Jiří Peňás

Roky jazdím do Nemecka, roky ho považujem za mne blízku krajinu, bez neho by aj tá moja bola iná, napriek všetkým zlým skúsenostiam, myslím, že horšia. Moje spoznávanie Nemecka je dlhodobé, systematické a amatérske (v zmysle amo, teda mám rád, milujem). Samozrejme, že od deväťdesiatych rokov som zaznamenával etnickú pestrosť západonemeckých miest, páčil sa mi multikultúrny flair Berlína, občas som si dal aj ten kebab. Oceňoval som tureckých zeleninárov a nevidel som žiadny problém v tom, že napríklad majú niekde svoju modlitebňu, mešitu. Počty prisťahovalcov boli dlho stále ešte relatívne nízke, bolo to zaujímavé spestrenie v nemeckej tradičnej usporiadanosti, ktorá mi celkom vyhovovala, nikdy som sa jej, ako majú Česi sklony, neposmieval, naopak, u nás mi chýbala. Vzhľadom na historické traumy som úplne chápal (a obdivoval) nemeckú benevolenciu a veľkorysosť k otvorenosti, hoci tá ešte dlho nebola bezbrehá.

Niečo sa začalo meniť pred desiatimi – pätnástimi rokmi, celkom iste sa to zlomilo po roku 2015. Pamätám si na scénu z októbra 2015 v Mníchove. Práve sa konal Oktoberfest, stanica a jej okolie bolo plné somálskych a eritrejských nomádov. Boli ich tisícky. Malých ľudí, ktorí táborili na perónoch, uliciach a v záhonoch v okolí stanice a medzi nimi sa prepletali Bavoráci v kožených nohaviciach a ženy v krojoch, ktorí sa vracali z pivných slávností. Prekračovali tých malých snedých ľudí, nastupovali do vlakov a človek videl, že s údivom pozerajú na to, čo pravdepodobne (ako malá ochutnávka) teraz prichádza a čo celkom zásadne zmení ich krajinu. Predpokladal by som, že nikto radšej nič nevravel. Veď, čo sa už dá na takú vec povedať – ľuďom sa určite má pomáhať. Ale zároveň si ľudia možno uvedomovali, že ak sa to nezastaví, skončí sa ich svet, na ktorý boli zvyknutí. Bola to metaforická scéna, ktorá sa potom stala realitou.

Píšem to pár dní po návrate z letnej cesty pozdĺž Rýna. Nemecko je tam stále wunderschön a tých vypiplaných malých mestečiek na Rýne sa to až tak netýka. Nakoniec, masová migrácia má určité pravidlá, ľudia idú tam, kde na nich čakajú ich príbuzní a známi. Teda do veľkých miest. Do ktorých človek príde a uvedomí si, ako sa Nemecko zmenilo: samozrejme, nielen ono, týka sa to celej (kedysi) bohatej západnej Európy. Uvedomí si, že hovoriť o Západe, kde v mestách bude pomaly prevládať ľud z Orientu, bude čoraz zložitejšie. A akosi nezmyselnejšie.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.