Preskočiť na obsah
  |  

Prezident: Aktuálna politická situácia si nevyžaduje zásah hlavy štátu

Peter Pellegrini na stredajšom regionálnom výjazde v Martine ubezpečil, že vnútropolitická situácia na Slovensku zatiaľ nepotrebuje zásah z jeho strany.

Premiér Robert Fico (Smer) však bude musieť reagovať na aktivity poslancov za SNS v záujme garancie dôvery vlády v Národnej rade SR, povedal s tým, že utorkovú situáciu s nefunkčným parlamentom pozorne sledoval.

„Pokiaľ koalícia bude schopná nachádzať pri zásadných rozhodnutiach väčšinu, tak prezident v tom nemá akú úlohu zohrať. Pravdepodobne pán premiér, ktorý musí získať pre svoju vládu a pre seba väčšinu, aby mal garantovanú dôveru v parlamente, bude musieť reagovať aj na aktivity poslancov zo strany SNS a nájsť režim, ako bude koalícia fungovať ďalej,“ podotkol Pellegrini.

Doplnil, že zatiaľ nevidí dôvod, aby zasahoval do vnútropolitického a parlamentného diania. „Pokiaľ nedôjde k nejakej vládnej kríze, ktorá by ohrozila samotný chod štátu. Potom už do toho ako hlava štátu zasiahnem,“ dodal prezident.

(tasr)

  |  

Fico: Transformácia nemocníc na akciové spoločnosti nie je na stole

Predseda vlády nechce ísť do niečoho, čo by malo ešte viac zvyšovať nervozitu.

"Tu boli len nejaké úvahy, že ak je nejaká organizácia v podobe obchodnej spoločnosti, musí spĺňať nejaké kritériá. Ak máte obchodnú spoločnosť, máte príjmy, výdavky, dozornú radu, predstavenstvo. Ak ale prevláda strach, že by to mala byť nejaká predpríprava na privatizáciu nemocníc, čo my pochopiteľne odmietame, tak radšej túto tému nikto ani neotvára. Táto téma nie je na stole, hovorím to úplne jasne," povedal premiér po stredajšom rokovaní vlády.

(tasr)

  |  

Kremeľ poprel správu o rokovaní s Ukrajinou o zastavení útokov na energetickú infraštruktúru

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v súvislosti s utorkovou správou denníka Financial Times spresnil, že existuje mnoho správ, „ktoré nemajú nič spoločné so skutočnosťou“, citovala ho agentúra Reuters.

Denník s odvolaním sa na anonymné zdroje vrátane vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov ďalej napísal, že Kyjev sa snaží obnoviť rozhovory, ktoré sa v auguste blížili k dohode a ktoré sprostredkoval Katar. Rozhovory stroskotali po začiatku útokov ukrajinských síl na ruskú Kurskú oblasť v tom istom mesiaci, uviedli predstavitelia.

Ruské ministerstvo obrany, úrad ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ukrajinské ministerstvo obrany na žiadosť agentúry Reuters o komentár bezprostredne nereagovali.

Veľkú časť ukrajinských energetických kapacít od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 zničili ruské útoky na energetickú infraštruktúru. To prinútilo Kyjev spoliehať sa na svoje jadrové energetické zariadenia a dovoz energie z Európy. Ochrana energetických objektov je preto pre Kyjev pred blížiacou sa zimou kľúčová.

(tasr)

  |  

Fico verí v úspech rokovaní so zdravotníkmi: Neviem si predstaviť, že by opustili pacientov pre 70 eur

Vyše 2 700 slovenských lekárov začalo podávať výpovede. Premiér Robert Fico potvrdil plnú podporu ministrovi Šaškovi s nádejou na dosiahnutie uspokojivej dohody.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško má podľa slov Fica pri rokovaniach so zdravotníkmi plnú podporu. Ocenil, že do nich dáva celú energiu. "Chceme, aby táto vec bola ukončená tak, že všetci budú v rámci možností spokojní," povedal Fico po stredajšom rokovaní vlády.

So Šaškom si podľa jeho slov ozrejmili, aká je aktuálna situácia a aké rokovania ich v najbližších dňoch čakajú. "Neviem si predstaviť, že pre nejakých 70 eur, lebo o tom sa teraz bavíme pri lekároch, že by boli pripravení opustiť pacientov. Uvidíme, ako sa budú nasledujúce dni vyvíjať," skonštatoval premiér.

Vyše 2 700 lekárov zo slovenských nemocníc v utorok (29. 10.) začalo podávať výpovede v proteste proti situácii v zdravotníctve. Lekári sú ochotní rokovať a výpovede stiahnuť, ak vláda splní ich požiadavky. Tie sa týkajú najmä bodov memoranda z roku 2022, ktoré zahŕňajú 9,7-percentný rast platov budúci rok. Vláda ponúka len 6,44-percentné zvýšenie.

(lup, tasr)

  |  

Trumpov kandidát na ministra financií je ochotný spolupracovať s Elonom Muskom

Jeden z možných nominantov do prípadnej Trumpovej administratívy John Paulson označil miliardára a zakladateľa firiem Tesla či SpaceX za vhodného partnera v otázke efektívnosti federálnej vlády.

V rozhovore pre denník Wall Street Journal miliardár a investor Paulson (68) vymenoval svoje priority v prípade víťazstva exprezidenta Donalda Trumpa vo voľbách 5. novembra. Predovšetkým ide o zachovanie daňových škrtov, ktoré republikán v Bielom dome zaviedol v roku 2017, no tiež o masívne výdavkové škrty federálnej vlády, ktoré opísal ako „spoluprácu s Muskom na znížení federálnych výdavkov“.

„Všetky tieto daňové dotácie pre solárne, veterné, neefektívne, nehospodárne zdroje energie,“ povedal Paulson, ktorého ľudia z Trumpovho okolia považujú za najpravdepodobnejšieho kandidáta na post ministra financií. „Odstrániť. To zníži výdavky,“ dodal.

Paulsonove názory republikáni berú vážne najmä v dôsledku toho, že s exprezidentom spolupracuje už vyše 10 rokov. Z jeho slov však tiež vyplýva, že Trumpov okruh spolupracovníkov vážne uvažuje o Muskovej Komisii pre efektivitu vlády, ktorá by vykonala masívny audit všetkých 428 federálnych agentúr.

Investor, ktorý dlhodobo podporuje republikánske politické kampane – ako Senate Leadership Fund – priznal, že doteraz sa s Muskom o spolupráci nerozprával, naznačil však, že je takýmto rozhovorom otvorený.

V rozhovore Paulson ďalej naznačil, že vidí svoju potenciálnu pôsobnosť v oblasti energetiky a obchodu. Povedal, že by s Trumpom spolupracoval na „podpore výroby energie, aby sme sa stali dominantným výrobcom energie“, a na zavedení „strategických ciel“. Nepriamo pritom poukázal na zmysel navrhovanej colnej politiky, ktorá má prinútiť amerických výrobcov zachovať výrobu v USA.

Trump totiž navrhuje 60-percentnú sadzbu cla na dovoz z Číny a 10 až 20 percent na všetok ostatný dovoz. Niektorí ekonómovia preto varovali pred rapídnou infláciou a stagnáciou hospodárskeho rastu, republikán však tieto tvrdenia odmieta so slovami, že clá len podporia domácu produkciu.

(sab)

  |  

Nové zloženie Senátu v stredu zvolilo Miloša Vystrčila za predsedu

Miloš Vystrčil sa opäť stal predsedom Senátu a najvyšší post v hornej komore českého parlamentu obsadí štvrtýkrát po sebe.

V stredu Miloša Vystrčila do funkcie zvolilo nové zloženie Senátu. Vystrčil získal 62 zo 79 odovzdaných hlasov, čo je o 11 menej než pred dvomi rokmi. Po svojom zvolení sa poďakoval senátorom za dôveru a vyjadril odhodlanie vykonávať túto funkciu najlepšie, ako vie. Na sociálnej sieti X dodal, že verí v zachovanie slobody v Senáte.

Na zasadnutí sa zúčastnil aj český premiér Petr Fiala, ktorý podčiarkol, že jeho prítomnosť mala vyjadriť rešpekt voči Senátu. V prejave upozornil na potrebu chrániť hodnoty slobody a demokracie, na ktorých Česká republika stojí. "Stratiť slobodu je jednoduchšie, než si väčšina z nás pripúšťa, a aj preto je zodpovednosť, ktorú ste prijali, naozaj mimoriadna," varoval Fiala.

V stredu sa koná prvé zasadnutie Senátu v novom zložení po nedávnych doplňovacích voľbách, po ktorých novozvolení senátori zložili svoj sľub.

(lup, tasr)