Preskočiť na obsah
  |  

Krajský súd rozhodol o prípade vysťahovaných Rómov z Nižných Kapustníkov

KOŠICE – Krajský súd v Košiciach rozhodol v prospech deviatich rómskych žalobcov, ktorí boli pred jedenástimi rokmi nútene vysťahovaní zo svojich domovov v lokalite Nižné Kapustníky v Košiciach.

Informoval o tom dnes Jonathan Lee z Európskeho centra pre práva Rómov, podľa ktorého nechalo mesto Košice vysťahovať celú miestnu rómsku komunitu pod zámienkou odstránenia odpadu. Obyvateľom po zbúraní ich obydlí nebolo podľa neho ponúknuté žiadne náhradné ubytovanie, následkom čoho sa z nich stali ľudia bez domova.

Súd potvrdil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Košice II, podľa ktorého boli žalobcovia diskriminovaní pre ich príslušnosť k etnickej skupine, pričom došlo k zásahu do ich ľudskej dôstojnosti a práva na ochranu súkromia. Rozsudok je právoplatný. Žalobcom bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v celkovej výške 9-tisíc eur.

Európske centrum pre práva Rómov (ERRC) v konaní vystupovalo ako osobitný subjekt na strane žalobcov. Odstránenie obydlia je podľa advokáta Michala Zálešáka, ktorý centrum zastupoval, jedným z najzávažnejších zásahov do práva na súkromie. Platí to podľa jeho slov o to viac v prípadoch, keď sú obydlia odstránené bez právneho titulu a je s nimi zaobchádzané ako s odpadom.

Foto: tasr

„Domnievame sa, že namiesto vysťahovania marginalizovaných rómskych komunít z ich domovov by obce mali podniknúť konkrétne kroky s cieľom zlepšiť ich podmienky bývania, aby nežili na okraji spoločnosti,“ dodal. Podľa advokáta Richarda Marcinčina, ktorý vysťahovaných právne zastupoval, ide o veľmi dôležité a na Slovensku ojedinelé rozhodnutie. „Snáď pomôže predísť tomu, aby príslušné orgány podnikali svojvoľné kroky bez akéhokoľvek právneho základu voči iným ľuďom v podobnej situácii,“ komentoval.

Mesto Košice koncom októbra 2012 pristúpilo k vysťahovaniu rómskej komunity v lokalite Nižné Kapustníky s tým, že ich obydlia sú odpad. Vysťahovaných bolo vtedy spolu 156 ľudí vrátane 63 detí. Obyvatelia obývali provizórne obydlia desať rokov. Ako ďalej informovalo Európske centrum pre práva Rómov, vysťahovanie sa uskutočnilo bez rozhodnutia súdu či správneho orgánu a dotknuté osoby neboli na hrozbu vysťahovania vopred písomne upozornené. Na vysťahovanie dohliadla mestská polícia, ktorá vyzvala obyvateľov lokality, aby opustili svoje obydlia. Tie boli následne zbúrané bagrami. Niektorých z vysťahovaných odviezli autobusom do iných obcí, kde mali registrovaný trvalý pobyt.

Predstavitelia mesta označili odstránenie obydlí v Nižných Kapustníkoch za likvidáciu nepovolenej skládky, kde si postavili prístrešia „neprispôsobivé osoby“. Vtedajšia verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová upozornila, že vysťahovaním obyvateľov a odstránením ich obydlí mesto porušilo práva obyvateľov komunity. Dodala, že vysťahovanie nemalo žiaden právny základ. V januári 2022 rozhodol Okresný súd Košice II v prospech deviatich členov komunity. Konštatoval, že mesto Košice zasiahlo do ľudskej dôstojnosti a práva žalobcov na ochranu súkromia a dopustilo sa ich nezákonnej diskriminácie na základe ich etnickej príslušnosti. Krajský súd v Košiciach potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

(sita)

  |  

Policajný prezident Hamran: Uzavrieť hranicu s Maďarskom je nemožné, nemáme na to personál

Slovensko-maďarskú hranicu nemožno hermeticky uzavrieť, polícia na to nemá personál ani technické zabezpečenie. Prinieslo by to aj vysoké náklady. V reakcii na politické vyjadrenia to v stredu vyhlásil policajný prezident Štefan Hamran. Spolu so štátnym tajomníkom Ministerstva vnútra SR Martinom Královičom odsúdili zneužívanie témy nelegálnej migrácie v predvolebnej kampani. Apeloval na potrebu zrušiť povinné potvrdenia pre cudzincov.

"Hraničné kontroly nenavrhujeme preto, lebo nedávajú zmysel a technicky to nemáme zabezpečené dlhodobo a nemáme na to personálny stav," uviedol Hamran. Na stráženie 517-kilometrovej zelenej hranice každých 50 metrov a hraničných priechodov s Maďarskom by podľa šéfa polície bolo potrebných 113 795 policajtov.

Podľa šéfa polície sa potvrdzuje, že nelegálni migranti prichádzajú na Slovensku pre potvrdenie o zotrvaní na území Slovenska. "Jedna tretina nelegálnej migrácie sa odkláňa smerom na Slovensko len pre to nešťastné tlačivo," upozornil. Mrzí ho, že v parlamente sa nenašla vôľa na zrušenie tejto povinnosti.

Migrantom nemôže podľa Hamrana polícia ani odoprieť vstup, keďže idú cez zelenú hranicu. Za nezákonné a nezrealizovateľné považuje aj zaisťovanie migrantov. Tento rok by ich museli zaistiť 30-tisíc, pričom kapacity na útvaroch predstavujú necelých 500 miest. Na zlepšenie situácie s migrantmi treba podľa neho zabezpečiť lepšiu ochranu vonkajšej hranice Schengenu.

Viceprezident Policajného zboru Damián Imre podotkol, že polícia sa snaží vytvoriť pocit bezpečia u občanov, politici však svojimi vyjadreniami tomu škodia. Potvrdil, že migranti dosiaľ nespáchali na Slovensku žiadny trestný čin ani priestupok. Ako dodal, medializované varovné výstrely použila polícia len voči prevádzačom.

Vedenie polície tiež odmietlo porovnávanie kontrol počas pandémie s tými, ktoré by chceli niektorí v súčasnosti. Poukázal na rozdiely pri kontrole skupiniek migrantov a občanov SR, ktorí spolupracovali. Pandemické kontroly si vyžadovali tiež menej policajtov. Nebolo potrebné strážiť ani všetky priechody.

K politickým vyjadreniam o kolapse v polícii vzhľadom na personálny podstav Hamran uviedol, že boli len dva roky, keď prišlo do zboru viac policajtov ako odišlo. Tento rok očakáva viac odchodov, keďže sa valorizujú policajné dôchodky. Zároveň ocenil schválené zníženie veku na vstup do polície na 18 rokov, v tejto vekovej skupiny podľa nich je záujem o prácu v polícii.

Zvýšenie príslušníkov Policajného zboru by policajný prezident uvítal. Znižovanie stavov sa schválilo v roku 2020, keď za to hlasovali aj dnešní kritici. Hamran zároveň dementoval, že policajti v prvej platovej triede zarábajú menej, ako je minimálna mzda.

(tasr)

  |  

Fico: S debilom a bláznom sa nedá vyjednávať. Matovičovi odporučil „vodoliečbu“

V reakcii na fyzickú potýčku na tlačovej konferencii Smeru medzi Igorom Matovičom na jednej strane a Robertom Kaliňákom a Richardom Glückom na strane druhej, uverejnil predseda strany Robert Fico na Facebooku video, v ktorom sa zastal svojich straníckych kolegov.

„Vážení priatelia, musím sa zastať svojich kolegov, keď potom, čo prišiel Matovič provokovať na našu tlačovú konferenciu, urobili s ním poriadok. Matovič dostal to, po čo si presne prišiel,“ zhodnotil Fico.

„Ja keď som bol na vojne, tak ma vždy učili, že s debilom a bláznom sa nedá vyjednávať, a že jedna facka je lepšia ako tridsať minút vyjednávania. Mne je iba to ľúto, že nedostal mokrou rukou, lebo vtedy by to bola vodoliečba,“ zakončil svoj príhovor.

(sab)

  |  

Na väčšine Slovenska môžu byť v stredu večer búrky, hrozia aj povodne

SLOVENSKO – Na väčšine Slovenska sa môžu v stredu večer vyskytnúť búrky. Hrozia aj povodne. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informuje o tom na svojom webe.

Výstraha prvého stupňa platí pre celý Bratislavský, Banskobystrický, Trenčiansky, Nitriansky, Trnavský a Žilinský kraj. Zároveň platí aj pre okresy Poprad a Rožňava. Očakávajú sa tam búrky od 20:00 do štvrtka do 6:00. Vyskytnúť sa môžu búrky spojené s prudkým lejakom s intenzitou 20 až 30 milimetrov za polhodinu, nárazmi vetra 65 až 85 kilometrov za hodinu a s krúpami.

SHMÚ tiež upozorňuje na prívalové povodne v okresoch Skalica a Senica. Výstraha prvého stupňa tam platí od stredy 20:00 do štvrtka 2:00. Vzhľadom na očakávané prívalové zrážky pri búrkach predpokladá SHMÚ výskyt sprievodných povodňových javov mimo tokov.

(tasr)

  |  

Na UMB v B. Bystrici vznikne nová fakulta telesnej výchovy, športu a zdravia

BANSKÁ BYSTRICA - Na Univerzite Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici bude od 1. januára budúceho roka pôsobiť nová fakulta telesnej výchovy, športu a zdravia. Vznikne rozdelením Filozofickej fakulty UMB.

Pôvodná katedra telesnej výchovy a športu sa transformuje na samostatnú fakultu a zvyšok filozofickej bude naďalej fungovať pod pôvodným názvom. Táto organizačná zmena nebude mať žiadny vplyv na študentov ani zamestnancov oboch fakúlt. Naopak, veríme, že vznikom samostatnej fakulty dôjde k posilneniu pozície UMB vo vzdelávaní, vedeckovýskumnej činnosti, ako aj širšej spolupráce v oblasti športu,“ uviedla vedúca referátu marketingovej komunikácie univerzity Dana Straková.

UMB má doteraz šesť fakúlt – ekonomickú, pedagogickú, právnickú, filozofickú, fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov, ako aj fakultu prírodných vied. Univerzitu aktuálne navštevuje takmer 6 300 študentov.

(tasr)

  |  

Ukrajinci podnikli najväčší útok na Čiernomorskú flotilu. Zasiahli vraj aj ruskú ponorku

Ukrajina v noci z utorka na stredu zaútočila na lodenice v krymskom meste Sevastopol. Tvrdí, že poškodila aj ruskú ponorku Rostov na Done. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že ruská protivzdušná obrana zostrelila sedem z desiatich rakiet a hliadková loď zničila všetky tri ukrajinské námorné drony.

Útok na Sevastopol z noci na stredu bol vykonaný desiatimi raketami s plochou dráhou letu, ako aj námornými dronmi, informovalo ruské ministerstvo obrany. V dôsledku útoku boli poškodené dve lode bez posádky, dodala britská stanica BBC odvolávajúca sa na ruské ministerstvo.

Okrem toho ešte Ukrajina vyslala tri bezposádkové námorné drony, ktoré útočili na skupinu lodí Čiernomorskej flotily. BBC podotkla, že o tom, že Ukrajina do útoku vyslala aj drony, Rusko doteraz neinformovalo.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že ruská protivzdušná obrana zostrelila sedem z desiatich rakiet a hliadková loď zničila všetky tri námorné drony. Zvyšné tri rakety podľa ministerstva poškodili dve opravované lode.

Vo videách, ktoré zverejnili používatelia sociálnych médií v Sevastopole a na platforme Telegram, bolo vidieť a počuť tri výbuchy v oblasti opravárenského závodu.

https://twitter.com/RALee85/status/1701788035719868874

Moskvou dosadený gubernátor prístavného mesta Sevastopol Michail Razvožajev na sociálnych sieťach informoval, že v dôsledku ukrajinského útoku vypukol v Ordžonikidzeho opravárenskom závode požiar. Na mieste sú aj zranení, dodal Razvožajev s tým, že civilným objektom v meste žiadne nebezpečenstvo nehrozí.

Sevastopolská lodenica je pre Rusko strategicky dôležitá, pretože sú v nej opravované plavidlá jeho Čiernomorskej flotily, ktorá je rozmiestnená na anektovanom Krymskom polostrove.

Zdroje ukrajinskej vojenskej rozviedky tvrdia, že poškodili ruské výsadkové plavidlo a ponorku Rostov na Done, ktoré boli pravdepodobne v suchom prístave. Ak zasiahli obe, bol by to jeden z doteraz najvýznamnejších útokov Ukrajiny na Čiernomorskú flotilu, konštatuje BBC.

Zničenie ponorky je pritom unikátnym prípadom, píše portál Defense Express. Ponorka je totiž mimoriadne ťažkým terčom a vyžaduje si celý komplex prostriedkov, napríklad protiponorkové lode, lietadlá a vrtuľníky a vlastné ponorky. Ukrajina teraz jednoducho nič z toho nemá. Defense Express konštatuje, že jediným spôsobom, ako zasiahnuť ruskú ponorku, bolo zničiť ju na hladine. Okrem toho prvýkrát v histórii bola ponorka zničená s použitím strely s plochou dráhou letu.

Podľa portálu Defense Express útok s vysokou mierou pravdepodobnosti môže znamenať, že ponorka Rostov nad Donom nakoniec bude vyradená z prevádzky. Dôvodom nie je len rozsah požiaru v suchom doku, v ktorom ponorka bola spolu s výsadkovou loďou Minsk, ale aj pravdepodobné použitie strely Storm Shadow. Ide totiž o raketu, ktorá nesie 450-kilogramovú výbušnú hlavicu.

https://twitter.com/Gerashchenko_en/status/1701873326056947963

(tasr, sita, est)