Preskočiť na obsah
  |  

V žilinskej fakultnej nemocnici s poliklinikou evidujú zatiaľ 160 výpovedí lekárov

Nemocnica nevylúčila, že pribudnú aj ďalšie.

Hovorkyňa nemocnice Zuzana Fialová spresnila, že výpovede podali zamestnanci z nosných oddelení zdravotníckeho zariadenia, ktorými sú oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, rádiológie, pediatrie, ale aj oddelenie urológie, ortopédie, úrazovej chirurgie, neurológie, vnútorného lekárstva a podobne.

"Pokiaľ by výpovede nadobudli platnosť, žiaľ, ani žilinská nemocnica nebude schopná zabezpečiť plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť. Veríme, že sa aktuálnu situáciu s výpoveďami podarí zastabilizovať tak, aby sme mohli ďalej pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti," uviedla Fialová.

Vyše 2700 lekárov z nemocníc po celom Slovensku začalo v utorok podávať výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári sú ochotní ďalej rokovať a výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky.

Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s Lekárskym odborovým združením podpísal vtedajší vládny kabinet. Zároveň žiadajú, aby vláda verejne deklarovala, že nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) potvrdil otvorenosť rokovať ďalej. Verí, že otázka rastu platov lekárov nebude prekážkou pri hľadaní dohody.

(tasr)

  |  

NDS spustila verejné obstarávanie druhého z troch chýbajúcich úsekov kysuckej diaľnice D3

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) ozrejmila, že v týchto dňoch bolo do vestníka verejného obstarávania odoslané oznámenie týkajúce sa úseku Kysucké Nové Mesto - Oščadnica.

Samotný úsek má viac ako 9,6 kilometra, tvorí strednú časť budúcej diaľnice od Žiliny po Čadcu a je druhým najdlhším z trojice úsekov D3.

"V rámci obstarávania sa počíta s výstavbou 22 mostných objektov, jednou križovatkou, jedným odpočívadlom, ale aj migračným koridorom pre zver. Predpokladaná hodnota zákazky predstavuje 307 miliónov eur bez DPH," priblížili z NDS.

Verejné obstarávanie na prvý z troch chýbajúcich úsekov kysuckej diaľnice D3 zatiaľ nie je ukončené. Pôvodne chcela NDS predkladané ponuky týkajúce sa úseku Oščadnica - Čadca, Bukov, II. profil otvárať 3. septembra, ale termín otvárania ponúk už viackrát posunula.

(tasr)

  |  

Prezident poukázal na nedocenenosť prijatia Deklarácie slovenského národa

Peter Pellegrini po položení venca k pamätnej tabuli pri príležitosti 106. výročia podpísania Martinskej deklarácie pripomenul, že ide o mimoriadne významný deň v histórii slovenského národa.

Prezident upozornil, že pred 106 rokmi desiatky našich národných reprezentantov podpísali v Turčianskom Svätom Martine Deklaráciu slovenského národa, alebo aj Martinskú deklaráciu.

"Hoci sa to v dnešnej technologickej dobe zdá priam neuveriteľné, prišlo k tomu bez znalosti informácie, že nový spoločný štát Čechov a Slovákov je už realitou," vyhlásil Pellegrini. Podľa jeho slov je Martinská deklarácia inšpiráciou aj pre súčasné Slovensko.

"Martinská deklarácia patrí medzi tie vzácne historické momenty, ktorými sa musí inšpirovať dnes smutne rozdelená slovenská spoločnosť, ak chce toto rozdelenie niekedy prekonať," zdôraznil prezident.

Upriamil pritom pozornosť na skutočnosť, že na prijatí Deklarácie slovenského národa sa zhodli desiatky osobností rôzneho vierovyznania, rôznej politickej orientácie, rôznych pováh aj svetonázorov.

"Verím, že ešte časom prehodnotíme prínos tohto obrovského dňa slovenskej histórie a dáme mu dôstojnejšie miesto v našom panteóne sviatkov. Zároveň by bolo určite zaslúženým pripomenutím si tejto významnej udalosti, ak by ju pripomínalo aj dôstojné miesto v našom hlavnom meste," dodala hlava štátu.

V Turčianskom Sv. Martine sa 30. októbra 1918 stretlo v budove Tatrabanky viac ako 200 zástupcov politického a spoločenského života na Slovensku. Účastníci prijali návrh deklarácie. Dotvorili aj Slovenskú národnú radu, do ktorej zvolili 25 členov na čele s 12-členným výkonným výborom.

V mene Slovenskej národnej rady napokon prijali aj Deklaráciu slovenského národa. Udalosť sa na Slovensku od roku 1993 pripomína ako pamätný deň.

(tasr)

  |  

Pri izraelskom útoku na dodávku s muníciou zahynul jej vodič

Libanonské médiá ozrejmili, že cesta spájajúca Bejrút a Damask v Sýrii bola „zablokovaná v oboch smeroch pre bezpečnostný incident“, pri ktorom v stredu zahynul vodič dodávky, ako povedal anonymný libanonský predstaviteľ pre agentúru AFP.

Izraelská armáda v stredu vydala výzvu na evakuáciu pre obyvateľov mesta Baalbek na východe Libanonu, uviedol na platforme X predstaviteľ armády.

Šíitské militantné hnutie Hizballáh uviedlo, že zaútočilo dronmi na izraelskú základňu na juhu prístavného mesta Haifa.

Podľa údajov libanonského ministerstva zdravotníctva si vojna medzi Izraelom a Hizballáhom, ktorá sa začala 23. septembra po takmer rok trvajúcom cezhraničnom ostreľovaní, vyžiadala už najmenej 1 700 obetí.

(tasr)

  |  

Moldavci si v nedeľu vyberú prezidenta v druhom kole volieb

Súčasná prezidentka Maia Sanudová sa postaví bývalému generálnemu prokurátorovi Alexandrovi Stoianoglovi, ktorý kandiduje s podporou Strany socialistov, priblížila agentúra Reuters.

Prvé kolo volieb vyhrala Sanduová so ziskom viac ako 42 percent. Stoianoglo s takmer 26 percentami skončil druhý. Súbežne s prvým kolom sa konalo aj referendum o ústavnom zakotvení vstupu Moldavska do Európskej únie. Referendum bolo tesne úspešné, „za“ hlasovalo 50,35 percenta zúčastnených voličov.

Pred druhým kolom sa očakáva tesný súboj, keďže Stoianoglovi vyjadrilo podporu viacero kandidátov, ktorí do druhého kola nepostúpili.

Sanduová je prezidentkou od roku 2020, keď porazila vtedajšieho proruského prezidenta Igora Dodona. V minulosti pôsobila ako poradkyňa výkonného riaditeľa Svetovej banky a ako ministerka školstva. V roku 2016 založila liberálnu pravicovú stranu Spravodlivosti a rozvoja. Jej strana s prehľadom zvíťazila v parlamentných voľbách v roku 2021.

Sanduová sa v prezidentskej funkcii spočiatku snažila budovať pragmatické vzťahy s Ruskom. Po invázii Ruska na Ukrajinu však pevne presadzuje proeurópsku politiku a počas jej vlády EÚ Moldavsku udelila kandidátsky status.

Kritici ju obviňujú, že nedokáže riadiť problémové hospodárstvo krajiny, skrotiť vysokú infláciu ani presadiť reformy súdnictva.

Stoianoglo je etnický Gagauz. Ide o turkickú etnickú skupinu žijúcu v autonómnej oblasti na juhu Moldavska, podľa posledného sčítania ich v Moldavsku žije asi 150-tisíc. Od roku 2019 pôsobil ako generálny prokurátor. Sanduová ho kritizovala, že nevyšetruje trestné a korupčné prípady moldavských oligarchov.

Pre podozrenia zo zneužitia právomocí bol v roku 2021 zatknutý a v roku 2023 z pozície generálneho prokurátora odvolaný. Trestný proces však sprevádzalo viacero nezrovnalostí, čo minulý rok potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva.

Stoianoglo nikdy neodsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a vojnové udalosti považuje za tragédiu. Prepojenia s Ruskom a proruským oligarchom Ilanom Šorom, ktorý sa podľa Sanduovej snažil narušiť pokojný priebeh volieb, Stoianoglo odmieta.

Ľavicový kandidát v rozhovore pre Reuters uviedol, že presadzuje, aby sa integrácia s EÚ uskutočnila spoločne s moldavským separatistickým regiónom Podnesterskom. To sa od Moldavska odtrhlo v 90. rokoch. Na jeho území dodnes udržiava vojenskú prítomnosť Rusko.

(tasr)

  |  

Envirorezort zmenil spôsob sanácie vrakunskej skládky

Po novom sa bude sanácia vykonávať formou termickej desorpcie.

Celý proces dekontaminácie má podľa rezortu životného prostredia ekonomický aj ekologický význam. Vyplýva to z informácie o návrhu komplexného a definitívneho riešenia krízovej situácie spôsobenej starou environmentálnou záťažou, ktorú vláda vzala na vedomie.

Termická desorpcia predstavuje jedinú metódu, ktorá je podľa envirorezortu reálne použiteľná na spracovanie veľkých objemov odpadov a kontaminovaných zemín s obsahom pesticídov prevyšujúcich limity pre ukladanie na skládkach nebezpečného odpadu.

"Pri termickej desorpcii ide o fyzikálny separačný proces, pri ktorom dochádza k oddeleniu organických kontaminantov - chemicky stabilných organických látok, z pevnej matrice bez chemickej zmeny látok. To znamená, že do koncového zariadenia - reaktora, spaľovne alebo podobného zariadenia, bude smerovať zlomok pôvodného množstva kontaminovaného materiálu," vysvetlil rezort.

Pri dekontaminácii územia sa bude postupovať od najviac znečistených miest na skládke, tzv. "hotspotov", po miesta s nižšou koncentráciou znečistenia. Tento selektívny prístup umožní podľa MŽP ekonomicky výhodne postupovať, pretože na rôzne miesta záťaže bude použitá rozdielna desorpčná technológia vhodná pre danú intenzitu znečistenia.

"Hlavný ekologický význam je, že po eliminácii a zneškodnení kontaminantov bude táto záťaž definitívne vyriešená, bez potreby významných dodatočných prevádzkových nákladov," uviedlo ministerstvo.

Za výhodu považuje, že navrhované technológie sú dostupné, v praxi overené a vhodné pre zmes kontaminantov prítomných na lokalite. V tomto prípade bude ministerstvo životného prostredia pri úplnej likvidácii envirozáťaže postupovať v súlade s geologickým zákonom, ktorý nevyžaduje mať vzťah k pozemkom, na ktorých sa sanácia realizuje.

"Táto skutočnosť umožňuje realizovať projekt sanácie bez vytvárania nových zmlúv, resp. vyvlastňovania. Vstup na pozemky si zabezpečí budúci zhotoviteľ, ktorý vzíde z verejného obstarávania," priblížil rezort. V prípade nesúhlasu vlastníka so vstupom na jeho pozemky na účely sanácie zákon umožňuje nahradiť jeho nesúhlas rozhodnutím envirorezortu o vstupe na pozemky na účely realizácie schváleného projektu sanácie.

Predošlé vlády podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) rezignovali na riešenia, ktoré by nadobro skoncovali s envirozáťažou. "Jedna vláda chcela za desiatky miliónov eur znečistenie zakonzervovať a finálne odstránenie tejto záťaže prenechať ďalším generáciám, druhá diletantsky nepodpisovala právne dokumenty umožňujúce využiť na realizáciu projektu európske fondy," podčiarkol Taraba. Dodal, že termická desorpcia je v súlade s európskou legislatívou.

Vláda vzala v apríli na vedomie informáciu o aktuálnom stave sanácie vrakunskej skládky. Ministerstvo životného prostredia malo do dvoch mesiacov stanoviť najvhodnejší variant jej sanácie. Zároveň malo ukončiť zmluvu z roku 2018, ktorou vykonávali geologické práce súvisiace s plánovanou sanáciou určitých pozemkov.

Projekt enkapsulácie bol podľa ministra životného prostredia Tarabu v súčasnom právnom a technickom nastavení nerealizovateľný.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Spustenie sanačných prác sa očakávalo v roku 2018.

(tasr)