Medailové biatlonistky dokázali niečo, čo sa nepodarilo ani sestrám Fialkovým

Slovensko čakalo na medailu z juniorských majstrovstiev v biatlone od roku 2008. Po dlhých trinástich sezónach ju dokázala vybojovať Henrieta Horvátová na svojom poslednom juniorskom šampionáte. Striebro z majstrovstiev je jej doterajším najvýraznejším úspechom. Pódium ju potešilo o to viac, keďže Slovenka celkom presne nevedela, aká konkurencia ju čaká na trati.

„V tejto sezóne sme nemali žiadne juniorské preteky, čiže som sa vedela porovnať len so svetovou špičkou. Nevedela som, na čom som v porovnaní so svojou vekovou kategóriou. Do pretekov som nešla s očakávaniami, aby som to nepokazila. Snažila som sa zachovať si pohodu,“ uviedla po medailovom výkone pre portál slovenskybiatlon.sk. Ani po potvrdení druhého miesta vo vytrvalostných pretekoch nedokázala Horvátová uveriť tomu, čo dokázala. „Ja tomu ešte stále neverím, aj keď mám medailu na krku,“ smiala sa spokojná juniorka.

Pred sezónou mala skromnejšie ciele, a to predstaviť sa v pretekoch Svetového pohára. Keďže sa sestry Fialkové nakazili novým druhom koronavírusu tesne pred zahájením ročníka, Horvátová si splnila sen hneď v úvodnom kole, v ktorom odbehla vytrvalostné preteky aj šprint.

Prvýkrát debutovala medzi elitou vlani, celkovo si v kariére pripísala sedem individuálnych štartov. Práve vytrvalostné preteky patria medzi jej úspešnejšie. Dosahuje v nich lepšie umiestnenia než v šprinte, hoci ten má o polovicu kratšiu trať. Jednou z možných príčin je istý psychický komfort, keďže pri vytrvalostných pretekoch sa biatlonistky vydávajú na trať postupne. Čelia tak menšiemu stresu, nemusia naháňať tie najrýchlejšie a sledujú si svoje tempo. Najlepším umiestnením Horvátovej v Svetovom pohári je 52. miesto.