Preskočiť na obsah
  |  

Prezident poukázal na nedocenenosť prijatia Deklarácie slovenského národa

Peter Pellegrini po položení venca k pamätnej tabuli pri príležitosti 106. výročia podpísania Martinskej deklarácie pripomenul, že ide o mimoriadne významný deň v histórii slovenského národa.

Prezident upozornil, že pred 106 rokmi desiatky našich národných reprezentantov podpísali v Turčianskom Svätom Martine Deklaráciu slovenského národa, alebo aj Martinskú deklaráciu.

"Hoci sa to v dnešnej technologickej dobe zdá priam neuveriteľné, prišlo k tomu bez znalosti informácie, že nový spoločný štát Čechov a Slovákov je už realitou," vyhlásil Pellegrini. Podľa jeho slov je Martinská deklarácia inšpiráciou aj pre súčasné Slovensko.

"Martinská deklarácia patrí medzi tie vzácne historické momenty, ktorými sa musí inšpirovať dnes smutne rozdelená slovenská spoločnosť, ak chce toto rozdelenie niekedy prekonať," zdôraznil prezident.

Upriamil pritom pozornosť na skutočnosť, že na prijatí Deklarácie slovenského národa sa zhodli desiatky osobností rôzneho vierovyznania, rôznej politickej orientácie, rôznych pováh aj svetonázorov.

"Verím, že ešte časom prehodnotíme prínos tohto obrovského dňa slovenskej histórie a dáme mu dôstojnejšie miesto v našom panteóne sviatkov. Zároveň by bolo určite zaslúženým pripomenutím si tejto významnej udalosti, ak by ju pripomínalo aj dôstojné miesto v našom hlavnom meste," dodala hlava štátu.

V Turčianskom Sv. Martine sa 30. októbra 1918 stretlo v budove Tatrabanky viac ako 200 zástupcov politického a spoločenského života na Slovensku. Účastníci prijali návrh deklarácie. Dotvorili aj Slovenskú národnú radu, do ktorej zvolili 25 členov na čele s 12-členným výkonným výborom.

V mene Slovenskej národnej rady napokon prijali aj Deklaráciu slovenského národa. Udalosť sa na Slovensku od roku 1993 pripomína ako pamätný deň.

(tasr)

  |  

Pri izraelskom útoku na dodávku s muníciou zahynul jej vodič

Libanonské médiá ozrejmili, že cesta spájajúca Bejrút a Damask v Sýrii bola „zablokovaná v oboch smeroch pre bezpečnostný incident“, pri ktorom v stredu zahynul vodič dodávky, ako povedal anonymný libanonský predstaviteľ pre agentúru AFP.

Izraelská armáda v stredu vydala výzvu na evakuáciu pre obyvateľov mesta Baalbek na východe Libanonu, uviedol na platforme X predstaviteľ armády.

Šíitské militantné hnutie Hizballáh uviedlo, že zaútočilo dronmi na izraelskú základňu na juhu prístavného mesta Haifa.

Podľa údajov libanonského ministerstva zdravotníctva si vojna medzi Izraelom a Hizballáhom, ktorá sa začala 23. septembra po takmer rok trvajúcom cezhraničnom ostreľovaní, vyžiadala už najmenej 1 700 obetí.

(tasr)

  |  

Moldavci si v nedeľu vyberú prezidenta v druhom kole volieb

Súčasná prezidentka Maia Sanudová sa postaví bývalému generálnemu prokurátorovi Alexandrovi Stoianoglovi, ktorý kandiduje s podporou Strany socialistov, priblížila agentúra Reuters.

Prvé kolo volieb vyhrala Sanduová so ziskom viac ako 42 percent. Stoianoglo s takmer 26 percentami skončil druhý. Súbežne s prvým kolom sa konalo aj referendum o ústavnom zakotvení vstupu Moldavska do Európskej únie. Referendum bolo tesne úspešné, „za“ hlasovalo 50,35 percenta zúčastnených voličov.

Pred druhým kolom sa očakáva tesný súboj, keďže Stoianoglovi vyjadrilo podporu viacero kandidátov, ktorí do druhého kola nepostúpili.

Sanduová je prezidentkou od roku 2020, keď porazila vtedajšieho proruského prezidenta Igora Dodona. V minulosti pôsobila ako poradkyňa výkonného riaditeľa Svetovej banky a ako ministerka školstva. V roku 2016 založila liberálnu pravicovú stranu Spravodlivosti a rozvoja. Jej strana s prehľadom zvíťazila v parlamentných voľbách v roku 2021.

Sanduová sa v prezidentskej funkcii spočiatku snažila budovať pragmatické vzťahy s Ruskom. Po invázii Ruska na Ukrajinu však pevne presadzuje proeurópsku politiku a počas jej vlády EÚ Moldavsku udelila kandidátsky status.

Kritici ju obviňujú, že nedokáže riadiť problémové hospodárstvo krajiny, skrotiť vysokú infláciu ani presadiť reformy súdnictva.

Stoianoglo je etnický Gagauz. Ide o turkickú etnickú skupinu žijúcu v autonómnej oblasti na juhu Moldavska, podľa posledného sčítania ich v Moldavsku žije asi 150-tisíc. Od roku 2019 pôsobil ako generálny prokurátor. Sanduová ho kritizovala, že nevyšetruje trestné a korupčné prípady moldavských oligarchov.

Pre podozrenia zo zneužitia právomocí bol v roku 2021 zatknutý a v roku 2023 z pozície generálneho prokurátora odvolaný. Trestný proces však sprevádzalo viacero nezrovnalostí, čo minulý rok potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva.

Stoianoglo nikdy neodsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a vojnové udalosti považuje za tragédiu. Prepojenia s Ruskom a proruským oligarchom Ilanom Šorom, ktorý sa podľa Sanduovej snažil narušiť pokojný priebeh volieb, Stoianoglo odmieta.

Ľavicový kandidát v rozhovore pre Reuters uviedol, že presadzuje, aby sa integrácia s EÚ uskutočnila spoločne s moldavským separatistickým regiónom Podnesterskom. To sa od Moldavska odtrhlo v 90. rokoch. Na jeho území dodnes udržiava vojenskú prítomnosť Rusko.

(tasr)

  |  

Envirorezort zmenil spôsob sanácie vrakunskej skládky

Po novom sa bude sanácia vykonávať formou termickej desorpcie.

Celý proces dekontaminácie má podľa rezortu životného prostredia ekonomický aj ekologický význam. Vyplýva to z informácie o návrhu komplexného a definitívneho riešenia krízovej situácie spôsobenej starou environmentálnou záťažou, ktorú vláda vzala na vedomie.

Termická desorpcia predstavuje jedinú metódu, ktorá je podľa envirorezortu reálne použiteľná na spracovanie veľkých objemov odpadov a kontaminovaných zemín s obsahom pesticídov prevyšujúcich limity pre ukladanie na skládkach nebezpečného odpadu.

"Pri termickej desorpcii ide o fyzikálny separačný proces, pri ktorom dochádza k oddeleniu organických kontaminantov - chemicky stabilných organických látok, z pevnej matrice bez chemickej zmeny látok. To znamená, že do koncového zariadenia - reaktora, spaľovne alebo podobného zariadenia, bude smerovať zlomok pôvodného množstva kontaminovaného materiálu," vysvetlil rezort.

Pri dekontaminácii územia sa bude postupovať od najviac znečistených miest na skládke, tzv. "hotspotov", po miesta s nižšou koncentráciou znečistenia. Tento selektívny prístup umožní podľa MŽP ekonomicky výhodne postupovať, pretože na rôzne miesta záťaže bude použitá rozdielna desorpčná technológia vhodná pre danú intenzitu znečistenia.

"Hlavný ekologický význam je, že po eliminácii a zneškodnení kontaminantov bude táto záťaž definitívne vyriešená, bez potreby významných dodatočných prevádzkových nákladov," uviedlo ministerstvo.

Za výhodu považuje, že navrhované technológie sú dostupné, v praxi overené a vhodné pre zmes kontaminantov prítomných na lokalite. V tomto prípade bude ministerstvo životného prostredia pri úplnej likvidácii envirozáťaže postupovať v súlade s geologickým zákonom, ktorý nevyžaduje mať vzťah k pozemkom, na ktorých sa sanácia realizuje.

"Táto skutočnosť umožňuje realizovať projekt sanácie bez vytvárania nových zmlúv, resp. vyvlastňovania. Vstup na pozemky si zabezpečí budúci zhotoviteľ, ktorý vzíde z verejného obstarávania," priblížil rezort. V prípade nesúhlasu vlastníka so vstupom na jeho pozemky na účely sanácie zákon umožňuje nahradiť jeho nesúhlas rozhodnutím envirorezortu o vstupe na pozemky na účely realizácie schváleného projektu sanácie.

Predošlé vlády podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) rezignovali na riešenia, ktoré by nadobro skoncovali s envirozáťažou. "Jedna vláda chcela za desiatky miliónov eur znečistenie zakonzervovať a finálne odstránenie tejto záťaže prenechať ďalším generáciám, druhá diletantsky nepodpisovala právne dokumenty umožňujúce využiť na realizáciu projektu európske fondy," podčiarkol Taraba. Dodal, že termická desorpcia je v súlade s európskou legislatívou.

Vláda vzala v apríli na vedomie informáciu o aktuálnom stave sanácie vrakunskej skládky. Ministerstvo životného prostredia malo do dvoch mesiacov stanoviť najvhodnejší variant jej sanácie. Zároveň malo ukončiť zmluvu z roku 2018, ktorou vykonávali geologické práce súvisiace s plánovanou sanáciou určitých pozemkov.

Projekt enkapsulácie bol podľa ministra životného prostredia Tarabu v súčasnom právnom a technickom nastavení nerealizovateľný.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Spustenie sanačných prác sa očakávalo v roku 2018.

(tasr)

  |  

Ombudsman: Zadržaných v celách sledujú na záchodoch kamery, chýba aj čerstvý vzduch

Verejný ochranca práv kontroloval situáciu v celách policajného zaistenia (CPZ) a na to určených priestoroch naprieč Slovenskom. Dospel k závažným zisteniam.

Róbert Dobrovodský podotkol, že nie všetci, ktorí sú umiestnení do na to určených priestorov či CPZ, sú obvinení. Správu o monitoringu dovedna z 22 zariadení komunikoval VOP priebežne aj s Prezídiom Policajného zboru a ministerstvom vnútra.

"Dali prísľub, že spravia maximum pre implementáciu našich odporúčaní," spresnil Dobrovodský. Zdôraznil, že v Bratislavskom kraji sa pre preplnené CPZ používajú aj na to určené priestory.

"To sú tie, kde sú drevené lavice," upozornil s tým, že aj polícia musí konať v rámci princípov právneho štátu a dodržiavať ľudské práva a slobody.

Priemerný čas v takýchto priestoroch vypočítali v rozmedzí štyroch až šiestich hodín. Maximálny, zákonom povolený čas, je 48 hodín. Evidujú však prípady, keď bola osoba držaná aj 13 hodín.

"Policajti avizovali, že tam umiestňujú aj ľudí pod vplyvom alkoholu," uviedol VOP s dôvetkom, že si netreba CPZ zamieňať s niekdajšími "záchytkami", ktoré boli zdravotníckeho charakteru.

Odnímanie vecí

Ombudsman tiež upozornil, že policajti často dajú zadržaným len podpísať papier o poučení a vezmú ho. "Reálne sa ten človek nemôže oboznámiť o pravidlách v CPZ a svojich právach. Policajný zbor argumentuje, že papier musia zobrať, aby sa človek nemohol sebapoškodiť."

Pozitívne však vníma košickú prax, kde procesné poučenie zadržaným neodnímajú, dajú im prečítať tiež knihu či časopisy.

Rovnako je to s dioptriami, ktoré aj keď sú zdravotnou pomôckou, sú odnímané tiež pre "možnosť sebapoškodzovania".

Dobrovodský pripomenul, že vzatie okuliarov spôsobí "dezorientáciu nepohodu" a nemôže byť používané všeobecne, ale musí byť podložené konkrétnymi dôvodmi hrozby.

"Sú tiež oddelenia, kde sa vôbec nerealizujú vychádzky na čerstvom vzduchu. Napríklad v Banskej Bystrici nemajú vychádzkový dvorec, ale príslušník mi povedal, že vezmú človeka do vedľajšieho parku, postrážia ho a môže si tam zafajčiť či posedieť na lavičke. Na Račianskej ulici v Bratislave zasa vybudovali interný dvorec," konštatoval.

Pripútaní k stene

Problémom je aj pripútavanie k pevným predmetom na stenách, tzv. okám. Dobrovodský poukázal na to, že už v roku 2000 zariadenia dostali upozornenie o ich odstránení.

"Policajný zbor to vysvetlil tým, že majú nedostatočné kapacity a človeka musia fixovať. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že je neprípustné, aby štát obmedzoval práva tým, že nemá personálnu alebo technickú kapacitu," podotkol VOP.

Neopomenul ani vysoké teploty v týchto priestoroch. V CPZ na Račianskej ulici v Bratislave vo februári namerali 28 stupňov Celzia, pričom tu neexistujú ani okná, ktoré by sa dali otvoriť. Pri kontrole v júni problém s vysokou izbovou teplotou pretrvával.

VOP tiež upozornil, že zadržaný nevie o reálnom čase, keďže v priestoroch nie sú nástenné hodiny či iný mechanizmus, aby zadržaný mohol sledovať plynutie času.

Okrem problému telových kamier policajtov tiež poukázal na chýbajúce toalety oddelené od zvyšku cely.

"Akonáhle sú dvaja na cele, toalety musia byť aspoň opticky oddelené," zhodnotil Dobrovodský s tým, že v zariadení v Martine dokonca priestory toalety monitoruje kamerový systém bez rastrovania (rozmazania častí záznamu - pozn. red.).

Riaditeľ to aj priznal a dodal, že sa snaží získať nový softvér, požiadavku adresoval aj centru podpory ministerstva vnútra, avšak zatiaľ bez odozvy.

(max)

  |  

Gruzínska prokuratúra spustila vyšetrovanie údajného falšovania výsledkov volieb

Vyšetrovanie sa podľa prokuratúry začalo na žiadosť volebnej komisie, tá však hlasovanie v sobotných voľbách považuje za slobodné a spravodlivé.

Prokuratúra už oznámila, že vo štvrtok predvolá na výsluch gruzínsku prezidentku Salome Zurabišviliovú, keďže by mohla mať dôkazy potvrdzujúce obvinenia. Prezidentka je známa kritikou súčasnej vlády, a tiež opakovane vyhlásila, že sčítanie hlasov bolo sfalšované a že výsledky ovplyvnila Moskva, čo Kremeľ odmietol.

Volební pozorovatelia vrátane 57-člennej Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) hovorili v rámci volieb o prípadoch zastrašovania voličov, podplácaní a manipulácii hlasovacích lístkov, ktoré mohli ovplyvniť výsledok, no zároveň ho nenazvali zmanipulovaným.

V parlamentných voľbách zvíťazil podľa oficiálnych výsledkov vládnuci Gruzínsky sen a päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu prekonali aj ďalšie štyri opozičné strany. Všetky však odmietli uznať výsledky volieb.

Zároveň vyhlásili, že nevstúpia do nového „nelegitímneho“ parlamentu a požadovali „nové“ voľby konajúce sa pod dohľadom „medzinárodnej volebnej správy“.

(tasr)