Objavil jaskyňu, neskôr sa v nej skrýval ako partizán

Podľa Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva boli počas SNP jaskyne aktívne využívané. Niektoré svojou polohou umožňovali výhľad do horských údolí a sledovanie postupu nepriateľských vojsk. Pri čelných útokoch či obkľúčení mali predovšetkým strážnu a pevnostnú funkciu. Iné boli sídlom veliteľov. Časť jaskýň slúžila ako sklad zásob, munície alebo ako úkryt chorých a ranených po bojových akciách. Pri prechode frontu jaskyne vysoko v horách využívalo najmä domáce obyvateľstvo, tak ako po stáročia predtým. Do väčších priestorov nasťahovali i dobytok a vytvárali si prechodné obydlia alebo tam dočasne ukrývali svoj majetok. Určité jaskyne, hoci boli známe a ich vchody dobre viditeľné i nepriateľovi, poskytovali bezpečný úkryt vďaka dĺžke a spletitosti svojich chodieb a to bol aj prípad Liskovskej jaskyne.

Mohlo by Vás zaujímať Vypočujte si podcast o tom, či mohli Dubček alebo Husák dosiahnuť viac voči Moskve

Objav, ktorý neskôr zachránil ľudské životy

Emil Camber bol rodákom z Liskovej, narodil sa tam v roku 1919 a jaskyňu objavil náhodou – pod východným vrcholom vrchu Mních smerom k obci Martinček našiel malú štrbinu so silným prievanom. Po výkopových prácach sa v roku 1939 podarilo prekonať sedimenty a zával, brániaci vstupu do neznámeho podzemia a Emil Camber, Marcel Gulej a Emanuel Piecka sa dostali do neveľkého jaskynného priestoru, v ktorom našli tri ľudské kostry a doteraz nerozlúštený a už neexistujúci nápis.