Niektoré zdroje dokonca tvrdia, že to už riešia. A s rozhodnutím váhajú len preto, aby sa z nelegálnej migrácie nestala hlavná téma slovenských volieb.
Slovensku hrozí podobný scenár ako pred rokom. Česká a rakúska polícia môže kedykoľvek urobiť to, čo slovenská polícia vzdala – chrániť štátne hranice. A odrážať migrantov naspäť.
Keďže problém s migrantmi a zatvorenými hranicami susedov sa cyklicky opakuje, mali by sme si konečne priznať pravdu. Otvorený, progresívny prístup slovenskej vlády a slovenskej polície k migrácii zlyháva. A zlyháva preto, že je alibistický. Policajný prezident Hamran dokola opakuje, že polícia nemôže strážiť hranice a blokovať migrantov, ktorí Slovensko využívajú len ako tranzit.
Slovom, polícia si osvojila progresívne postoje: nechať to tak… Vraj kvôli právam migrantov, ľudskosti, slušnosti, jemnej európskej praxi. Alebo preto, že stráženie národných hraníc by podľa Hamrana nezabralo, sústrediť sa vraj treba na vonkajšie hranice EÚ (čo však Únia dlhodobo nezvláda).
Polícia vlastne ide proti tomu, čo jej prikazuje zákon – chrániť štát a štátne hranice pred nelegálnou migráciou. Nie pred utečencami z vojnových zón. Pred nelegálnymi migrantmi z Afriky, ktorí sa vyhlasujú za Sýrčanov, hoci často nevedia ani slovo po arabsky…
Popritom polícia celkom otvorene klame. Tvrdenie Hamrana, že nedokážu hermeticky uzavrieť hranicu s Maďarskom, je ukážkový nezmysel. Väčšinu migrantov na slovenské územie vozia prevádzači dodávkami. Hromadne.
Pre začiatok by celkom stačili sprísnené kontroly na hraničných priechodoch, ktoré by boli zamerané na väčšie autá. A na blokovanie migrantov priamo na hranici. Napokon, takto to robili a robia Rakúšania už dlhšie – a pomerne úspešne. Migranti považujú rakúsky tranzit za rizikový a skúšajú iné trasy. Napríklad slovenskú.
Hamran zavádza aj v tom, že hlavný problém je vraj vo Ficovom a Kaliňákovom zákone, ktorý prikazuje vystaviť migrantom registračné potvrdenia. Lebo práve tie ich lákajú na pohodlný slovenský tranzit.
Nie, hlavný problém bol a je v skutočnosti v tom, že polícia neodráža migračné vlny priamo na hraniciach. A potom si láme hlavu, čo so stovkami alebo v súčte s tisíckami migrantov, ktorí pochodujú Slovenskom ďalej na západ.
Riaditeľ hraničnej a cudzineckej polície navrhoval (celkom správne), aby sa sprísnil režim kontrol na hraničných uzloch. Hlavne na hranici s Maďarskom. Narazil však na vedenie polície a vládu, ktorá tvrdší prístup odmieta.
Ak Hamran stále váha s ochranou hraníc, môžeme ho upodozrievať, že dôvody sú prevažne politické. Alebo rovno ideologické. Hamran pôsobí ako človek, ktorý sa snaží o vzorne progresívny prístup k migračnej kríze. Napriek tomu, že tento prístup kolabuje. A pozýva do Európy ďalšie masy imigrantov.
Presne v tomto je jadro problému. Polícia nekoná tak, ako jej to káže zákon a policajná prax. Namiesto toho pózuje podľa progresívnych šablón.
Niekto by mohol namietať, že to nie je choroba Ódorovej progresívnej vlády, veď podobne to vyzeralo aj za ministra Mikulca (OĽaNO). Iste, iste…
Treba len dodať, že aj vtedy si politiku ministerstva vnútra a polície modelovali progresívci. Políciu riadil Hamran, ktorému pred voľbami lídri koalície PS/Spolu ponúkali politickú spoluprácu. Poradcom ministra bol Spišiak, ktorý dnes kandiduje za Progresívne Slovensko. Riaditeľom migračného úradu sa stal Orlovský z Nadácie otvorenej spoločnosti.
Mikulec bol iba nie veľmi bystrý pozorovateľ.
Rozdiel oproti dnešku bol asi len v kriku progresívcov. Keď pred rokom zavreli hranice Česi a Rakúšania, líder progresívcov Šimečka nariekal, že je to zlyhanie Mikulca. Lebo zatvorené západné hranice a kolóny na priechodoch sú škandál.
Keď sa presne ten istý problém vracia dnes, za vlády Zuzany Čaputovej, progresívci sú ticho ako pena. Spoločne s „našimi ľuďmi“ okolo Ódora opakujú, že migračná vlna je malá, zvládnuteľná a netreba ju vraj zneužívať na politickú kampaň.
Postoje progresívcov pritom neprekvapujú. Vždy vynikali v produkcii dvojakého metra. Alebo v nechápavosti (nemôžete otvárať dvere migrantom – a potom vzlykať, že západné štáty pred nami zatvárajú svoje hranice).
Prekvapuje skôr to, že jalovú progresívnu politiku si osvojilo vedenie polície. Konkrétne to vedenie polície, ktoré do funkcií naskákalo z ohnutého chrbta Igora Matoviča.