V indickom štáte Manípur už niekoľko týždňov prebiehajú násilné strety medzi jeho obyvateľmi. O život prišlo už viac než 150 ľudí, okolo 50-tisíc obyvateľov sa pre vlastnú bezpečnosť muselo vysťahovať z domovov. Štyri stovky katolíckych a protestantských kostolov sú zničené, spolu s nimi utrpelo ujmu približne 4 500 kresťanských budov a domov. Tak vyzerá podľa dostupných zdrojov a správy, ktorú 20. júna dostala Nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi z arcidiecézy Imphal v štáte Manípur, alarmujúca bilancia násilností v Indii.
Indický biskup vyjadril v súvislosti s nepokojmi obavu, že konflikt je súčasťou širšieho plánu na destabilizáciu medzináboženskej harmónie a na zvýšenie podpory vládnucej hinduistickej nacionalistickej Indickej ľudovej strany (BJP) pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať v apríli 2024.
Kontext konfliktu
V Manípure už dlho existuje etnické napätie medzi prevažne hinduistickou skupinou Meitei a kresťanským kmeňom Kuki. Nepokoje sa však v indickom štáte v severovýchodnej časti krajiny výrazne začali stupňovať od 3. mája tohto roka. Vtedy sa na verejnosť dostala falošná správa o znásilnení a zabití meiteiskej ženy, z ktorého boli obvinení Kukiovia. To vyvolalo vlny násilia na ľuďoch z kmeňa Kuki a znásilnenia sa stali jednou zo „zbraní“ konfliktu.
Kukiovia sú vládou uznaní ako znevýhodnená menšina, a preto sa im dostáva osobitného zaobchádzania vrátane prístupu k pôde vyhradenej pre kmeňové obyvateľstvo. Meiteiovia nedávno požadovali rovnaké privilégiá, ale Kukiovia sú proti, pretože by to mohlo viesť k obsadeniu pôdy ich predkov.
Situácia vyvolala značné nepokoje zo strany členov skupiny Meitei, ktoré sa začali honom na príslušníkov komunity Kuki, preto viaceré médiá považujú za príčinu konfliktu etnickú nenávisť.
Miestne zdroje obviňujú z podnecovania násilia vládnucu hinduistickú nacionalistickú BJP. Túto teóriu podporuje aj odstúpenie podpredsedu strany R. Vanramchhuangu v štáte Mizoram, ktorý susedí s Manípurom. Vanramchhuanga sa vzdal funkcie 13. júla na protest proti prebiehajúcemu násiliu.
Vanramchhuanga vo svojom rezignačnom liste uviedol, že hoci militanti už vypálili 357 kresťanských kostolov a budov patriacich rôznym cirkvám, vedúci predstavitelia miestnej vlády, ktorú má pod kontrolou strana BJP, ani predstavitelia centrálnej vlády tieto činy zatiaľ nijak neodsúdili. „Preto som presvedčený, že masívne rúcanie kresťanských kostolov v Manípure podporovali štátne a ústredné orgány,“ uviedol politik.
Indický biskup, ktorý sa vyjadril pre ACN, no pre ochranu vlastnej bezpečnosti si želal ostať v anonymite, uviedol, že hlavnou príčinou tejto situácie sú nadchádzajúce parlamentné voľby. „V apríli budúceho roka sa budú konať voľby v celej Indii, a tak hinduistickí nacionalisti chcú predtým terorizovať ľudí. Budú vyvíjať nátlak na kresťanov a moslimov, aby získali ďalších hinduistov. Dúfam však, že ich plán nevyjde,“ povedal.
Teóriu politického boja priživuje aj biedna odozva indickej vlády na celú situáciu. Predstavitelia vládnucej strany BJP, ktorej väčšiu časť podľa Guardianu tvoria Meiteiovia, dlho mlčali a na manípurské nepokoje nereagovali.
Ticho prelomil indický premiér Naréndra Módí až vtedy, keď sa na verejnosti rozšírilo video, na ktorom boli dve ženy z kmeňa Kuki. Meiteiovia z nich násilne strhli šaty, chytali ich a údajne hromadne znásilnili. Módí podľa Guardianu zareagoval, že „to, čo sa stalo manípurským dcéram, nemožno nikdy odpustiť“ a že „tento incident zahanbil celú krajinu“.
Napriek uvedeným vyjadreniam hinduistická nacionalistická vláda premiéra Módího čelí kritike verejnosti za to, že do konfliktu nezasahuje a neochraňuje Kukiov, ktorí sú väčšinou kresťania, pred členmi skupiny Meitei, ktorí sú prevažne hinduisti.
Opoziční indickí poslanci predložili návrh na vyslovenie nedôvery Módímu. Dôvodom bolo práve mlčanie vo veci manípurského konfliktu. Aj najvyšší súd v Indii kritizoval úrady za neúčinnú reakciu na násilie.
Násilie páchané na kresťanoch
Spomenuté násilnosti vyústili do útokov na kresťanské modlitebne, školy a iné budovy. O slovo sa teda hlásia aj tí, ktorí v pozadí nepokojov dešifrujú nábožensky motivované dôvody.
Zdalo by sa, že útoky na majetok kresťanov sú „len“ súčasťou etnicky motivovaného násilia proti prevažne kresťanským Kukiom. ACN však uvádza, že „násilné útoky už viedli k vypáleniu celých dedín, smrti nevinných ľudí a zničeniu katolíckych a protestantských kostolov vrátane kostolov patriacich kresťanom [zo skupiny] Meitei“. Indický biskup tento zarážajúci fakt potvrdzuje: „Medzi Meiteiovcami sú aj kresťania a ich kostoly boli tiež zničené, čo je jasným dôkazom toho, že tu nejde len o pôdu.“
Voči násilným udalostiam v Manípure zaujal 9. júla stanovisko aj kardinál Oswald Gracias, arcibiskup Bombaja. V znení stanoviska, ktoré sa v plnom rozsahu nachádza aj na internete, uvádza, že aktuálna situácia „spôsobuje všetkým úzkosť a utrpenie ľuďom v danej oblasti“. Ďalej konštatuje, že „to, čo sa začalo ako konflikt medzi dvoma kmeňmi, dostalo komunitný nádych, počnúc zničením miest uctievania“.
Nadácia ACN, ktorá situáciu v Indii sleduje, opísala dva konkrétne príklady ničenia cirkevného majetku, ktoré pripisuje nábožensky motivovaným zámerom útočníkov.
Na začiatku mája niekoľko meiteiských aktivistov vniklo do Farnosti svätého Pavla a pastoračného školiaceho centra, ktoré sa nachádza v Sangaiprou a slúži ľuďom z rôznych etnických komunít. „Okolo 20.30 h prišiel dav a začal rozbíjať a ničiť kostol a majetok v ňom. Rozbili okenné tabule, dvere, interiér kostola, sochy, kríže, ozvučenie, hudobné nástroje a všetko, čo sa v chráme nachádzalo, a podpálili oltár,“ uvádza sa v správe z diecézy Imphal pre ACN.
Rovnaká skupina sa v ten istý deň dvakrát vrátila, pričom opakovane žiadala ľudí o preukázanie totožnosti, aby sa uistila, že medzi nimi nie sú žiadni Kukiovia. Na druhý deň prišli s rovnakou žiadosťou. Následne podpálili kostol aj budovu pastoračného centra. Neušetrili ani hospodárske zvieratá.
Podľa uvedenej správy „po celý tento čas nebola zabezpečená žiadna ochrana“, a to napriek opakovaným pokusom o spojenie s políciou prostredníctvom tiesňových čísel.
V rovnaký májový deň zaútočil iný násilný dav vo Farnosti svätého Vykupiteľa v meste Kánčipuram. Večer „skupina neznámych ľudí ozbrojených železnými tyčami a palicami prišla k farnosti a násilím prerazila bránu. Boli tam traja alebo štyria policajti, ale nedokázali dav zvládnuť. Po rozbití dverí, okien a majetku kostola útočníci kostol zapálili“, uvádza sa v správe zaslanej ACN.
Do rána sa dav ešte trikrát vrátil a demoloval zariadenie kostola a farnosti, raboval súkromné izby kňazov a zamestnancov, podpálil rezidenciu pre študentov v núdzi. Útočníci neskôr vnikli aj do kláštora Betánie a vyrabovali všetky cennosti vrátane počítačov a hotovosti.
Lun Tombingová pre portál Christianity Today opísala zase svoj príbeh. Spolu s manželom a dvomi malými dcérami sa ukrývali v kríkoch, odkiaľ museli sledovať, ako im skupina násilníkov podpálila domov, auto aj kostol.
„Pri každom zapálení vozidla dav tlieskal rukami a kričal víťazné výkriky, zatiaľ čo my sme toho všetkého boli svedkami, chveli sme sa za kríkmi a neustále sa báli, že nás objavia,“ uviedla Tombingová.
Svedectvá však aj mimo najviac zasiahnutej oblasti Manípur popisujú prípady, ktoré súvisia so zložitým postavením iných vierovyznaní v Indii v porovnaní s prevládajúcim hinduizmom.
Prípad katolíckeho kňaza Pereiru
Catholic News Agency uverejnila prípad katolíckeho kňaza Bolmaxa Pereiru, ktorý je farár v Kostole svätého Františka Xaverského v štáte a zároveň arcidiecéze Goa. Začiatkom augusta bol zatknutý za výrok, že kráľ Šivádži Maharadža nie je boh. Na základe toho súd kňaza obvinil z urážky hinduistického kráľa zo 17. storočia a bol stíhaný za „ublíženie hinduistickému cíteniu“.
„Existuje niekoľko ľudí, pre ktorých sa Šivádži stal bohom. (...) Áno, je národným hrdinom. Musíme si ho vážiť a rešpektovať. To, čo urobil, bitky, ktoré bojoval, aby ochránil svoj ľud, (...) za všetko, čo si zaslúži rešpekt. Je to hrdina, ale nie boh. (...) Musíme viesť dialóg s našimi hinduistickými bratmi a opýtať sa ich: ‚Je Šivádži tvoj boh? Alebo národný hrdina?‘ Ak je národným hrdinom, nech je to tak. Nerob z neho boha. Musíme pochopiť ich pohľad. Ak budeme žiť v strachu, nebudeme schopní znovu vstať,“ citoval Indian Express Pereirovu homíliu z 5. augusta po tom, čo polícia proti nemu podala trestné oznámenie.
Hinduistické nacionalistické skupiny zdieľali vyjadrenia katolíckeho kňaza na sociálnych sieťach a uskutočnili demonštrácie požadujúce jeho zatknutie za urážanie ich „náboženského cítenia“.
Pereira sa ospravedlnil a uviedol, že jeho vyhlásenie o kráľovi bolo vytrhnuté z kontextu a nesprávne interpretované. Kňaza po pár dňoch prepustili na kauciu.
Rozšírili sa však, žiaľ, aj individuálne útoky na jednotlivcov, o ktorých neinformujú médiá. Videá zachytávajúce takéto počínanie sa už viackrát objavili len na internete. Kresťania sa neraz stávajú terčmi násilností a obeťami krutého teroru pre verejné vyznanie svojho náboženského presvedčenia alebo pre odmietnutie hinduistickej viery.
Koniec nepokojov je v nedohľadne
Hoci sa v slovenskom prostredí o celej záležitosti málo informuje, indický biskup, ktorý poskytol vyjadrenie nadácii ACN, zostáva stále v priamom kontakte s miestnymi kresťanmi v Imphale a okolí. Zdôraznil však, že ani „o násilnostiach v okrajových oblastiach v okolí hlavného mesta sa veľa neinformuje“.
Biskup zároveň odmietol akékoľvek odsudzovanie indických hinduistov: „Deväťdesiat percent z nich sú naozaj vynikajúci ľudia. Preto máme nádej, že veci nepôjdu týmto smerom. Drvivá väčšina nesúhlasí s tým, čo sa deje, ale boja sa proti tomu vystúpiť, pretože by sa dostali do problémov.“
Aj tento fakt vedie k opodstatnenej obave, že napätie v Indii bude mať ešte dlhé trvanie. „Nedôvera, ktorá sa medzi týmito dvoma skupinami [Kuki a Meitei, pozn. red.] vytvorila, len tak skoro nezmizne,“ poznamenal indický biskup.