Milan Bez Mapy a moderátorka Expresu Oli Džupinková: Sabatikal nám pomohol zistiť, že život máme vo svojich rukách

V týchto dňoch podnikali Oli a Milan po celom Slovensku diskusie práve na túto tému. Začali v Bratislave, pokračovali v Banskej Bystrici a končili v Prešove. Cieľom bolo ukázať ľuďom, aké majú možnosti, ak cítia hrozbu vyhorenia.

Aby ho vedeli identifikovať a aby si vedeli nastaviť kroky, ako mu predísť, prípadne ho eliminovať. Jedna z možností je absolvovať Sabatikal – polročné voľno od práce venované kreatívnemu rozvoju.

Pojem Sabatikal je relatívne nový

Obaja sa stretli s týmto pojmom nezávisle od seba. Milan pred šiestimi rokmi, Oli ho absolvovala len nedávno. „Ja som tento spôsob odpozoroval od ľudí, videl som, že si našetria peniaze, dajú výpoveď a idú cestovať. Nevedel som však, že sa to volá Sabatikal. Tento pojem spopularizovala Oli,“ začína rozprávanie Milan a Oli ho dopĺňa. „Mne tento pojem utkvel v pamäti, keď som sa stretla so známou, ktorá pracuje v Londýne. Tá mi povedala, že pracuje v korporáte, ale momentálne má Sabatikal. V práci vraj majú benefit, že po 10 rokoch si môžu zobrať trojmesačné platené voľno,“ spomína moderátorka, ktorá v rádiu v tom čase pracovala 11 rokov. Začala uvažovať o podobnom kroku, pretože sa dlhé roky cítila fyzicky aj psychicky unavená. Keďže pracovala ako moderátorka ranných správ, vstávala každý deň o štvrtej ráno.

Polročné voľno plánovali pol roka vopred

Absolvovať Sabatikal nie je úplne spontánne a neplánované rozhodnutie. Obaja sa zhodujú, že si vyžaduje dôsledné naplánovanie. Oli ho absolvovala v Austrálii, na Filipínach a v Európe, Milan na Filipínach a v ďalších ázijských krajinách. No nestačí si iba kúpiť letenky a odísť. „Príprava sa začína už cca pol roka vopred, najmä finančná. Náš Sabatikal bol o cestovaní, a teda pripravili sme si cestovateľský plán – kam chceme ísť, čo chceme vidieť, zažiť. Sabatikal však môže byť aj tvorivý, oddychový, človek ho môže stráviť aj na Slovensku na lazoch, alebo kdekoľvek, kam ho to zaveje,“ dodali obaja. Podľa ich slov sa ľudia na to pozerajú odlišne. Väčšinou za ním vidia iba to, že si to môže dovoliť slobodný človek bez záväzkov, ktorý má veľa peňazí. „Ja za tým vidím čas pre seba, keď si človek utriedi myšlienky a zistí, čo dokáže, ako vie a môže žiť život bez toho, aby bol nespokojný,“ zhodnotil Milan.

Milan: Sabatikal si neidealizujte

Milanovmu Sabatikalu predchádzalo vyhorenie. Upozorňuje, že vyhorieť sa dá aj v práci, ktorú má človek rád a ktorá ho napĺňa. „Pracoval som šesť mesiacov v korporáte a potom ešte niekoľko v manažérskej pozícii v spoločnosti, ktorá vydávala internetový magazín. Už keď som tam nastupoval, mal som kúpenú letenku a vedel som, že odídem. So šéfom sme sa dohodli na externej spolupráci, no tá postupne vyhasla a ostal som bez príjmu. Väčšina ľudí si Sabatikal idealizuje, myslia si, že keď sa vrátia, zamestnávateľ ich prijme s otvorenou náručou. To sa nestáva. Väčšinou sa ľudia po tomto období už do pôvodnej práce nevrátia, pretože sa im otvoria nové možnosti,“ vysvetľuje Milan, ktorému toto obdobie prinieslo povedomie o tom, že sa vie postarať sám o seba. „Že som samostatný a nepotrebujem nikoho povolenia. Že viem žiť z práce, ktorej šéfom som iba ja sám, že to dokážem,“ vraví Milan, autor jedného z najúspešnejších blogov o cestovaní.

Oli: Prestala som sa báť budúcnosti

Oli má za sebou vyše jedenásť rokov aktívneho života v najpočúvanejšom rádiu. Práci sa venovala na 200 percent, no prišli chvíle, ktoré ju prinútili zastaviť sa. „Nejako toho zrazu bolo veľa. Zamyslela som sa, či to je to, čo naozaj chcem. Byť každý deň nesmierne unavená. Zisťovala som, čo môžem urobiť preto, aby to tak nebolo, ale žiadny scenár mi nevychádzal. Ten Sabatikal sa mi zapáčil. Povedala som si, že si vezmem voľno, vyčistím si hlavu a možno na niečo prídem,“ vraví Oli. V Austrálii pochopila, že môže urobiť zmenu a nemusí byť unavená. „Zistila som, že môžem spať a urobiť dokonca dvakrát viac ako doteraz,“ dodala s tým, že v rádiu ostala pracovať, no nie v takom objeme ako doposiaľ. Popri rádiu má niekoľko vlastných projektov, za mnohé môžeme spomenúť vydávanie kníh. Za najväčšie posolstvo svojho Sabatikalu považuje to, že sa prestala báť. „Prestala som sa báť, čo sa stane, keď odídem. Prijala som fakt, že nie som nenahraditeľná,“ uzavrela.