Znie z Kysúc: Nevieme čo robiť, nech to vyhodnotia odborníci

Slovensko má za sebou dve kolá plošného testovania. Jedným z najviac zasiahnutých regiónov sú Kysuce. Predstavitelia samospráv si tu ťažkajú, že testovanie bolo nepripravené, chýbali informácie, zdravotnícke kapacity. Podľa nich treba dať väčšie slovo odborníkom, treba pracovať so získanými informáciami o infikovaných. A v tomto prihraničnom okrese sa musí viac kontrolovať hranica s Českom.

Krátko pred deviatou ráno už kráčame po schodoch do kancelárie primátora Kysuckého Nového Mesta. Marián Mihalda nás víta s rúškom tvári. Na ňom je znak mesta, rovnako ako na jeho saku. „Mám sa usmievať?“ pýta sa fotografa. „Asi to nebude na fotke vidieť,“ skresáva vážnosť situácie a zároveň rozostupy medzi nami malými žartmi.

Plošné testovanie na Kysuciach a celom Slovensku sprevádzala od začiatku chaotickosť. Vyplývala hlavne z nedostatku informácií. Prvý, kto o pripravovanom celoplošnom testovaní vedel, bola, takpovediac, nemecká kancelárka Angela Merkelová. Plány jej prezradil predseda vlády Igor Matovič v piatok 16. októbra počas samitu v Bruseli.

Hoci Matovič stále tvrdí, že tento nápad mu vnukli vedci, ich mená sú doposiaľ neznáme. „Neviem si predstaviť človeka, ktorý má poznatky o randomizovaných, dvojito zaslepených štúdiách a podobných veciach, a prišiel by s takýmto pomerne náhodným riešením,“ zveril sa Štandardu starosta najstaršej kysuckej dediny Radoľa Anton Tkáčik.

Obciam chýbali informácie od vlády

Oslovení šéfovia samospráv sa nazdávajú, že väčšina obcí čerpala informácie z masmédií, pretože boli rýchlejšie ako oficiálne zdroje. „O tom, že vlastne nejaké plošné testovanie bude, sme sa dozvedeli z médií. Počas prvého týždňa sme si sami primátori získavali informácie zo ZMOS [Združenia miest a obcí Slovenska, pozn. red.] a posúvali si ich medzi sebou. Prvá informácia od štátu prišla sedem dní pred testovaním a znela: Zabezpečte administratívnych pracovníkov, stôl a stoličku,“ opisuje situáciu primátor Mihalda.

Samosprávy dostali úlohu zabezpečiť odberné miesta, ktoré by mali oddelený vchod a východ, aby potenciálni nakazení neprichádzali do kontaktu. To bol problém, s ktorým sa v Kysuckom Novom Meste museli popasovať, pretože väčšina miestností týmto požiadavkám nevyhovovala. Medzitým prišla požiadavka, aby sa testovanie konalo v exteriéri.

„Od chalanov z Oravy sme však získali informácie, že nám neodporúčajú robiť to vonku, lebo to je záťaž na zdravotníkov a môže to ohroziť správnosť výsledkov testov,“ vraví primátor. Nedostali takúto informáciu od vlády? „Nie, nikto nás nevaroval, tieto informácie nemali dokonca ani zdravotníci. Čerpali sme ich od dobrovoľníkov, čo boli týždeň predtým na Orave,“ vysvetľuje Mihalda.

Starosta Tkáčik sa neobáva, že by výsledky testovania z radoľského exteriéru potom boli nepresné: „Využili sme stany, ktoré sme vykurovali. Chceli to aj zdravotníci, je to bezpečnejšie. Ak bude tretie kolo testovania v interiéri, prispôsobíme sa.“

Otázka, či sa výsledky mnohých testov teplom neznehodnotili a neovplyvnilo to záverečné čísla, na čo upozorňujú aj vedci, však ostáva otvorená.

Zdravotníkov si krvopotne zháňali sami

Vráťme sa do týždňa pred spustením prvého kola testovania, ktoré sa uskutočnilo na prelome októbra a novembra. Všetko pohotovo pripravili, odberné miestnosti odobrili vojaci, informovali verejnosť. A vtom náhla zmena. V pondelok, pár dní pred spustením akcie, predseda vlády oznámil, že sa bude testovať len dva dni, v sobotu a nedeľu, v piatok nie.

Primátorovi Kysuckého Nového Mesta to matematicky nevychádzalo, aby pripravené kapacity stihli za dva dni, čo mali pôvodne za tri. Písal na vojenské velenie akcie. „Vláda posilnila počty takzvaných miešačov. To boli tí, čo vyhodnocovali výsledky z testov. Len na základe toho sa to stíhalo,“ spomína primátor.

Presuňme o pár dní príprav ďalej. Miestnosti boli zabezpečené. Testy, ochranné pomôcky a bezpečnostné zložky tiež. Čo ďalej? V stredu prišla informácia, že štát má málo zdravotníkov. Pre kysucké okresné mesto mal štyroch, oni ich však potrebovali desaťnásobok. Začali si ich zabezpečovať sami. Kto koho poznal, lekárov, sestričky, študentov medicíny.

„Dokázali sme ich zohnať, ale zmluvy s nimi spisovala armáda. Ako sme ich tam nahlásili, tak pani na operačnom nám začala doslova kradnúť zdravotníkov a posielala ich testovať napríklad do Vrútok. Zhrození mi volali, čo sa deje, lebo sa dohodli so mnou a chcú ísť do Kyuckého Nového Mesta. Bolo z toho zbytočné napätie, začali riešiť veci, čo nemali, ale potom sa to nejako vysvetlilo a všetkých zdravotníkov nechali tam, kde si ich samosprávy zohnali,“ opisuje napätosť situácie Mihalda.

Primátor z Čadce si vraj zdravotníkov zohnal z českého Třinca, Jablunkova a niektorých aj z Poľska. „Zobrali si akoby voľno a prišli pomôcť sem, bolo to s požehnaním primátorov a zriaďovateľov nemocníc.“

V Radoli bola situácia menej hektická. „Zdravotníci sa prihlásili dobrovoľne a bol ich dostatok, aj sa prestriedali. Taktiež sme sa s nimi dohodli, že ak im štát nepreplatí sľúbené odmeny, vyplatíme ich my zo mzdových prostriedkov obce. Je to čestné. Aj tak je to vždy tak, že štát sľúbi a samospráva musí urobiť,“ ťažká si starosta.

Testovali, ale nedozvedeli sa, kto je u nich infikovaný

Primárnym cieľom plošného testovania boli dáta. Dookola sa opakovalo – identifikovať, vystopovať, otestovať, izolovať. Ako so získanými informáciami naložili na Kysuciach, dali sa konkrétne použiť?

Nie. Pre obmedzenia o ochrane osobných údajov (GDPR) predstavitelia samospráv nedostali informáciu o totožnosti infikovaných. Nemôžu tak vyhľadať ľudí s potvrdeným onemocnením ani skontrolovať, či dodržiavajú karanténu. Písali vraj všade, ale povolenie nedostali.

„Nikdy sme nezískali žiadne dáta. Od začiatku narážame na GDPR. Rešpektujem to, ale je otázne, či je to správne. Príliš chránime údaje ľudí a tí ich následne veselo zverejňujú na sociálnych sieťach. Keby sme mali dáta, vedeli by sme prispieť ku kontrolovaniu,“ naznačuje starosta Tkáčik.

Chýba hlas odborníkov

Teoreticky počty infikovaných v oboch obciach klesajú, ale vedci upozorňujú, že antigénové testy neprešli validáciou, a tak nie je známa ich citlivosť ani percento falošne pozitívnych – špecificita. Od toho závisí aj skutočné percento zníženia počtu infikovaných. Podľa oboch šéfov samospráv by výsledky testovaní mali vyhodnotiť odborníci. Po vyhodnotení možno prijímať ďalšie opatrenia.

Otázka je, čo bude budúci víkend. Predseda vlády avizoval tretie kolo testovania v obciach, kde bude incidencia pozitívnych prípadov nad jedno percento. Zoznam samospráv dajú podľa neho dokopy počas súčasného víkendu. Stihnú sa v dedinách a mestách pripraviť?

V Kysuckom Novom Meste dostávame odpoveď, že testovanie neočakávajú, pretože majú pod jedno percento nakazených. Ak by sa vraj rozhodnutie zmenilo, sú vďaka skúsenostiam z dvoch kôl schopní rýchlo sa pripraviť. „Nám tiež nikto nič neoznámil, ale už sa pripravujeme, lebo sme tesne nad jedným percentom. Ani nečakáme, či to bude tak alebo onak,“ hovorí starosta Radole.

Čo by predstavitelia samospráv odkázali vláde?

Primátor Mihalda sa pod rúškom akoby smutne usmeje: „Teraz už neviem, čo mám odporúčať vláde. Vtedy by som vedel, čo mám odporúčať. Teraz je toho tak veľa, že sa kontakty nedajú dohľadávať, musia si to sledovať sami. Samozrejme, sme ochotní pomôcť napriek nedorozumeniam. Keď treba, vieme zabrať, v nás majú vždy oporu a mali by si to uvedomiť.“

Pomohla by prísnejšia kontrol hraníc

Z Kysúc však predsa jedno odporúčanie pôjde. Pomohlo by im chrániť hranice, pretože ide o región, ktorý je blízko Česka a Poľska.

Najmä v prihraničných oblastiach Česka, kde je pandemická situácia horšia, pracuje veľa Slovákov z Kysúc. Často ide o živiteľov rodín, ktorí pracujú v rôznych oblastiach. V lete pritom veľa Čechov navštívilo zahraničie a vrátilo sa bez testov. Slováci cestujúci za prácou si odtiaľ doniesli nákazu domov. Hranice by podľa predstaviteľov kysuckej samosprávy mali strážiť a prejsť cez ne by sa malo dať iba s negatívnym testom, či už PCR, alebo antigénovým. Význam by mali aj mobilné odberné miesta na priechodoch.

Plošné testovanie pomohlo tomu, že sa čiastočne znížil pohyb ľudí, ale do úvahy treba vraj vziať to, že je v súčinnosti s čiastočným lockdownom. Kontakty by sa podľa kysuckých predstaviteľov mali obmedziť v ešte väčšej miere. „Viem o ľuďoch, ktorí karanténu nedodržiavajú, ale nemám oprávnenie ich kontrolovať a oficiálne ani neviem, že sú chorí. Neviem však ani, čo by s tým robil štát. Každý nemôže mať vlastného policajta. Ľudia musia byť presvedčení o tom, že dodržiavať pravidlá je správne,“ vraví Tkáčik.

Nakoniec to vyzerá tak, že za mnohé si môžeme sami, pretože sme nezodpovední. Primátor Mihlada i starosta Tkáčik sa zhodujú, že prospešná by bola vyššia uvedomelosť ľudí. Napríklad mnohí pozitívne testovaní sa pohybujú po meste. Rúško sa neraz nosí len tam, kde sú kamery. Problémom je podľa nich aj to, že téma koronavírusu sa príliš spolitizovala a najmä mladí ľudia berú nedodržiavanie opatrení ako formu protestu.

Tkáčik prízvukuje, že ľudia vedia vydržať všeličo, ale musí to mať pre nich zmysel. Ekonomická situácia je zlá a ľudia sa vraj prestávajú správať racionálne. „Aj ja sa pýtam, či je toto všetko potrebné a či dopady nesprávnych opatrení nie sú horšie ako dopady žiadnych opatrení.“