Preskočiť na obsah
  |  

Moldavci si v nedeľu vyberú prezidenta v druhom kole volieb

Súčasná prezidentka Maia Sanudová sa postaví bývalému generálnemu prokurátorovi Alexandrovi Stoianoglovi, ktorý kandiduje s podporou Strany socialistov, priblížila agentúra Reuters.

Prvé kolo volieb vyhrala Sanduová so ziskom viac ako 42 percent. Stoianoglo s takmer 26 percentami skončil druhý. Súbežne s prvým kolom sa konalo aj referendum o ústavnom zakotvení vstupu Moldavska do Európskej únie. Referendum bolo tesne úspešné, „za“ hlasovalo 50,35 percenta zúčastnených voličov.

Pred druhým kolom sa očakáva tesný súboj, keďže Stoianoglovi vyjadrilo podporu viacero kandidátov, ktorí do druhého kola nepostúpili.

Sanduová je prezidentkou od roku 2020, keď porazila vtedajšieho proruského prezidenta Igora Dodona. V minulosti pôsobila ako poradkyňa výkonného riaditeľa Svetovej banky a ako ministerka školstva. V roku 2016 založila liberálnu pravicovú stranu Spravodlivosti a rozvoja. Jej strana s prehľadom zvíťazila v parlamentných voľbách v roku 2021.

Sanduová sa v prezidentskej funkcii spočiatku snažila budovať pragmatické vzťahy s Ruskom. Po invázii Ruska na Ukrajinu však pevne presadzuje proeurópsku politiku a počas jej vlády EÚ Moldavsku udelila kandidátsky status.

Kritici ju obviňujú, že nedokáže riadiť problémové hospodárstvo krajiny, skrotiť vysokú infláciu ani presadiť reformy súdnictva.

Stoianoglo je etnický Gagauz. Ide o turkickú etnickú skupinu žijúcu v autonómnej oblasti na juhu Moldavska, podľa posledného sčítania ich v Moldavsku žije asi 150-tisíc. Od roku 2019 pôsobil ako generálny prokurátor. Sanduová ho kritizovala, že nevyšetruje trestné a korupčné prípady moldavských oligarchov.

Pre podozrenia zo zneužitia právomocí bol v roku 2021 zatknutý a v roku 2023 z pozície generálneho prokurátora odvolaný. Trestný proces však sprevádzalo viacero nezrovnalostí, čo minulý rok potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva.

Stoianoglo nikdy neodsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a vojnové udalosti považuje za tragédiu. Prepojenia s Ruskom a proruským oligarchom Ilanom Šorom, ktorý sa podľa Sanduovej snažil narušiť pokojný priebeh volieb, Stoianoglo odmieta.

Ľavicový kandidát v rozhovore pre Reuters uviedol, že presadzuje, aby sa integrácia s EÚ uskutočnila spoločne s moldavským separatistickým regiónom Podnesterskom. To sa od Moldavska odtrhlo v 90. rokoch. Na jeho území dodnes udržiava vojenskú prítomnosť Rusko.

(tasr)

  |  

Envirorezort zmenil spôsob sanácie vrakunskej skládky

Po novom sa bude sanácia vykonávať formou termickej desorpcie.

Celý proces dekontaminácie má podľa rezortu životného prostredia ekonomický aj ekologický význam. Vyplýva to z informácie o návrhu komplexného a definitívneho riešenia krízovej situácie spôsobenej starou environmentálnou záťažou, ktorú vláda vzala na vedomie.

Termická desorpcia predstavuje jedinú metódu, ktorá je podľa envirorezortu reálne použiteľná na spracovanie veľkých objemov odpadov a kontaminovaných zemín s obsahom pesticídov prevyšujúcich limity pre ukladanie na skládkach nebezpečného odpadu.

"Pri termickej desorpcii ide o fyzikálny separačný proces, pri ktorom dochádza k oddeleniu organických kontaminantov - chemicky stabilných organických látok, z pevnej matrice bez chemickej zmeny látok. To znamená, že do koncového zariadenia - reaktora, spaľovne alebo podobného zariadenia, bude smerovať zlomok pôvodného množstva kontaminovaného materiálu," vysvetlil rezort.

Pri dekontaminácii územia sa bude postupovať od najviac znečistených miest na skládke, tzv. "hotspotov", po miesta s nižšou koncentráciou znečistenia. Tento selektívny prístup umožní podľa MŽP ekonomicky výhodne postupovať, pretože na rôzne miesta záťaže bude použitá rozdielna desorpčná technológia vhodná pre danú intenzitu znečistenia.

"Hlavný ekologický význam je, že po eliminácii a zneškodnení kontaminantov bude táto záťaž definitívne vyriešená, bez potreby významných dodatočných prevádzkových nákladov," uviedlo ministerstvo.

Za výhodu považuje, že navrhované technológie sú dostupné, v praxi overené a vhodné pre zmes kontaminantov prítomných na lokalite. V tomto prípade bude ministerstvo životného prostredia pri úplnej likvidácii envirozáťaže postupovať v súlade s geologickým zákonom, ktorý nevyžaduje mať vzťah k pozemkom, na ktorých sa sanácia realizuje.

"Táto skutočnosť umožňuje realizovať projekt sanácie bez vytvárania nových zmlúv, resp. vyvlastňovania. Vstup na pozemky si zabezpečí budúci zhotoviteľ, ktorý vzíde z verejného obstarávania," priblížil rezort. V prípade nesúhlasu vlastníka so vstupom na jeho pozemky na účely sanácie zákon umožňuje nahradiť jeho nesúhlas rozhodnutím envirorezortu o vstupe na pozemky na účely realizácie schváleného projektu sanácie.

Predošlé vlády podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) rezignovali na riešenia, ktoré by nadobro skoncovali s envirozáťažou. "Jedna vláda chcela za desiatky miliónov eur znečistenie zakonzervovať a finálne odstránenie tejto záťaže prenechať ďalším generáciám, druhá diletantsky nepodpisovala právne dokumenty umožňujúce využiť na realizáciu projektu európske fondy," podčiarkol Taraba. Dodal, že termická desorpcia je v súlade s európskou legislatívou.

Vláda vzala v apríli na vedomie informáciu o aktuálnom stave sanácie vrakunskej skládky. Ministerstvo životného prostredia malo do dvoch mesiacov stanoviť najvhodnejší variant jej sanácie. Zároveň malo ukončiť zmluvu z roku 2018, ktorou vykonávali geologické práce súvisiace s plánovanou sanáciou určitých pozemkov.

Projekt enkapsulácie bol podľa ministra životného prostredia Tarabu v súčasnom právnom a technickom nastavení nerealizovateľný.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Spustenie sanačných prác sa očakávalo v roku 2018.

(tasr)

  |  

Ombudsman: Zadržaných v celách sledujú na záchodoch kamery, chýba aj čerstvý vzduch

Verejný ochranca práv kontroloval situáciu v celách policajného zaistenia (CPZ) a na to určených priestoroch naprieč Slovenskom. Dospel k závažným zisteniam.

Róbert Dobrovodský podotkol, že nie všetci, ktorí sú umiestnení do na to určených priestorov či CPZ, sú obvinení. Správu o monitoringu dovedna z 22 zariadení komunikoval VOP priebežne aj s Prezídiom Policajného zboru a ministerstvom vnútra.

"Dali prísľub, že spravia maximum pre implementáciu našich odporúčaní," spresnil Dobrovodský. Zdôraznil, že v Bratislavskom kraji sa pre preplnené CPZ používajú aj na to určené priestory.

"To sú tie, kde sú drevené lavice," upozornil s tým, že aj polícia musí konať v rámci princípov právneho štátu a dodržiavať ľudské práva a slobody.

Priemerný čas v takýchto priestoroch vypočítali v rozmedzí štyroch až šiestich hodín. Maximálny, zákonom povolený čas, je 48 hodín. Evidujú však prípady, keď bola osoba držaná aj 13 hodín.

"Policajti avizovali, že tam umiestňujú aj ľudí pod vplyvom alkoholu," uviedol VOP s dôvetkom, že si netreba CPZ zamieňať s niekdajšími "záchytkami", ktoré boli zdravotníckeho charakteru.

Odnímanie vecí

Ombudsman tiež upozornil, že policajti často dajú zadržaným len podpísať papier o poučení a vezmú ho. "Reálne sa ten človek nemôže oboznámiť o pravidlách v CPZ a svojich právach. Policajný zbor argumentuje, že papier musia zobrať, aby sa človek nemohol sebapoškodiť."

Pozitívne však vníma košickú prax, kde procesné poučenie zadržaným neodnímajú, dajú im prečítať tiež knihu či časopisy.

Rovnako je to s dioptriami, ktoré aj keď sú zdravotnou pomôckou, sú odnímané tiež pre "možnosť sebapoškodzovania".

Dobrovodský pripomenul, že vzatie okuliarov spôsobí "dezorientáciu nepohodu" a nemôže byť používané všeobecne, ale musí byť podložené konkrétnymi dôvodmi hrozby.

"Sú tiež oddelenia, kde sa vôbec nerealizujú vychádzky na čerstvom vzduchu. Napríklad v Banskej Bystrici nemajú vychádzkový dvorec, ale príslušník mi povedal, že vezmú človeka do vedľajšieho parku, postrážia ho a môže si tam zafajčiť či posedieť na lavičke. Na Račianskej ulici v Bratislave zasa vybudovali interný dvorec," konštatoval.

Pripútaní k stene

Problémom je aj pripútavanie k pevným predmetom na stenách, tzv. okám. Dobrovodský poukázal na to, že už v roku 2000 zariadenia dostali upozornenie o ich odstránení.

"Policajný zbor to vysvetlil tým, že majú nedostatočné kapacity a človeka musia fixovať. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že je neprípustné, aby štát obmedzoval práva tým, že nemá personálnu alebo technickú kapacitu," podotkol VOP.

Neopomenul ani vysoké teploty v týchto priestoroch. V CPZ na Račianskej ulici v Bratislave vo februári namerali 28 stupňov Celzia, pričom tu neexistujú ani okná, ktoré by sa dali otvoriť. Pri kontrole v júni problém s vysokou izbovou teplotou pretrvával.

VOP tiež upozornil, že zadržaný nevie o reálnom čase, keďže v priestoroch nie sú nástenné hodiny či iný mechanizmus, aby zadržaný mohol sledovať plynutie času.

Okrem problému telových kamier policajtov tiež poukázal na chýbajúce toalety oddelené od zvyšku cely.

"Akonáhle sú dvaja na cele, toalety musia byť aspoň opticky oddelené," zhodnotil Dobrovodský s tým, že v zariadení v Martine dokonca priestory toalety monitoruje kamerový systém bez rastrovania (rozmazania častí záznamu - pozn. red.).

Riaditeľ to aj priznal a dodal, že sa snaží získať nový softvér, požiadavku adresoval aj centru podpory ministerstva vnútra, avšak zatiaľ bez odozvy.

(max)

  |  

Gruzínska prokuratúra spustila vyšetrovanie údajného falšovania výsledkov volieb

Vyšetrovanie sa podľa prokuratúry začalo na žiadosť volebnej komisie, tá však hlasovanie v sobotných voľbách považuje za slobodné a spravodlivé.

Prokuratúra už oznámila, že vo štvrtok predvolá na výsluch gruzínsku prezidentku Salome Zurabišviliovú, keďže by mohla mať dôkazy potvrdzujúce obvinenia. Prezidentka je známa kritikou súčasnej vlády, a tiež opakovane vyhlásila, že sčítanie hlasov bolo sfalšované a že výsledky ovplyvnila Moskva, čo Kremeľ odmietol.

Volební pozorovatelia vrátane 57-člennej Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) hovorili v rámci volieb o prípadoch zastrašovania voličov, podplácaní a manipulácii hlasovacích lístkov, ktoré mohli ovplyvniť výsledok, no zároveň ho nenazvali zmanipulovaným.

V parlamentných voľbách zvíťazil podľa oficiálnych výsledkov vládnuci Gruzínsky sen a päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu prekonali aj ďalšie štyri opozičné strany. Všetky však odmietli uznať výsledky volieb.

Zároveň vyhlásili, že nevstúpia do nového „nelegitímneho“ parlamentu a požadovali „nové“ voľby konajúce sa pod dohľadom „medzinárodnej volebnej správy“.

(tasr)

  |  

Plesník vo funkcii riaditeľa Fakultnej nemocnice Trenčín končí

Michal Plesník končí vo funkcii riaditeľa Fakultnej nemocnice Trenčín. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) o tom informoval v stredu pred rokovaním vlády.

"Po vzájomnej dohode som sa rozhodol ukončiť spoluprácu so súčasným riaditeľom Fakultnej nemocnice v Trenčíne, s tým, že o dočasnom vedení vás budem informovať ešte tento týždeň," povedal minister.

Jeho záujmom je, aby nový riaditeľ vzišiel z riadneho výberového konania. Šaško v tejto súvislosti zopakoval, že pod jeho vedením nie je nikto "chráneným druhom".

Zároveň, že za personálnu politiku preberá plnú zodpovednosť. "Personálnu politiku mi nebude diktovať ani opozícia, ani odborári, ani nikto," zdôraznil.

Na odvolanie Plesníka z funkcie a riešenie situácie v trenčianskej nemocnici apelovali viaceré opozičné strany. Poukazovali pri tom na problémy na kardiologickom či pediatrickom oddelení.

(tasr)

  |  

Odpoveď na strategické súperenie s Čínou. Austrália zvýši produkciu rakiet a munície

Minister obrany Pat Conroy predstavil 30. októbra plán, podľa ktorého Austrália zvýši výrobu rakiet. Minister uviedol, že posilnenie zásob zbraní pomôže udržať potenciálnych nepriateľov „na uzde“.

Conroy povedal, že Austrália vytvorí domáci priemysel na výrobu riadených striel dlhého doletu a inej naliehavo potrebnej munície.

"Prečo potrebujeme viac rakiet? Strategické súperenie medzi Spojenými štátmi a Čínou je hlavným znakom austrálskeho bezpečnostného prostredia. Táto konkurencia je najostrejšia v našom regióne, v Indopacifiku," vyhlásil.

Austrália bude spolupracovať s americkým zbrojárskym gigantom Lockheed Martin na výrobe "riadených salvových raketometov", čo je jeden z prvých takýchto systémov mimo Spojených štátov, uviedol Conroy. Plánovaný "komplex na výrobu pokročilých zbraní" za 200 miliónov USD by mal produkovať 4000 rakiet ročne, čo predstavuje viac než štvrtinu súčasnej svetovej výroby GMLRS a desaťnásobok dopytu austrálskej armády.

Austrália tiež uzavrela zmluvu s francúzskym výrobcom zbraní Thales na domácu výrobu delostreleckých nábojov M795, ktoré sa bežne používajú v batériách húfnic. "Všetci si želáme, aby nebolo potrebné získavať nové zbrane a muníciu, ale vo svete poznačenom krízami a nepokojmi je dobre vybavená armáda nevyhnutnou súčasťou národnej obrany," zdôraznil minister.

Toto oznámenie nasleduje po čínskom teste balistickej rakety v Tichom oceáne, čo spolu s masívnymi výdavkami Číny na obranu a ruskou inváziou na Ukrajinu vzbudzuje obavy spojencov USA z nedostatočnej kapacity na výrobu munície.

(lup, tasr)