FOTO Spoveď letušky: Zo Zamaroviec do celého sveta. Čo všetko musí zvládnuť v oblakoch i na zemi?

[link url = https://standard.sk/435878/majerskemu-sa-okolo-hlavy-stahuje-slucka-o-ktorej-asi-ani-netusi]

Spýtam sa v mene dievčat, ktoré táto pozícia zaujíma. Aké predpoklady musia spĺňať uchádzačky, ktoré sa chcú stať letuškami?

Každá spoločnosť to má inak. Najlepšie je mať skúsenosť z odvetvia „customer service". Hociktorá práca s ľuďmi, z gastra alebo obchodu. Samozrejme, čím viac jazykov uchádzač vie, tým lepšie, ale dobrá úroveň angličtiny je nevyhnutná. Niektoré spoločnosti majú prísnejšie podmienky, ako napríklad žiadne tetovania na viditeľných miestach, jazvy, piercingy a podobne. Je potrebné dočiahnuť prstami do výšky 212 cm. Netreba byť modelka, ale veľa spoločností kontroluje BMI. Niekedy je to aj o šťastí a o tom, aký urobíte prvý dojem. Personalisti majú radi otvorených, zhovorčivých, prirodzených a usmiatych ľudí.

Pre ktoré spoločnosti si lietala a pre koho pracuješ teraz? Na základe čoho si si vybrala spoločnosť?

Pre Emirates som lietala cez 3 roky. Rozhodne odporúčam z dôvodu cestovania, benefitov a životného štýlu. Žijete v slnečnom Dubaji a odtiaľ lietate na všetky smery. Momentálne však pracujem pre Helvetic Airways v Zürichu a lietam krátke lety po Európe, kde väčšinu letov lietame pre Swiss Airlines.

Aké rozdiely vidíš v jednej a druhej spoločnosti?

Helvetic je malá spoločnosť, je tu rodinná atmosféra a príjemnejší pasažieri. Lieta sa viacero kratších letov za deň, takže sa nemáte čas nudiť a je tu dynamickejšie pracovné prostredie. Lietame na menších lietadlách a príde mi to osobnejšie. V Emirates je cez 18-tisíc letušiek a stevardov. Ste v podstate len číslo. Väčšinu vašich kolegov po lete už nikdy neuvidíte, keďže každý let máte inú posádku. Lieta sa na lietadlách Boeing 777 a Airbus A380 s kapacitou do 550 pasažierov, takže je tu rozhodne väčšia šanca, že bude treba niečo s nimi riešiť (smiech).

Ako prebieha bežný deň letušky?

Náš deň začína už dve hodiny pred odletom v „briefing room", kde sa skontrolujú dokumenty. Prebehne krátky míting, rozoberáme témy ohľadom bezpečnosti a rôzne zdravotné prípady, ktoré môžu nastať. Piloti nám odovzdajú informácie ohľadom počasia a dĺžky letu. Rovnako ako pasažieri, aj my musíme prejsť cez bezpečnostnú kontrolu. V lietadle každá letuška skontroluje svoju zónu, či všetko sedí a nič z vybavenia nechýba. Taktiež skontroluje catering. Po komunikácii s Gate-om začne „boarding". Takže odkedy sa doma nachystám až po privítanie prvého pasažiera ubehne dosť veľa času. Počas letu sa podávajú nápoje a jedlo, po pristaní sa vymenia pasažieri, pokiaľ ide o tzv. turnaround, čo znamená, že letíme hneď naspať. Niektoré dni máme viac letov za sebou a niekedy ostávame v destinácii pár dní. Môj pracovný deň často trvá viac ako 12 hodín.

Čo všetko musí letuška vedieť pred nástupom do práce a čo ju naučia v zácviku? Ako prebieha váš výcvik a ako dlho trvá?

Viem, že existujú kurzy pre letušky, kde po skončení dostanete certifikát. Podľa mňa je to zbytočné. Väčšina spoločností berie ľudí bez predošlej skúsenosti, pretože si ich chcú vytrénovať sami podľa vlastných štandardov. V Emirates tréning trval dva mesiace, v Helvetic mesiac. Naučíte sa potrebné informácie ohľadom bezpečnosti, prvej pomoci, hasenia požiaru, a to všetko aj v praxi. Taktiež sa cvičia rôzne náročné situácie, ktoré môžu nastať s pasažiermi. Absolvujete aj kurz líčenia a stylingu vlasov. Vysvetlia vám, ako sa starať o pleť a dostanete produkty ako darček, takže celkom dobrý obchod (úsmev). V neposlednom rade treba prejsť skúškou prežitia vo vode.

Ktorú krajinu si navštívila najviac krát (koľkokrát to bolo)?

Takto spočítané to veru nemám. Ale USA a Austráliu som lietala minimálne dvakrát do mesiaca.

Akí cestujúci sú pre letušky najlepší a akí najhorší?

Myslím, že každá letuška má svoje preferencie. Nechcem tu hádzať všetkých pasažierov do jedného vreca. Možno čo sa týka opitých pasažierov, s niektorými je sranda, iných musíme krotiť a monitorovať, koľko toho vypili, hlavne pri dlhých letoch. Stáva sa aj to, že si donesú vlastný alkohol a potajomky si ulievajú sami bez toho, aby sme my letušky o tom vôbec vedeli. Pamätám si, ako sa nám jeden pán pomočil na sedadle a sedel v tom ďalších pár hodín.

[link url = https://standard.sk/413988/dockali-sme-sa-hviezda-otvara-svoje-dvere-pre-verejnost]

Určite si na cestách zažila množstvo zážitkov. Spomenieš si na najnebezpečnejší, najvtipnejší, najmilší, najhorší…?

Predpokladám, že tento rozhovor bude čítať aj moja mama, tak radšej tie najnebezpečenejšie vynechám (smiech). Všeobecne mám rada adrenalín, takže bungee jumping alebo skákanie z vodopádu si užívam. No spomínam si, keď sme počas potápania v jaskyni v Mexiku museli v tme podplávať skalu. Zrazu som začala stúpať nahor, až som narazila kyslíkovou bombou na strop skaly a nevedela som sa dostať naspäť a pripojiť sa k zvyšku skupiny. Začala som panikáriť, predychávať, a tým strácať kyslík. Baterkou som sa snažila upozorniť ostatných - našťastie sa po mňa vrátili. Ďalšia nepríjemná situácia bola otrava jedlom na ostrove Maurícius alebo keď sme dobrovoľne robili nočný výstup na najvyššiu horu Malajzie, Maunt Kinabalu (4 000 m n. m.), podotýkam v daždi. Z tých pozitívnych si pamätám, keď nás známi jednej kolegyne pozvali na obed do najvyššej budovy v Tokyu, ukázali nám mesto a osobný šofér v bielych rukavičkách nás doviezol naspäť do hotela.

Aké krajiny si precestovala vďaka svojej práci?

Momentálne som na čísle 58, takže spomeniem tie najzaujímavejšie: Myanmar, Singapur, Malajzia, Južná Kórea, Japonsko, Taiwan, Vietnam, Mexiko, Brazília, Filipíny, Indonézia, Nový Zéland, Alžírsko, Angola, Keňa, Maurícius, Zimbabwe, Južná Afrika...

Koľko hodín voľna čaká letušku v destinácii? Stihneš okrem obeda aj ľahšiu turistiku alebo máš čas len na rýchly obed a ešte rýchlejšiu fotku na Instagram?

Po dlhých letoch má posádka tzv. layover, ostáva v destinácii dva až tri dni (v Emirates to bola Severná a Južná Amerika, Austrália a Nový Zéland). Pri letoch do Európy je to väčšinou jeden až dva dni. Vždy je čas ísť preskúmať miesto, no niekedy je to fyzicky náročné skrz časový posun. Osobne som väčšinou obetovala spánok, aby som toho stihla čo najviac. Spomínam si, že po štrnásťhodinovom lete do Brisbane v Austrálii som hneď po prílete o siedmej ráno išla na niekoľkohodinový výlet za koalami a kengurami. Oplatilo sa. Vždy som robila maximum, pretože som nevedela, kedy sa do danej krajiny opäť vrátim.

Odporučila by si prácu letušky aj vydatej žene s malými deťmi alebo je to skôr práca pre mladé a slobodné dievčatá?

To závisí od človeka. Mám kolegyne, ktoré majú deti a sú spokojné, vedia si to zariadiť. Ja osobne si to neviem predstaviť. Práca letušky je časovo dosť náročná a fyzicky vyčerpávajúca aj pre slobodných ľudí. Ale nikdy nehovor nikdy, je to jediná práca, ktorá ma skutočne napĺňa, takže dosť možné, že skončím rovnako (smiech).

Čo zo života letušky by si chcela ozrejmiť čitateľom? Čo podľa tvojich skúsenosti pasažieri nevedia a mali by?

Veľa ľudí si myslí, že práca letušky je len podávať jedlo, nápoje a byť pekná. No my sme niekedy aj zdravotné sestry, lekárky, hasičky a psychologičky v jednom. A sme na to dostatočne vytrénované. Ale niekedy ma pobavilo, keď sa ma pasažieri po sedemnásťhodinovom lete z Dubaja do Aucklandu spýtali, či letíme hneď naspať.

Aké zážitky z krajín, ktoré si navštívila, stoja za zmienku?

Určite safari v Zimbabwe. Prešli sme ho na koňoch. Mala som možnosť vidieť divoké zvieratá vo voľnej prírode. Ďalej skákanie z vodopádu s domácimi na Jamajke alebo výstup na vrchol aktívnej sopky Taal na Filipínach, ktorá o dva roky neskôr vybuchla. Ďalší skvelý zážitok bol, keď sme vyliezli na takmer 2 000 rokov starú pyramídu v Teotihuacán v Mexiku. Jeden z najkrajších momentov bolo tiež pozorovať vyliahnutie morských korytnačiek na pláži na malajzijskom ostrove Mabul, ktoré sa ponáhľali do mora. A určite nezabudnem na plávanie s rajami na Kajmanských ostrovoch alebo pozorovanie kolónie tučniakov v Kapskom meste.

Aký je život vo Švajčiarsku? Plánuješ sa ešte niekedy vrátiť na Slovensko?

No, drahý (smiech). Zatiaľ som tu len pár mesiacov, ale veľmi sa mi tu páči. Švajčiarsko nebolo v pláne, nemecky hovoriace krajiny ma nikdy nelákali, ale dohovoríte sa tu všade aj anglicky alebo francúzsky. Väčšina ľudí je tu outdoorovo založená, snáď každý ide na hory počas víkendu. Švajčiari tomu vravia prechádzka, no v skutočnosti je to niekoľkohodinová túra do strmého kopca, kde bežný smrteľník vypľuje dušu. Na Slovensko sa v blízkej budúcnosti neplánujem vrátiť, ale rada chodím navštevovať rodinu a priateľov. Zahraničie ponúka nekonečno možností a výziev, ktoré ma stále posúvajú, a to ma na tom celom najviac baví.