Preskočiť na obsah
  |  

Fínsko zhabalo na svojom južnom pobreží pláž, ktorú vlastnilo Rusko

Skonfiškovaná oblasť, kam sa chodievali rekreovať ruskí diplomati sa nachádza v blízkosti obce Häggesböle a pozostáva z približne 17 hektárov súše a 3,5 hektára mora.

Fínski exekútori ju zabavili 24. októbra. Konali na základe rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu, ktorý rozhodol o zmrazení ruského majetku.

V súvisiacom prípade bol už skôr v Helsinkách skonfiškovaný pozemok Ruského centra pre vedu a kultúru. Stalo sa tak na základe rozhodnutia MSD, ktorý v apríli nariadil Rusku, aby zaplatilo ukrajinskej energetickej firme Naftogaz 4,22 miliardy dolárov plus súdne trovy a úroky ako náhradu za zabavený majetok na anektovanom polostrove Kryme. To však Moskva neurobila.

Keďže Rusko odmieta zaplatiť dlžné sumy podľa tohto rozsudku, bude Naftogaz ďalej využívať "všetky dostupné mechanizmy na zabezpečenie vymáhania týchto prostriedkov v cieľových jurisdikciách, kde sa nachádzajú ruské aktíva," uviedol šéf Naftogazu Oleksij Černyšov podľa agentúry Reuters.

Ruské veľvyslanectvo vo Fínsku 28. októbra uviedlo, že nedostalo nijaké oficiálne o poslednej zmienenej konfiškácii. Kremeľ zároveň vyhlásil, že neuznáva jurisdikciu MSD. Podľa webovej stránky súdu sú rozhodnutia súdu záväzné a článok 94 Charty Organizácie Spojených národov stanovuje, že "každý člen OSN sa zaväzuje podriadiť sa rozhodnutiu (MSD) v každom prípade, ktorého je stranou".

(tasr, rfe/rl)

  |  

V lodenici na výrobu jadrových ponoriek vypukol požiar, príčina je zatiaľ neznáma

Požiar vypukol v časti britského koncernu BAE Systems na severozápade Anglicka v noci na stredu.

"Nehrozí žiadna jadrová hrozba," uviedla polícia o požiari v prístavnom meste Barrow-in-Furness. Spresnila, že incident si nevyžiadal obete, avšak dvaja ľudia skončili v nemocnici po nadýchaní sa splodín. Hasiči podľa Daily Mirror preto vyzvali miestnych obyvateľov, aby neotvárali okná.

Predpokladá sa, že požiar vznikol približne 45 minút po polnoci na stredu. BAE Systems je najväčším európskym zbrojným koncernom, a zároveň treťou najväčšou zbrojnou firmou na svete.

https://twitter.com/c_bray_/status/1851447102640976144

(max)

  |  

Biden prirovnal priaznivcov Trumpa k odpadu, následne reakciu miernil

Prezident USA týmto vyjadrením pre neziskovú organizáciu Voto Latino reagoval na míting Donalda Trumpa v New Yorku, na ktorom komik Tony Hinchcliffe nazval Portoriko "plávajúcim ostrovom odpadu".

"Jediný odpad, ktorý tam vidím plávať, sú jeho priaznivci ... jeho démonizácia Latinoameričanov je bezohľadná a neamerická," povedal americký prezident.

Biely dom následne vo vyhlásení uviedol, že Biden svojimi slovami narážal na nenávistnú rétoriku na Trumpovom mítingu v Madison Square Garden, nie na jeho priaznivcov.

https://twitter.com/JoeBiden/status/1851436643498037614

Republikánsky kandidát na prezidenta označil Bidenove vyjadrenie za "hrozné".

Trump na predvolebnom mítingu v Pensylvánii pripomenul slová svojej súperky z volieb v roku 2016 Hillary Clintonovej, ktorá povedala, že polovica Trumpových priaznivcov sú "poľutovaniahodní". "Odpad je myslím horší, však?" pýtal sa republikán na mítingu.

"Ale on nevie - musíte mu to, prosím, odpustiť. Prosím, odpusť mu. Lebo nevie, čo povedal. A som presvedčený, že ma má rád viac ako Kamalu," zavtipkoval Trump podľa Fox News.

Exprezident sa zároveň od vyjadrenia komika Hinchcliffa na svojom mítingu na adresu Portorika dištancoval. "Neviem, či je to veľký problém alebo nie, ale nechcem, aby niekto robil škaredé alebo hlúpe vtipy. Pravdepodobne tam nemal byť," uviedol v rozhovore pre citovaný portál.

"To je nechutné," reagoval na Bidenovo vyhlásenie republikánsky kandidát na viceprezidenta JD Vance. "Kamala Harrisová a jej šéf Joe Biden útočia na polovicu krajiny. Na to neexistuje žiadne ospravedlnenie. Dúfam, že to Amerika odmietne."

(tasr, max)

  |  

FT: Rusko a Ukrajina rokujú o ukončení útokov na energetickú infraštruktúru

Predbežné rokovania boli údajne blízko k dohode v auguste, ale zlyhali pre pôsobenie ukrajinských síl v ruskom regióne Kursk.

"Veľmi skoro sa hovorí o možnom reštarte. V súčasnosti prebiehajú rokovania o energetických zariadeniach," cituje Financial Times (FT) svoj zdroj.

Portál poznamenáva, že dohoda by znamenala najvýznamnejšiu deeskaláciu vojny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v októbri vyhlásil, že dohoda o ochrane energetických zariadení môže naznačovať pripravenosť Ruska na širšie mierové rozhovory.

Vysoký ukrajinský predstaviteľ tvrdí, že Moskva a Kyjev už v posledných týždňoch znížili frekvenciu útokov na energetickú infraštruktúru druhej strany v rámci dohôd, ktoré dosiahli ich spravodajské služby.

Portál pripomína, že s blížiacou sa zimou Ukrajina čelí vážnym výzvam v dôsledku masívnych ruských raketových útokov, ktoré zničili takmer polovicu jej kapacity na výrobu energie. Štyria ukrajinskí predstavitelia zároveň priznali, že vlani na jeseň krajiny uzavreli "tichú dohodu" o vzájomnom neútočení na energetické zariadenia.

"Kyjev aj Moskva už predtým uznali, že ukončenie útokov na ukrajinský energetický systém a ruské zariadenia na rafináciu ropy bolo v ich spoločnom záujme. Je však nepravdepodobné, že by Putin súhlasil s dohodou, kým ruské sily nevytlačia ukrajinské sily z Kurskej oblasti, kde stále kontrolujú približne 600 štvorcových kilometrov územia," píše FT.

Ukrajina podľa vysokého predstavitela napriek tomu plánuje pokračovať v cielení na ropné rafinérie, aby primäla Rusko rokovať.

(max)

  |  

Vládu čaká perný deň: Rokovať bude o platoch niektorých zdravotníkov i vrakunskej skládke

Envirorezort tiež predložil na stredajšie rokovanie vlády harmonogram čistenia vodných tokov v Bratislavskom kraji po septembrových záplavách.

Kabinet sa bude zaoberať aj platmi sestier, pôrodných asistentiek, záchranárov a ďalších vybraných skupín zdravotníkov. V nasledujúcich dvoch rokoch by im mali mzdy rásť rovnako, ako bolo plánované pred prijatím konsolidačných zmien.

Ministerstvo životného prostredia chce zasa definitívne odstrániť vrakunskú skládku v Bratislave. Spôsob, akým sa má sanácia udiať, prerokuje vláda. Envirorezort navrhuje termickú desorpciu a tvrdí, že celý proces má ekonomický aj ekologický význam.

Ďalší návrh z dielne rezortu životného prostredia chce zaviesť zákonné predkupné právo štátu, čím sa má ochrániť verejný záujem a zabezpečiť dlhodobá stabilita a kvalita vodárenských služieb na Slovensku. Štátne predkupné právo má umožniť, aby mal verejný záujem prednosť pred obchodnými záujmami právnických osôb, ktoré sú vlastníkmi verejného vodovodu alebo kanalizácie.

Vláda bude schvaľovať aj zámer zriadiť v rámci Slovenského národného múzea Múzeum národného obrodenia namiesto Múzea slovenského vysťahovalectva. Dôvodom zmeny je problém s pozemkom. Stála expozícia má byť rozdelená na tri časti, pričom ťažisková by bola zameraná na štúrovskú generáciu a rámcovali by ju časti Predchodcovia a Nasledovníci. Expozícia Múzea národného obrodenia má podľa návrhu zahŕňať dejiny slovenského vysťahovalectva v časti Nasledovníci.

(tasr)

  |  

USA apelujú na Izrael, aby umožnil dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy

To, že zrael naďalej nerieši "katastrofálnu humanitárnu krízu" v Pásme Gazy, uviedla v utorok americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová.

"Slová Izraela musia byť sprevádzané činmi. V súčasnosti sa tak nedeje. To sa musí okamžite zmeniť," povedala Thomasová-Greenfieldová na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. "Spojené štáty jasne povedali, že Izrael musí predovšetkým s príchodom zimy umožniť dodávky potravín, liekov a iných zásob do celej Gazy, najmä na sever, a chrániť pracovníkov, ktorí ju distribuujú," dodala podľa Reuters.

Jej vyjadrenie prišlo v nadväznosti na oznámenie Nórska, že predloží rezolúciu Valnému zhromaždeniu OSN, v ktorej bude požadovať stanovisko Medzinárodného súdneho dvora o tom, či Izrael neporušuje medzinárodné právo tým, že bráni prúdeniu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.

Svetový potravinový program v utorok vyzval na okamžité prijatie opatrení na odvrátenie hladomoru v Pásme Gazy. Tvrdí, že tamojšia humanitárna kríza sa môže čoskoro zhoršiť - dôvodom sú pritom podľa tejto organizácie OSN aj prísne obmedzenia dodávok pomoci.

Americká administratíva v polovici októbra upozornila Izrael, že v priebehu nasledujúcich 30 dní musí zvýšiť objem humanitárnej pomoci dodávanej do Pásma Gazy. Ak tak Izrael neurobí, ohrozí vojenskú pomoc, ktorú dostáva od Washingtonu.

Spojené štáty doteraz v tomto smere nezaznamenali dostatočný pokrok, povedal v utorok hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller.

(tasr)