová.

Zmluva bola podľa SaS nekorektne uzavretá za čias vlády Roberta Fica a je predĺžená do konca roka 2024. SaS nerozumie, prečo sa ju nepodarilo žiadnej vláde vypovedať.

„Dedičstvo prvej Ficovej vlády v podobe predraženého a extrémne nevýhodného mýtneho systému spoločnosti SkyToll nedobrovoľne využívame dodnes. Platnosť zmluvy sa mala skončiť koncom minulého roka, no bola predĺžená a dokonca je drahšia, ako ju kedysi dohodol jej autor Ľubomír Vážny," uviedol predseda SaS Richard Sulík. Pokútnej firme tak podľa neho stále platíme nemalé peniaze aj napriek tomu, že vláda Ľudovíta Ódora vo svojom programovom vyhlásení sľúbila, že náklady za výber mýta klesnú. Dodal, že ak bude možnosť, po voľbách sa budú zmluve intenzívne venovať.

Podľa tímlídra SaS pre dopravu Ladislava Matejku nemôže byť SkyToll chránené zviera. „Pochopili sme, že Boris Kollár ešte v čase, keď ministerstvo dopravy viedol jeho nominant, vzhľadom na väzby na Smer SkyToll nevyrieši. Predchádzajúce vedenie rezortu neurobilo v tomto smere absolútne nič. Výsledkom nečinnosti rezortu je fakt, že občania aj naďalej platia zo svojich daní predražené služby firme napojenej na pochybných ľudí," uviedol. V situácii, keď Slovensko potrebuje každé jedno euro, podľa neho zbytočnú súkromnú firmu živí ešte aj úradnícka vláda.

(sita)

  |  

V Kórei si vyspievali dve medaily. Gratulácie patria zboru Omnia

ŽILINA – Až z Južnej Kórey cestovali zlatá a strieborná medaila domov do Žiliny. Neprišli samé, odniesli si ich talentovaní členovia Komorného speváckeho zboru Omnia, ktorí sa pred niekoľkými dňami zúčastnili na World Choir Games 2023.

Ako jediný spevácky zbor reprezentovali Slovensko na 12. ročníku svetovej súťaže World Choir Games 2023. Podujatie trvalo 10 dní a slovenskí reprezentanti sa predstavili 10. a 11. júla. „Súťažíme o zlato nielen pre Omnia Slovakia, ale pre celé Slovensko," napísal zbor na sociálnu sieť pred cestou do Kórey. To sa im nakoniec aj podarilo. Úspešní boli hneď dvakrát. Okrem zlatej medaily si prevzali ešte jednu v striebornom prevedení.

Komorný spevácky zbor Omnia vznikol v roku 2003 na Žilinskej univerzite. Doposiaľ zastupovali Slovensko na niekoľkých významných medzinárodných súťažiach, ako napríklad v Poľsku, Lotyšsku alebo tento rok v Južnej Kórei.

Získať zlatú a striebornú medailu nebolo rozhodne ľahké. Na súťaži konkurovali ďalším 138 zborom z celého sveta a na pódium sa postavilo takmer 8 000 spevákov z rôznych častí Zeme.

Komorný spevácky zbor Omnia získal zlatú a striebornú medailu. Foto: Omnia Slovakia
  |  

Vlny horúčav v Európe a USA by boli bez zmeny klímy „vlastne nemožné“, tvrdia vedci

Kruté horúčavy, ktoré tento mesiac trápia veľké územia Severnej Ameriky a Európy, by boli „vlastne nemožné“ bez zmeny klímy spôsobenej ľudstvom, oznámili v utorok výskumníci. Zároveň upozornili, že sa nedajú pripísať len javu El Niňo. TASR informuje podľa tlačovej agentúry AFP.

Extrémne horúčavy a extrémne prejavy počasia postihli desiatky miliónov ľudí na severnej pologuli. Júl sa tak pravdepodobne stane celosvetovo najhorúcejším mesiacom od začiatku meraní. Experti varujú, že to bude ešte horšie, ak neznížime emisie škodlivých skleníkových plynov.

Horúčavy sužujú tento mesiac južnú Európu, časti Spojených štátov, Mexiko a Čínu, pričom teploty stúpajú nad 45 stupňov Celzia.

Keďže nie všetky extrémne výkyvy počasia možno hneď spájať priamo so zmenou klímy, vedci z Veľkej Británie, USA a Holandska v rámci skupiny World Weather Attribution skúmali nedávne vlny horúčav, aby identifikovali, aký vplyv na ne mala klimatická zmena.

Pomocou počítačových modelov simulovali svet bez účinkov emisií vypúšťaných do atmosféry v porovnaní s reálnymi teplotami, ktoré sa vyskytli počas horúčav. Dospeli pritom k záveru, že v dôsledku zmeny klímy bola vlna horúčav v Severnej Amerike o dva stupne Celzia teplejšia a vlna horúčav v Číne bola teplejšia o jeden stupeň Celzia.

Svet sa pritom podľa nich oteplil o 1,1 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím, teda predtým, ako ľudia začali spaľovať fosílne palivá. Ak nárast teploty dosiahne dva stupne, čo je podľa mnohých odborníkov veľmi pravdepodobné, keďže krajiny nedokážu dostatočne rýchlo znižovať svoje emisie, takéto udalosti sa budú vyskytovať každé dva až päť rokov, upozorňujú vedci.

V štúdii zohľadnili aj úlohu fenoménu El Niño, prirodzene sa vyskytujúceho silného klimatického výkyvu, ktorý sa začal v júni. Dospeli pritom k záveru, že El Niño pravdepodobne zohral malú úlohu, ale hlavnou príčinou intenzívnejších vĺn horúčav je zvýšenie teplôt spôsobené spaľovaním fosílnych palív.

V posledných týždňoch padlo množstvo klimatických rekordov vrátane globálnych priemerných teplôt a teplôt povrchu mora najmä v severnom Atlantiku. Odborníci konštatujú, že rýchlosť a načasovanie sú „bezprecedentné“ a varujú, že v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch by mohli padnúť ďalšie rekordy.

Intenzívne horúčavy postihli väčšinu juhozápadného a južného územia USA. Horúčavy na gréckej pevnine a ostrovoch zhoršujú požiare a grécky premiér dokonca vyhlásil, že jeho krajina je "vo vojne".

Vláda v Pekingu vyzvala starších ľudí, aby sa zdržiavali vo vnútri budov, a odporúčala, aby deti trávili hrou vonku kratší čas. Podľa vedcov sú pre zmenu klímy vlny horúčav horúcejšie, dlhšie a častejšie.

Budúcnosť môže byť ešte horšia. "Keďže naďalej spaľujeme fosílne palivá, budeme zažívať stále viac týchto extrémov (počasia)," upozornila klimatologička Friederike Ottová z Granthamského ústavu pre zmeny klímy a životné prostredie na univerzite Imperial College London. "Klimatická zmena má v tom absolútne prevládajúcu rolu," dodala.

Popredný klimatológ NASA Gavin Schmidt minulý týždeň novinárom povedal, že júl 2023 smeruje nielen k tomu, že bude vôbec najhorúcejším mesiacom od začiatku meraní, ale aj najhorúcejším za "stovky, ak nie tisíce rokov".

(tasr, sita, sak)

  |  

Kyjev: Ukrajinská armáda zaznamenala v rámci protiofenzívy malý postup

Ukrajinská armáda zaznamenala v rámci protiofenzívy proti ruským okupačným silám malý postup na juhu krajiny a v okolí mesta Bachmut na východe Ukrajiny. V utorok to uviedol hovorca generálneho štábu ukrajinskej armády Andrij Kovaliov, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Ukrajinské sily postúpili na južnom fronte smerom k obci Staromajorske, priblížil Kovaliov. Dodal, že ukrajinská armáda si upevňuje pozície, ktoré získala. Ruské sily podľa neho kladú veľký odpor.

Na východe sa ukrajinským silám podarilo vytlačiť ruské jednotky neďaleko obce Andrijivka, juhozápadne od zničeného mesta Bachmut v Doneckej oblasti, pokračoval hovorca. Ukrajinské sily podľa jeho slov podnikajú ofenzívne operácie aj severne a južne od Bachmutu, ktorého sa v máji po niekoľkomesačných bojoch zmocnilo Rusko.

Ukrajinskej armáde sa od začiatku chystanej protiofenzívy podarilo oslobodiť 192 štvorcových kilometrov územia na juhu a ďalších 35 kilometrov štvorcových na východe, oznámila v pondelok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

Agentúra Reuters pripomenula, že vývoj na bojisku nedokáže nezávisle overiť.

Ukrajina spustila očakávanú protiofenzívu zameranú na oslobodenie Ruskom okupovaného územia v júni. Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu počas stretnutia so svojím bieloruským kolegom Alexandrom Lukašenkom povedal, že ukrajinská protiofenzíva zlyhala.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň zopakoval predchádzajúce vyjadrenia, že protiofenzíva postupuje pomalšie, ako by si želal. Verí však, že príslušné bojové operácie čoskoro naberú tempo.

(tasr)