Michal Čop

Konzervatívny summit, ktorý sa už tretíkrát konal tento pondelok, mal prekvapivú tému. Spočiatku sa zdalo, že ňou budú nadchádzajúce parlamentné voľby a otázka ďalšieho postupu. Prípadne sa bude diskutovať o tom, prečo údajne najkonzervatívnejší parlament v dejinách skončil tak neslávne. Samozrejme, polemiky sa viedli o vojne na Ukrajine, vzťahu k progresívcom či o tom, ako spojiť rozhádaný konzervatívny tábor. Ale vo viacerých debatách sa ako niť niesla iná téma.

Konzervatívny ekosystém. Tento pojem sa objavil hádam v každom bloku prednášok a diskusií. Vždy sa našiel niekto, kto poukázal na to, že liberáli majú celú sieť dobre platených mimovládok, médií, think tankov, prieskumných agentúr a ďalších organizácií, ktoré im zabezpečujú široký vplyv a značnú výhodu. Okrem toho im pomáhajú aj pri ich pochode inštitúciami, keďže tieto organizácie im vychovávajú dostatok ľudí ochotných presadzovať liberálne či progresívne myšlienky v praxi.

Viacerí účastníci priznávali chybu v tom, že konzervatívci tento segment úplne podcenili. Politici niektorých strán si dokonca priznávali chybu za to, že konzervatívne organizácie nepodporovali. Napokon, našli sa aj takí, ktorí hovorili o tom, že po voľbách buď založia vlastný konzervatívny think tank alebo podporia už existujúci.

Že na týchto rečiach niečo bude, neukazujú len liberáli či Američania, ale napríklad aj kotlebovci či strana Republika. Tí pri míňaní peňazí zo štátneho príspevku zjavne mysleli aj na budúcnosť a ignorovanie mainstreamových médií  minimálne vykompenzovali vytvorením vlastných, ktoré dokážu priniesť posolstvá politikov týchto strán k ich voličom.