Preskočiť na obsah
Michal Považan

Autor

Michal Považan

Publikované: 
Názory|Hyde park

Hanbím sa za Západ. To ticho je ohlušujúce

Už mesiace horí na okraji Európy vojna. Nemyslím tú na Ukrajine, mám na mysli tú na Kaukaze. Hovoríte si, že kde? Áno, počuť o nej málo. Hoci už mnohí bijú na poplach a bývalý prokurátor Medzinárodného trestného súdu Luis Moreno Ocampo hovorí o genocíde.

Pri sledovaní európskych médií či vyhlásení popredných politikov sa však zdá, že táto vojna neexistuje. Keď sa vyostrí, bude pár článkov. Potom to opäť stíchne.

Kaukaz je nádherný. Každý kto ho navštívil, musel byť očarený. Tá krása je však v ostrom kontraste s utrpením tamojších ľudí. Kaukaz je na križovatke impérií (Turecko, Irán, Rusko) a vojna či hlad sú jeho pravidelnou súčasťou. Aj prvá genocída 20. storočia sa odohrala tu. Skoro dva milióny Arménov boli vyvraždené a celé arménske mestá a regióny ostali prázdne. To sa stalo pred viac ako 100 rokmi za mlčania Západu.

Dnes sa situácia opakuje. Vojna na Ukrajine je akosi bližšie. Na vojnu na Kaukaze, utrpenie civilistov v Náhornom Karabachu akosi nie je čas. A to aj napriek tomu, že poprední odborníci na medzinárodné právo hovoria už o genocíde.

Tu na západ od Dnepra je však ticho. Už dlhší čas je ticho. Karabach je po mesiacoch azerbajdžanskej blokády vyhladovaný a vysilený. Len v pondelok konečne pustili prvé kamióny s humanitárnou pomocou po dlhom čase a už o pár hodín ich vybombardovali.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.