Ďalšia Matovičova päťstovka zlyhala. Na vysoké školy prijmeme len zopár medikov navyše

Mala to byť ďalšia „atómovka“ Igora Matoviča, jednoduché riešenie nedostatku lekárov. Skončilo to ako vždy. Lekárske fakulty neprijmú od septembra o päťsto študentov medicíny navyše, ako si to takmer pred rokom predstavoval niekdajší minister financií.

V uplynulom akademickom roku 2022/2023 skončilo na Slovensku medicínu 896 žiakov. Z toho 558 Slovákov a 338 zahraničných študentov. Vyše tretinu cudzích študentov tvoria najmä tí z vyspelej Európy, pre ktorých je lacnejšie a stále kvalitné vzdelať sa u nás. Študenti v anglickom jazyku si všetko platia sami a tým finančne pokrývajú aj výučbu slovenských študentov, lebo štát dáva na ich vzdelania málo peňazí.

Počet zahraničných študentov podľa dekanov zvyšuje prestíž fakulty, ale pacienti z nich úžitok nemajú. Zatiaľ čo takmer každý cudzinec odchádza po ukončení vysokej školy preč, zo slovenských študentov ostáva na našom území až 83 percent absolventov. 

Matovič proti všetkým

Práve preto prišiel Igor Matovič ako minister financií na jeseň roku 2022 s nápadom zaplatiť univerzitám za slovenského študenta presne tú istú sumu, akú im platia zahraniční študenti. Oplatilo by sa im potom prijať viac našincov, ktorí by ostali pôsobiť v slovenskom zdravotníctve.

A nešlo len o sto nových študentov, ako to začala pár rokov predtým robiť vláda Petra Pellegriniho. Prijať sme mali rovno pol tisíca vysokoškolákov navyše.

Štúdium medicíny vyjde samoplatcu ročne na desaťtisíc eur. Päťsto nových študentov by teda vyšlo štát na päť miliónov eur ročne. Za šesť rokov štúdia by študenti stáli až tridsať miliónov eur. Matovič tvrdil, že sa to oplatí.

Podporoval ho v tom aj poslanec Marek Krajčí (OĽaNO), ktorý argumentoval, že na českých lekárskych fakultách študuje až pätnásť percent Slovákov, lebo ich tu neprijali na štúdium. „Žiaľ, len mizivé percento sa vracia späť na Slovensko,“ uviedol Krajčí.

Že takéto rázne riešenie nie je systémové a prinesie len chaos, varovali študenti medicíny, pedagogickí pracovníci aj lekári. Prízvukovali, že nám chýbajú priestory na výučbu a v nemocniciach sa stále redukujú aj klinické nemocničné lôžka, že medikov navyše nebude mať kto učiť a ohrozí to aj kvalitu vzdelávania na lekárskych fakultách.

Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Juraj Payer vo februári tohto roku v rozhovore pre Štandard povedal, že Matovičom navrhovaných päťsto je „absurdné“ číslo. Hovoril, že fakulty príjmu od septembra a v nasledujúcich rokoch len „desiatky študentov navyše“.

Ministerstvá sa nezhodnú, kto mal zvýšené náklady preplatiť

Nakoniec sa prestrelený návrh ministra financií vyriešil sám. Po páde vlády a zmenách na ministerských postoch sa zabudlo dofinancovať vysokým školám náklady na štúdium nových medikov.

„Konkrétny návrh na zvýšenie počtu študentov krytý adekvátnym navýšením finančných zdrojov zo strany vlády, resp. príslušných ministerstiev, dosiaľ neprišiel,“ uviedla hovorkyňa Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach Jaroslava Oravcová pre portál Aktuality.

Rovnako sa pre Aktuality vyjadrila aj Jesseniova lekárska fakulta v Martine a bratislavská lekárska fakulta. Slovenská zdravotnícka univerzita (SZU) na otázky neodpovedala.

Ministerstvo financií tvrdí, že fakultám mali náklady preplatiť ministerstvá školstva a zdravotníctva. Lekárske fakulty v Bratislave, Martine a Košiciach totiž spadajú pod prvé menované a za SZU zas zodpovedá ministerstvo zdravotníctva.

Do Košíc preto v septembri nastúpi rovnaký počet medikov ako vlani. Počty budú podľa Oravcovej zvyšovať, až keď im vláda pošle peniaze navyše. Do Bratislavy nastúpi síce o desať medikov viac, ale až v akademickom roku 2024/2025 a rovnaký počet príjmu podľa dekana Payera aj v nasledujúcich štyroch rokoch. Jesseniova lekárska fakulta v Martine zas príjme 240 študentov, čo je o štyridsať viac než vlani, ale keďže študenti zvyknú uprednostniť iné vysoké školy, v praxi by sa vďaka tomu do 1. ročníka všeobecného lekárstva mohlo, podľa ich odhadov, zapísať o 10-15 študentov viac.

Zahraniční valcujú našich

K masívnemu odlivu zahraničných vysokoškolákov teda o pár týždňov nedôjde. Pre pacientov je to zlá správa.

Analytici Zuzana Múčka a František Múčka z Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v simulácii vývoja personálnych kapacít v zdravotníctve načrtli, že ak sa nič nezmení, do roku 2055 nám bude chýbať tisíc lekárov.

Odborníci vypočítali, že predísť by sa tomu dalo, keby sme znížili počet zahraničných študentov o asi desať percent. Tak by sme prijali na slovenské programy o približne štyridsať slovenských medikov viac.

„Nastupujúci študenti na anglických programoch dosahujú už vyše 40-percentný podiel na všetkých študentoch, podľa zverejnených plánov sa začnú doťahovať na polovicu. Na porovnanie, v Česku je samoplatcov na medicíne približne štvrtina, v Nemecku sa napríklad možnosť študovať medicínu v inom ako nemeckom jazyku ani neponúka. Počet slovenských medikov za desaťročie nestúpa,“ varovali analytici.