Jarný budíček, diel prvý: O nádeji

Mottom tohto vzťahováckeho špeciálu bude výrok Leonarda da Vinciho: „Už je to dlho, čo som si všimol, že ľudia úspechu len zriedkakedy vysedávali a dúfali, že sa im veci prihodia. Vyšli von a boli to oni, ktorí sa prihodili veciam.“  

Snívanie s otvorenými očami

Bill O’Hanlon v úvode svojej knihy spomína repliku z muzikálu Južný Pacifik, kde sa spieva: „Musíš mať sen, pretože ak ho nemáš, ako si chceš splniť svoj sen?“ Práve o hľadaní odpovede na túto otázku bude prvý diel nášho špeciálu – o snívaní.

Zdá sa vám to zvláštne? Najprv vás vyzývam, aby ste sa prebudili, a teraz začíname snívaním? Poďte snívať, ale s otvorenými očami, v realite. Vôbec nie je dôležité, aby ste sa trafili do onoho „životného sna“, kvôli ktorému ste sa na túto planétu narodili. Nekonečné hľadanie akéhosi „svätého grálu“ nás brzdí a zároveň núti perfekcionisticky až obsedantne prehodnocovať, či to, čo robíme, je to „ono“. Skúsme to tentoraz inak.

Ak nemáte sen, jednoducho si nejaký vymyslite. Vyberte si niečo, čo je pre vás aktuálne zaujímavé, do čoho sa vám chce a čo vám dodá energiu. To podstatné je začať.

Kde nie je vízia, zjavujú sa nočné mory

Ponúkam vám zaujímavý príbeh z Billovho života (na obrázku, zdroj: billohanlon.com), ktorý spomína vo svojej knihe – nech sa páči:

Po mesiacoch depresie som nakoniec dospel k dôležitému rozhodnutiu: Zabijem sa. Mal som troch blízkych priateľov, všetci rovnako nešťastní a divní ako ja, a rozhodol som sa, že bude zdvorilé, keď im poviem o svojich plánoch a rozlúčim sa s nimi. 

Keď som to oznámil prvým dvom, prejavili so mnou súcit a povedali mi, že to cítia podobne, ale k tomu, aby si sami vzali život, nemajú odvahu. Obdivovali však moju odvahu. Moju tretiu kamarátku správa o mojich samovražedných plánoch rozčúlila (bola trochu normálnejšia). Keď som jej vysvetlil dôvody, ponúkla mi nasledovné. Ako obľúbená neter nejakých nevydatých tetičiek mala zdediť farmy, ktoré vlastnili. Pokiaľ jej sľúbim, že sa nezabijem, dovolí mi, aby som mohol zdarma žiť v jednom z tých vidieckych domov. Tam budem môcť písať poéziu, strániť sa ľudí a žiť si svoj život podivína. 

Dôležité bolo, že sa mi to zdalo ako možnosť. Moje samovražedné pocity ma okamžite opustili. Bola predo mnou nejaká budúcnosť. Mal som sen, cieľ, poslanie, smer. Pesničkár Bruce Cockburn v jednej piesni spieva: „Kde nie je vízia, zjavujú sa nočné mory.“ Dovtedy som žil v nočnej more, pretože som nemal víziu lepšej budúcnosti, ale iba budúcnosti, ktorá bola v porovnaní s prítomnosťou rovnaká alebo ešte horšia. Veľkorysá ponuka mojej kamarátky mi otvorila novú budúcnosť.

Psychologické výskumy nasvedčujú tomu, že vnímanie budúcej perspektívy života súvisí s prežívaním životnej spokojnosti. Dokonca sú dôkazy, že existencia dlhodobej perspektívy je dôležitejšia než dosiahnutie cieľa či splnenie sna. Kroky, ktoré podnikáme na ceste, totiž dávajú do pohybu náš život, ktorý by bez nich bol iba stojatou vodou. Práve oni sú dôkazom toho, že sme živé bytosti, ktoré tvoria svoje životy. Kľúčové je pestovanie nádeje. Viac si môžete vypočuť v 1. diele série podcastov Jarný budíček.

Pestovanie nádeje ako dôležitý krok ku šťastiu

Pozývam vás teraz k jednej aktivite, ktorou našu nádej rozvinieme. Často si ju robievam, keď mám pocit, že sa môj život niekde zasekol a stratil šťavu. 

Poďte si urobiť koláž sna, za ktorým sa vyberiete. Určite máte doma nejaké staré časopisy, noviny či letáky. Nájdite jeden papier, nožnice a lepidlo. Ak doma nie sú nožnice, pokojne trhajte, a ak ste doma našli iba vyschnuté, roky nepoužívané lepidlo, použite aj žuvačky. 

Čo bude vašou úlohou? Vyhľadajte si obrázky, slogany, slová, ktoré reprezentujú váš sen, pocity, smer. Vystrihnite ich a urobte si z nich koláž. Ona bude reprezentovať vašu perspektívu, budúcnosť, cieľ. Zaveste si ju niekam na chladničku či nástenku, aby ste ju mali pred očami. 

Nemusíte vymyslieť liek na smrteľnú chorobu či robiť všeobjímajúcu charitu alebo mať vlastné podnikanie na to, aby ste sa cítili spokojní a šťastní. Stačí, ak budete tam, kde ste a tými, kto ste, ale budete mať perspektívu, kam sa má váš život uberať.

Čo teraz ďalej? Spíšte si hocijaké maličké kroky, ktoré vám urobia radosť a posunú vás vpred. Tie vykreslia pomyselnú cestu. Napokon sa stačí po nej už iba vydať a užívať si dobrodružstvo, počas ktorého zažijete samých seba ako tých, ktorí sa o niečo zmysluplné usilujú. Garantujem vám, že tento zážitok je premieňajúci a energizujúci. Naplno si ho užite.

Teším sa na vás o týždeň pri ďalšom diele jarného prebúdzania. Nastavte si budíček, aby ste nezaspali! Prečo to všetko? Lebo na nás predsa záleží! Prajem vám krásny prvý dobrodružný týždeň!

Zdroj: O’Hanlon, B.: Lenochova cesta k úspěchu. Portál, 2016. ISBN 9788026210160