9. septembra 2023 | 1:09

Minúta | 9. septembra 2023 | 1:09

Vyšetrovanému oligarchovi Kolomojskému zmrazili 80 miliónov dolárov

Ukrajinské protikorupčné úrady zmrazili vyše tri miliardy hrivien (viac než 80 miliónov dolárov) patriacich oligarchovi Ihorovi Kolomojskému, ktorý je vo väzbe v rámci vyšetrovania podozrení zo sprenevery. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na správy ukrajinských médií.

Majetok bol jednému z najbohatších Ukrajincov zmrazený na 48 hodín. Okrem uvedenej výšky vkladov sa opatrenie vzťahuje aj na takmer tisíc nehnuteľností a vyše 1 600 vozidiel a plavidiel.

Ukrajinský Národný protikorupčný úrad (NABU) v utorok obvinil oligarchu Kolomojského zo sprenevery 9,2 miliardy ukrajinských hrivien (takmer 250 miliónov dolárov) z banky PrivatBank, ktorú sám spoluzakladal.

Obvinenie prišlo iba niekoľko dní po tom, ako bol oligarcha minulý týždeň vzatý do väzby pre obvinenia z podvodu a legalizácie majetku získaného trestnou činnosťou. V prípade je podozrivých ešte ďalších päť osôb.

Kolomojského právnici zatiaľ správu o zmrazení majetku nekomentovali, rovnako ako sa nevyjadrujú k celej kauze okolo sprenevery. Samotný oligarcha v minulosti akúkoľvek vinu popieral.

Správu o zmrazení majetku bývalého vlastníka najväčšej ukrajinskej banky, ktorú v roku 2016 zoštátnili, zverejnil aj NABU, ale Kolomojského v nej priamo nemenoval.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno navrhol, aby sa korupcia v čase vojny považovala za vlastizradu. V ostatnom období zbavil funkcie viacerých úradníkov obvinených z úplatkárstva. Boj proti korupcii má kľúčový význam pre snahy Ukrajiny o vstup do EÚ aj pre obraz krajiny v zahraničí.

Kolomojskyj, ktorý získal obrovské majetky po rozpade Sovietskeho zväzu, v minulosti patril k podporovateľom Zelenského a krátko zastával aj úrad gubernátora Dnepropetrovskej oblasti.

(tasr)

8. septembra 2023 | 21:37

Minúta | 8. septembra 2023 | 21:37

Klimatickí aktivisti ohlásili neobmedzenú vlnu protestov v Berlíne

Klimatickí aktivisti z iniciatívy Letzte Generation (Posledná generácia) ohlásili v piatok novú neobmedzenú vlnu protestných akcií, ktorá sa začne v stredu v Berlíne. Zároveň vystupňovali svoje požiadavky a žiadajú ukončenie využívania fosílnych palív v Nemecku do roku 2030, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

"Ukážeme Berlínu, že sme tu. Neopustíme ho, až kým skutočne nenastane zmena," vyhlásila hovorkyňa iniciatívy Carla Hinrichsová na tlačovej konferencie pred úradom spolkového kancelára v Berlíne.

Iniciatíva Posledná generácia organizuje protesty od roku 2022 a je známa tým, že jej členovia sa prilepia k asfaltu a blokujú dopravu, na čo niektorí vodiči reagujú nahnevane, či dokonca aktivistov fyzicky napadnú.

Protestujúci aktivisti pravidelne končia v rukách polície a v niektorých prípadoch sú aj obvinení. Svoje protesty však považujú za adekvátny spôsob ako upozorniť na klimatickú zmenu.

Skupina chce 15. septembra podporiť klimatický štrajk iniciatívy Piatky za budúcnosť a od 18. septembra ohlásila časovo neobmedzené blokády ulíc v Berlíne.

Medzi pôvodné požiadavky Poslednej generácie patrilo obmedzenie maximálnej rýchlosti na diaľniciach na 100 kilometrov za hodinu alebo vytvorenie orgánu zloženého z vybraných občanov, ktorý by diskutoval o tom, ako by sa Nemecko mohlo do roku 2030 stať klimaticky neutrálnym. Hindrichsová k nim v piatok pridala upustenie od využívania fosílnych palív do roku 2030.

Nemecká vláda vytýčila ako termín dosiahnutia klimaticky neutrálnej ekonomiky rok 2045. Do tohto termínu chce napríklad prestať používať fosílne palivá, no súčasná koaličná vláda kabinet v tomto smere nerobí žiadne výrazné kroky, konštatuje DPA.

(tasr)

8. septembra 2023 | 21:16

Minúta | 8. septembra 2023 | 21:16

Rumunsko pripravuje opatrenia na ochranu obyvateľov pri ukrajinskej hranici

Rumunská vláda pripravuje opatrenia na ochranu obyvateľstva žijúceho v blízkosti hraníc so susednou Ukrajinou. Reaguje tak na intenzívne ruské útoky ukrajinské prístavy v oblasti dunajskej delty v bezprostrednej blízkosti hraníc Rumunska, členskej krajiny NATO, informuje agentúra DPA.

Na rumunskom území v pohraničnej oblasti sa len pred niekoľkými dňami našli trosky, ktoré by mohli byť zvyškami ruského dronu. Rumunské úrady zatiaľ zisťujú, či tomu tak skutočne je.

Rumunský Národný výbor pre výnimočné situácie (CNSU) v piatok rozhodol, že v delte Dunaja budú zavedené opatrenia na ochranu pred hrozbami zo vzduchu, a tiež príslušné výstražné mechanizmy. Ich zavádzanie bude koordinovať rumunský vicepremiér Marian Neacšu.

Rusko v posledných dňoch opakovane útočilo na ukrajinské dunajské prístavy Reni, Izmajil a Kilija. Tie sa nachádzajú necelých 500 metrov od územia Rumunska a sú na dohľad obyvateľov rumunských obcí na opačnom brehu rieky Dunaj.

V noci na pondelok sa v neobývanej zalesnenej oblasti pri rumunskej dedine Plauru, ležiacej neďaleko prístavu Izmajil, našli zvyšky potenciálne pochádzajúce z ruského špionážneho dronu, ktorý neniesol žiadnu nálož. Ich pôvod však objasní až ďalšie vyšetrovanie.

Podľa Severoatlantickej aliancie nič nenasvedčuje tomu, že by Rusko úmyselne zaútočilo na Rumunsko. O tom, že na územie Rumunska dopadli zvyšky ruského dronu ako prvá informovala Ukrajina, no vláda v Bukurešti toto tvrdenie najskôr odmietala.

Dostala sa preto pod paľbu kritiky rumunských médií, ktoré jej vyčítali aj to, že obyvateľstvo v oblasti Dunajskej delty nie je nijako chránené pred prípadnými ruskými útokmi a ich následkami a že tam nefungujú ani žiadne varovné systémy. V riedko obývanej oblasti sa nachádza 32 dedín, v ktorých celkovo žije okolo 27.000 obyvateľov.

(tasr)

8. septembra 2023 | 20:10

Minúta | 8. septembra 2023 | 20:10

Fínska vláda prežila hlasovanie o dôvere pre rasistické výroky dvoch ministrov

Fínska stredopravicová vláda prežila v piatok hlasovanie o vyslovení nedôvery iniciované tromi opozičnými stranami za rasistické vyjadrenia dvoch ministrov z krajne pravicovej strany Praví Fíni (PS), známej aj pod názvom Strana Fínov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Za vyslovenie nedôvery 19-člennému kabinetu premiéra Petteriho Orpa hlasovalo 65 poslancov, proti ich bolo 106. Rozprava pred hlasovaním sa zamerala najmä na výroky predsedníčky PS a ministerky financií Riiky Purrovej a ministra hospodárstva Willeho Rydmana z rokov 2008 a 2016.

Purrová sa za výroky v príspevku na blogu spred 15 rokov ospravedlnila ešte v júni. Pozornosť opäť vzbudili po tom, ako sa jej strana dostala do vlády. V blogu z roku 2008 prvá žena na čele Pravých Fínov napísala: „Kto má dnes chuť ísť v Helsinkách pľuť na žobrákov a biť malých černoškov?" Informoval o tom denník El País.

Aj neskoršie výroky Purrovej sa stali objektom kontroverzie. Z príspevkov, ktoré v roku 2019 publikovala na svojom osobnom blogu, najväčšie rozhorčenie spôsobil Purrovej výrok o moslimkách v burkách. „Bližšie neidentifikované čierne vrecia kráčajú metropolitnou oblasťou Helsiniek a že ide o ľudí, je zrejmé iba z faktu, že za sebou obvykle ťahajú deti." Rovnako sa tiež v minulosti mala ministerka na internete o Turkoch opakovane vyjadrovať ako o „opiciach".

Minister hospodárstva Wille Rydman čelil kritike za rasistické textové správy, ktoré poslal svojej bývalej priateľke pred siedmimi rokmi. V jednej z nich sa o migrantoch z Ďalekého východu vyjadroval ako o „púštnych opiciach". V ďalšej odmietol kúpiť do bytu ľalie, pretože „sa rozmnožujú ako Somálci".

Rydman do funkcie nastúpil v júli po svojom predchodcovi, ktorý rezignoval iba necelé dva týždne po vymenovaní pre podozrenie z väzieb na krajne pravicové skupiny a pre nacistické výroky.

Táto kauza paralyzovala vládu, ktorá sa moci ujala iba pred necelými tromi mesiacmi. Jej rozpad sa podarilo odvrátiť po tom, čo sa dohodla na princípoch boja proti intolerancii a diskriminácii. Opozícia však tvrdí, že tento krok bol nedostatočný, vágny a prišiel neskoro.

Opozícia, najmä sociálnodemokratická strana (SDP), kritizovala premiéra Orpa, že sa jeho vláda od vyjadrení oboch ministrov dostatočne nedištancovala a nerobí dosť v boji proti diskriminácii a rasizmu vo Fínsku, ktoré na nátlak PS sprísnilo podmienky získania povolenia na pobyt a občianstvo. Strana odmietla tvrdenia, že tieto kroky sú namierené najmä proti imigrantom pochádzajúcim z krajín mimo Európskej únie.

(tasr,dv)

8. septembra 2023 | 18:53

Minúta | 8. septembra 2023 | 18:53

Turecko: Šéfa skolabovanej kryptoburzy odsúdili na 11 196 rokov väzenia

Výkonného riaditeľa skolabovanej tureckej kryptoburzy Thodex Faruka Fatiha Özera odsúdili na viac ako 11-tisíc rokov väzenia. Dovedna 11 196 rokov, 10 mesiacov a 15 dní odňatia slobody si vyslúžil za to, že klientov obral o dve miliardy dolárov. Informuje o tom spravodajský portál Euronews.

Thodex bola jedna z najväčších kryptoburz v Turecku. V apríli 2021 sa zrazu vypla a Özer zmizol. Bez prístupu k svojim peniazom skončilo viac ako 400-tisíc ľudí, ktorí mali kryptomeny v hodnote spomenutých dvoch miliárd. Özer bol podozrivý z úteku z Turecka a Interpol na neho vydal zatykač s tým, že už od začiatku mal podvodné úmysly a Thodex bola zločinecká organizácia. Napokon ho vlani zatkli v Albánsku.

Özera vo štvrtok na súde v Istanbule uznali vinným z viacerých obvinení vrátane podvodu, vedenia zločineckej organizácie a prania špinavých peňazí. Súd poslal za mreže aj jeho súrodencov.

Hoci je niekoľkotisícročný trest prekvapivý, Euronews pripomína, že v Turecku nie sú takéto tresty nezvyčajné. V roku 2016 v Turecku na 1 900 rokov väzenia odsúdili exilového duchovného Fethullaha Gülena, ktorého Ankara obviňuje z pokusu o prevrat. O šesť rokov neskôr lídra kultu Adnana Oktara odsúdili za sériu zločinov, vrátane sexuálneho napadnutia, na viac ako 8 600 rokov väzenia.

(sita)

8. septembra 2023 | 18:49

Minúta | 8. septembra 2023 | 18:49

Pre nedostatok súčiastok po povodniach v Slovinsku Škoda Auto preruší výrobu v Českej republike

Česká automobilka Škoda Auto od pondelka najmenej na týždeň preruší výrobu v závode Kvasiny. Povodne v Slovinsku totiž zastavili produkciu dodávateľa súčiastok pre spaľovacie motory. Záplavy „postihli subdodávateľa, ktorý dodáva komponenty pre spaľovacie motory modelov značky Škoda a ďalších značiek koncernu. Vyvíja sa úsilie o obnovenie výroby v tomto závode," potvrdila pre spravodajský portál TN.cz hovorkyňa automobilky Škoda Auto Ivana Povolná.

Výpadok súčiastok sa podľa vedenia českej automobilky dotkne aj ďalších značiek koncernu Volkswagen. Spoločnosť Škoda Auto bude musieť najmenej na jeden týždeň čiastočne obmedziť aj výrobu v závode v meste Mladá Boleslav. „O všetkých krokoch budeme rokovať so sociálnym partnerom Odbory KOVO," doplnila Povolná.

(sita)

8. septembra 2023 | 18:31

Minúta | 8. septembra 2023 | 18:31

Až 65 percent z obnoviteľných zdrojov. Nemecko schválilo zákon o ekologickejšom vykurovaní budov

Nemecký parlament schválil v piatok kontroverzný návrh zákona o vykurovaní budov. Jeho cieľom je nahradenie fosílnych palív ekologickejšími zdrojmi, čo by malo urýchliť znižovanie emisií skleníkových plynov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Nové pravidlá o vykurovaní budov, o ktorých sa niekoľko mesiacov viedli intenzívne politické diskusie, vyžadujú, aby všetky nové vykurovacie systémy v nových aj starších budovách čerpali 65 % energií z obnoviteľných zdrojov. V prípade nových budov budú tieto pravidlá platiť od začiatku budúceho roka, zatiaľ čo pri starších budovách vstúpia do platnosti neskôr.

Takzvaný vykurovací zákon musí ešte schváliť Spolková rada (Bundesrat), ktorá zastupuje 16 spolkových krajín. Stúpenci zákona tvrdia, že je nevyhnutný na zníženie emisií a na to, aby Nemecko splnilo svoje klimatické záväzky. Odporcovia zasa tvrdia, že nové požiadavky budú pre firmy a domácnosti predstavovať ďalšie vysoké náklady.

(tasr)

8. septembra 2023 | 18:10

Minúta | 8. septembra 2023 | 18:10

Záplavy v Grécku si vyžiadali už najmenej sedem životov

Už najmenej sedem obetí si vyžiadali záplavy sužujúce Grécko, oznámili v piatok tamojšie úrady. Stále prebiehajú evakuácie stoviek ľudí z najviac ohrozených lokalít pomocou vrtuľníkov a člnov, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Búrka Daniel sužuje Grécko už niekoľko dní, grécky premiér Kyriakos Mitsotakis ju označil za extrémnu meteorologickú udalosť.

V oblastiach Magnesia a Karditsa, ležiacich približne 330 kilometrov severne od Atén, bolo hlásených šesť nezvestných osôb, a počet obetí preto ešte nemusí byť konečný.

Hasiči a vojaci sa v Tesálii v strednej časti Grécka spoločne snažia dostať do viacerých dedín, ktoré povodne odrezali od sveta. Vodný živel zatopil mnohé domy a cesty premenil na rieky, čo výrazne sťažuje evakuačné práce.

https://twitter.com/RomainChvt/status/1699792702324502830

Povodne zasiahli nielen prístavné mesto Volos, ale aj mestá Karditsa, Trikala a niekoľko obcí ďalej vo vnútrozemí, kde za posledných 24 hodín spadlo viac zrážok ako za minulý rok. V zatopených vidieckych lokalitách uviazli stovky obyvateľov.

Podľa správ hasičov za posledné dni evakuovali na člnoch zo záplavami postihnutých lokalít stredného Grécka okolo 200 turistov.

Prívalové dažde postihli Grécko po období extrémneho sucha a ničivých lesných požiarov, ktoré si vyžiadali najmenej 26 ľudských životov.

Záplavy v posledných dňoch hlásili aj zo susedného Turecka a Bulharska, v ktorých dovedna evidujú už najmenej 12 obetí.

(tasr, dv)

8. septembra 2023 | 18:00

Minúta | 8. septembra 2023 | 18:00

Pezinok predstavil interaktívnu mapu zaujímavých miest

PEZINOK – Mesto Pezinok a Mestské múzeum v Pezinku predstavili novú interaktívnu mapu zaujímavých miest.

Mapa je dostupná online na webovej stránke mesta v sekcii Potulky mestom Pezinok. Jej cieľom je poskytnúť obyvateľom aj návštevníkom jedinečnú možnosť poznávania rôznych lokalít a ich minulosti. „Mapa ponúka základné historické informácie a kontexty k jednotlivým zvoleným miestam. Môže tak byť dobrou pomôckou a sprievodcom, ktorý Pezinkom prevedie návštevníka aj domáceho – či už virtuálne alebo reálne,“ hovorí riaditeľka Mestského múzea v Pezinku Petra Pospechová.

Mohlo by Vás zaujímať FOTO: Malacké remeselné trhy sú späť

Mapa informuje o miestach, inštitúciách a osobnostiach mesta. Jednotlivé body sú doplnené o fotografie a príbehy, ktoré oživujú minulosť miesta. „Ľudia sa z mapy dozvedia o zaujímavých miestach v Pezinku, ako vyzerali predtým a teraz a zaujímavosti o nich. Mapou chceme nalákať ľudí, aby tieto miesta navštívili a dozvedeli sa o nich viac. V mape preto nájdete aj možnosť lokalizovať svoju polohu, aby ste sa k zaujímavosti vedeli jednoducho dostať,“ hovorí autorka mapy Barbora Hrdá.

Pezinok chce interaktívnou mapou propagovať mesto a jeho kultúrne dedičstvo a zároveň umožniť domácim či návštevníkom spoznať miestne atrakcie.

Mohlo by Vás zaujímať Hlavné mesto plánuje čerpať niekoľkomiliónový úver. Týkať sa bude najmä opráv ciest

„Chceme vzbudiť v ľuďoch väčší záujem spoznávať mesto, v ktorom žijú, prípadne ho navštevujú. V dnešnej dobe moderných technológií mi prišiel dobrý nápad urobiť interaktívnu mapu, hlavne ako motiváciu pre mladých ľudí, aby mohli takouto formou spoznať históriu a zaujímavé miesta v Pezinku. Možno sa aj popýtajú starších, ako to bolo predtým a tým budú zapojené aj staršie vekové kategórie,“ prezradila zámer vzniku mapy Barbora Hrdá.

Mesto o tom informovalo na svojom webe.

8. septembra 2023 | 17:59

Minúta | 8. septembra 2023 | 17:59

Podoľak: Pápež je proruský, nemôže byť sprostredkovateľom mieru na Ukrajine

Pápež František nemôže byť sprostredkovateľom ukončenia vojny na Ukrajine, pretože je proruský, vyhlásil v piatok poradca vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak. TASR o tom informuje na základe správy agentúry ANSA.

"Pápež nemôže zohrávať úlohu sprostredkovateľa, lebo je proruský, nedôveryhodný," uviedol Podoľak v dlhom polemickom rozhovore pre ukrajinskú televíznu stanicu 24 Kanal.

Poukázal tiež na ruské investície v Inštitúte pre náboženské diela, ktorý je verejnosti známy ako vatikánska banka a má výlučnú právomoc nad správou majetku Svätej stolice.

Vyjadrenia Podoľaka prichádzajú dva týždne po tom, ako pápež František počas videopríhovoru k účastníkom 10. všeruského stretnutia katolíckej mládeže v Petrohrade povedal, že sú dedičmi "veľkého ruského impéria". V príhovore hovoril aj o ruských cároch Petrovi I. a Kataríne II., ktorí sú známi tým, že významne rozšírili ruské územie.

Po kritike zo strany Ukrajiny pápež uznal, že svoje slová zle formuloval, a objasnil, že chcel mladým Rusom pripomenúť ich kultúrne, nie politické dedičstvo.

(tasr)