Preskočiť na obsah
  |  

Žilina bude hostiť Dni európskeho kultúrneho dedičstva

ŽILINA – Dni európskeho kultúrneho dedičstva (DEKD) bude na Slovensku hostiť v septembri mesto Žilina. Tohtoročnou celoeurópskou témou je Dedičstvo ži!

TASR o tom informovala hovorkyňa mesta Zuzana Holienčíková. Doplnila, že otvárací ceremoniál a pestrý program radnica zorganizuje 8. septembra. „Oceňujeme a vážime si príležitosť, že Žilina môže ako mesto s bohatou kultúrnou históriou hostiť toto významné podujatie. Intenzívne dokončujeme program, ktorý určite ocenia obyvatelia i návštevníci mesta. Pripravujeme výstavy, komentované prehliadky aj odbornú konferenciu," povedal primátor Žiliny Peter Fiabáne.

Mohlo by Vás zaujímať FOTO: Retro leto na Liptove

Program zahŕňa napríklad odbornú konferenciu v Rosenfeldovom paláci či výstavy. „Prvá bude venovaná žilinskému architektovi Ferdinandovi Čapkovi. Spoluautorovi žilinského Bulváru, železničnej stanice, budovy elektrární, ako aj horského hotela na Popradskom plese či hotela Boboty. Výstavu mesto Žilina pripravuje v spolupráci so Slovenskou národnou galériou. Druhá výstava bude pripomínať dielo priemyselníka Rudolfa Krupca. Stál na začiatku príbehu viacerých významných žilinských priemyselných podnikov (cementáreň, celulózka, tehelňa) a inicioval vznik slovenskej Banky Tatra v roku 1884," uviedla.

Sprievodnými akciami budú podľa nej viaceré komentované prehliadky žilinských pamiatok. „Pešia komentovaná prechádzka po žilinských nápisoch vo verejnom priestore s riaditeľom Považského múzea či bicyklový výlet po žilinských pamätníkoch, predovšetkým z obdobia socializmu. Všetky podstatné informácie o Dňoch kultúrneho dedičstva 2023 sú dostupné v odkaze dekd.sk," dodala.

DEKD sa konajú v 50 štátoch Európy, ktoré podpísali Európsky kultúrny dohovor. Cieľom podujatia je zvyšovanie povedomia o bohatstve a kultúrnej rozmanitosti Európy či informovanie o potrebe ochrany kultúrneho dedičstva pred novými hrozbami.

„Počas podujatia otvárajú dvere tisíce pamiatok a lokalít, pričom niektoré z nich sú po zvyšok roka verejnosti neprístupné. Obyvatelia a návštevníci miest môžu bezplatne navštíviť a spoznať spoločné kultúrne dedičstvo a stať sa súčasťou ochrany európskeho kultúrneho dedičstva pre súčasné i budúce generácie," uzavrela hovorkyňa mesta.

(tasr)

  |  

Exministra Štefanova prepustili na slobodu

TRENČÍN – Bývalého ministra výstavby a regionálneho rozvoja Igora Štefanova, odsúdeného v kauze nástenkového tendra, prepustil v pondelok Okresný súd Trenčín podmienečne na slobodu. Rozhodnutie súdu je právoplatné. Informoval o tom hovorca Krajského súdu v Trenčíne Roman Tarabus.

Odsúdenému určil súd päťročnú skúšobnú lehotu a súčasne nad odsúdeným nariadil probačný dohľad na obdobie 18 mesiacov. V čase trvania probačného dohľadu sa odsúdený musí zdržiavať na území Slovenskej republiky, musí sa podrobiť kontrole technickými prostriedkami, zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Má zakázané stretávať sa a kontaktovať sa s bývalým ministrom výstavby a regionálneho rozvoja Mariánom Janušekom.

Súd podľa Tarabusa rozhodoval na verejnom zasadnutí na základe návrhu riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý konštatoval, že odsúdený spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie s nariadenou kontrolou technickými prostriedkami, riziko recidívy bolo vyhodnotené ako nízke a resocializačná prognóza u odsúdeného je priaznivá.

„Súd dospel k záveru, že odsúdený spĺňa všetky tri podmienky, ktoré stanovuje zákon, aby mohol byť podmienečne prepustený na slobodu. Odsúdený vykonal viac ako polovicu z uloženého trestu vo výmere deväť rokov odňatia slobody. Ako vyplýva z jeho hodnotenia, svojím správaním a plnením svojich povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie. Súd konštatoval aj splnenie tretej podmienky, teda že od odsúdeného možno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život," doplnil Tarabus.

(tasr)

  |  

Poľnohospodári si rozdelia milióny eur. Prostriedky Únie a štátu kompenzujú dovoz lacného ukrajinského obilia

Slovenských poľnohospodárov výrazne ovplyvnil dovoz lacného ukrajinského obilia, ktorý sa negatívne podpísal na cenách, za ktoré sa obilie v Európe predáva. Pomoc vo forme finančného príspevku poskytuje Európska komisia a pridá aj štát. Celková suma, o ktorú sa slovenskí poľnohospodári rozdelia, dosahuje výšku 15-miliónov eur. Informoval o tom denník Poľnoinfo.

Európska komisia (EK) dotknutým krajinám vyčlenila 100 miliónov eur. Ich rozdelenie závisí od pestovateľskej rozlohy aj produkcie. Slovensko systémom rozdeľovania tak získa 5,2 milióna eur. Poľnohospodári však sumu označujú za nedostatočnú.

K peniazom z EK pridá aj štát

„Suma z Európskej komisie 5,2 milióna eur je takpovediac požehnaná. Je tam možnosť dvestopercentného navýšenia zo štátneho rozpočtu,“ vysvetlil pre poľnoinfo Jozef Bíreš, poverený minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Poverený premiér potvrdil navýšenie balíka o ďalších 10 miliónov eur. Pestovatelia si tak rozdelia celkom 15-miliónov. Spôsob ich rozdelenia sa zatiaľ pripravuje.

„Metodika ešte nie je úplne hotová. Máme tri varianty. Podporu chceme nasmerovať k tým, ktorým by mala patriť. Pestovateľom. Vychádzame z plochy a skladových zásob – takzvaných záložných listov. Zatiaľ to podľa predbežných výpočtov vychádza medzi tridsaťpäť a tridsaťšesť eur na jeden hektár. Túto metodiku ešte dopracujeme a bude predmetom rokovania. Podpora je určená pre pestovateľov, nie pre živočíšnu výrobu,“ dodal Bíreš.

Európske inštitúcie budú v najbližších dňoch rozhodovať o ďalšej pomoci pre poľnohospodárov z Európy. Bude sa hovoriť o tristo miliónoch, no z týchto peňazí slovenskí pestovatelia neuvidia zrejme nič. Balík peňazí by sa mal týkať krajín zasiahnutých extrémnym suchom alebo povodňami.

(dak)

  |  

Rusi zaútočili na Dunaji na ukrajinské sklady obilia. Len pár stoviek metrov od hraníc s NATO

Rusko v noci pomocou bezpilotných lietadiel zaútočilo na ukrajinské obilné sklady na delte rieky Dunaj. Sklady sa pritom nachádzali len zopár stoviek metrov od hraníc s Rumunskom, ktoré je členskou krajinou NATO. Podľa rumunského prezidenta Klausa Iohannisa ruské útoky ohrozujú bezpečnosť regiónu Čierneho mora.

Po tom, čo Rusko minulý týždeň dočasne odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody, ktorá umožňovala vyvážať ukrajinské obilie, zaútočilo na ukrajinské sklady s obilím na delte Dunaja. Podľa portálu BBC boli poškodené dunajské prístavy Reni a Izmajil. Prístav Reni pritom leží len približne dvesto metrov od rumunského územia a desať kilometrov od rumunského prístavu Galati.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na spravodajský server Reni-Odesa informuje, že Rusi pomocou 15 bezpilotných lietadiel zničili tri sklady s obilím, pričom pri útokoch bolo zranených sedem ľudí.

https://twitter.com/visegrad24/status/1683415028953694210?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1683415028953694210%7Ctwgr%5E286023ca8c2de6d505704f4a440af9812af19cb8%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fecho24.cz%2Fa%2FH8VLm%2Fzpravy-svet-rusko-zautocilo-na-ukrajinske-sklady-obili-vedle-hranice-nato

Pre Ukrajinu pritom išlo o dôležitú infraštruktúru, ktorá jej umožňovala vyvážať obilie po alternatívnych trasách.

Rumunský prezident Klaus Iohannis sa vyjadril, že „dôrazne odsudzuje" ruský útok na ukrajinskú civilnú infraštruktúru „veľmi blízko Rumunska". Dodal, že eskalácia zo strany Ruska bude mať vážne dôsledky pre svetovú potravinovú bezpečnosť.

Ceny pšenice na svetových trhoch po ruských útokoch prudko vzrástli. Cena pritom stúpla už potom, čo Rusko oznámilo odstúpenie od obilnej dohody.

https://twitter.com/vicktop55/status/1683374150285508608

Podľa Reuters Rusko bombarduje zariadenia na vývoz potravín v Odeskej oblasti takmer každú noc od chvíle, čo pred týždňom Moskva oznámila, že po roku pozastavuje svoju účasť na čiernomorských obilných dohodách.

https://twitter.com/sizov_andre/status/1683392105853472768

(mm, sita)

  |  

Kauza nástenkový tender: exministra výstavby Štefanova súd podmienečne prepustil na slobodu

Bývalého ministra výstavby a regionálneho rozvoja Igora Štefanova, odsúdeného v kauze nástenkového tendra, prepustil v pondelok Okresný súd Trenčín podmienečne na slobodu. Rozhodnutie súdu je právoplatné. Informoval o tom hovorca Krajského súdu v Trenčíne Roman Tarabus.

Odsúdenému určil súd päťročnú skúšobnú lehotu a súčasne nad odsúdeným nariadil probačný dohľad na obdobie 18 mesiacov. V čase trvania probačného dohľadu sa odsúdený musí zdržiavať na území Slovenskej republiky, musí sa podrobiť kontrole technickými prostriedkami, zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Má zakázané stretávať sa a kontaktovať sa s bývalým ministrom výstavby a regionálneho rozvoja Mariánom Janušekom.

Súd podľa Tarabusa rozhodoval na verejnom zasadnutí na základe návrhu riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý konštatoval, že odsúdený spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie s nariadenou kontrolou technickými prostriedkami, riziko recidívy bolo vyhodnotené ako nízke a resocializačná prognóza u odsúdeného je priaznivá.

"Súd dospel k záveru, že odsúdený spĺňa všetky tri podmienky, ktoré stanovuje zákon, aby mohol byť podmienečne prepustený na slobodu. Odsúdený vykonal viac ako polovicu z uloženého trestu vo výmere deväť rokov odňatia slobody. Ako vyplýva z jeho hodnotenia, svojím správaním a plnením svojich povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie. Súd konštatoval aj splnenie tretej podmienky, teda že od odsúdeného možno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život," doplnil Tarabus.

(tasr)

  |  

Nečakané zmeny v onkologickom ústave: Budovy chceli rozdeliť, napokon možno postavia celé nové centrum

KOŠICE – Namiesto rozdelenia Východoslovenského onkologického ústavu (VOÚ) do viacerých budov, odporúča Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) zvážiť vybudovanie úplne nového strediska. ÚHP o tom informoval na sociálnej sieti.

Východoslovenský onkologický ústav v Košiciach plánuje vybudovať nový chirurgický a ambulantný pavilón za 52,2 mil. eur. Do pavilónu budú premiestnené operačné sály, ambulancie, diagnostika a tri oddelenia. Väčšina z lôžok zostane v súčasnej pamiatkovo chránenej budove. Projekt navýši nedostatočné kapacity súčasnej budovy a umožní rozvoj diagnostiky a ambulancií. To povedie k pokrytiu očakávaného dopytu a nárastu výkonov o 20 až 25 percent.

Projekt však podľa ÚHP nezvýši štandard zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov. „Do nového pavilónu bude presunutá len približne štvrtina lôžok. Kvôli statusu pôvodnej budovy ako historickej pamiatky nie je možné meniť jej dispozíciu, ani ju zásadne rekonštruovať. Naďalej v nej zostanú napríklad zdieľané sociálne zariadenia na chodbe,“ uviedlo ÚHP.

Odporúčajú preto preskúmať alternatívu vybudovania nového komplexného onkologického centra nadväzujúceho na rozvojový plán Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice a následného presunu VOÚ. „Táto alternatíva nebola v štúdii zvažovaná, pritom môže byť lepšia kvôli efektívnejšej starostlivosti. K centralizácii starostlivosti smerujú všetky moderné medicínske trendy aj optimalizácia siete nemocníc,“ informoval ÚHP.

Foto: FB Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice

ÚHP navrhuje vypracovať a predstaviť plán opatrení na zvýšenie využitia lôžkových kapacít a priblížiť sa obložnosti nad 80 percent, ktorú dlhodobo dosahuje Národný onkologický ústav. Napriek predpokladanému nárastu výkonov budú lôžkové kapacity ústavu podľa ÚHP využité iba na 58 percent. „Vyplýva to najmä z viaclôžkových izieb, ktoré bývajú obsadené jedným pacientom kvôli riziku infekcií a nevhodne nastaveným procesom pri príjme pacientov. Nadbytočný počet lôžok v tomto prípade zásadne neovplyvní rozlohu budovy a veľkosť investície, no pri prevádzke na seba viaže technické a personálne zdroje,“ dodalo ÚHP.

(sita)