Preskočiť na obsah
  |  

Chodníková novela v praxi: Mesto Košice vyznačilo vyše 500 parkovacích miest na chodníkoch

KOŠICE – Mesto Košice dosiaľ vyznačilo viac ako 500 parkovacích miest na chodníkoch. Ako informovalo na svojej webstránke, urobilo tak na miestach, kde to dovoľovali konštrukčné pomery a vlastnosti. „Na mnohých chodníkoch to však nebolo možné urobiť, pretože nedisponujú potrebnou šírkou, alebo to ich konštrukcia neumožňovala,“ uviedlo mesto.

Od 1. októbra vstupuje do platnosti novela, ktorá zakazuje parkovanie na chodníkoch, s výnimkou vyznačených úsekov označených príslušným dopravným značením. „Od začiatku platnosti novej právne úpravy odporúčame vodičom v meste, ktorí si zvykli parkovať na chodníkoch, aby zmenili svoje parkovacie návyky,“ apeluje mesto na vodičov. Mestská polícia Košice bude podľa mesta v najbližších dňoch riešiť porušenie zákazu parkovania na chodníkoch najmä upozornením či dohovorom, no opakované porušenia budú riešené sankciami v zmysle zákona.

Mesto chápe, že počet označených miest na chodníkoch nebude dostačujúci. Dodalo, že niekoľkokrát vyzývalo jednotlivé mestské časti, aby zaslali projekty na skvalitnenie parkovania. „Žiaľ, konkrétne projekty sme dostali len od niektorých z nich, napr. z mestských častí Sever a Ťahanovce. Aj na základe nich dôjde v najbližšej dobe k zjednosmerneniu niektorých ulíc,“ uviedlo mesto Košice. Ak majú občania záujem o vyznačenie ďalších parkovacích miest na chodníkoch, mesto im odporúča, aby kontaktovali vedenie danej mestskej časti. „Ak dostaneme od danej mestskej časti spracovaný projekt a konštrukčné vlastnosti, resp. šírkové usporiadanie chodníka to dovolí, pristúpime na tomto úseku k zmene dopravného značenia,“ uviedlo mesto. Skonštatovalo tiež, že parkovacie miesta dlhodobo najviac chýbajú na sídliskách. „Podľa údajov zo Stratégie rozvoja dopravy a dopravných stavieb mesta Košice je v tejto oblasti najhoršia situácia na sídlisku Ťahanovce a v niektorých lokalitách mestských častí Nad jazerom, Dargovských hrdinov, Sever a Západ,“ vymenovalo mesto Košice.

Mesto ale poznamenáva, že podľa Stratégie rozvoja dopravy a dopravných stavieb mesta Košice schválenej mestskými poslancami je chodník nemotoristická komunikácia a je určený najmä chodcom. „Viaceré chodníky sa v Košiciach vybudovali ešte pred desiatkami rokov, keď počty automobilov dosahoval len zlomok súčasných hodnôt. Vtedy nikto nepočítal s tým, že na nich budú každodenne parkovať osobné alebo nákladné vozidlá s hmotnosťou prevyšujúcou konštrukčné možnosti chodníkov. To spôsobuje priečne a pozdĺžne nerovnosti, výtlky, pokles konštrukcie, sieťový rozpad chodníkov a poškodenia obrubníkov,“ uviedlo mesto. Dodalo, že z tohto hľadiska je novela zákona vítaná, lebo môže viesť k eliminácii ničenia chodníkov a obrubníkov parkovaním, a tiež urobiť chodníky bezpečnejšími pre chodcov či cyklistov.

(sita)

  |  

Západ znepokojili správy o ďalšom „fyzickom útoku“ iránskej mravnostnej polície

Západné vlády a ľudskoprávne organizácie v stredu vyjadrili znepokojenie v súvislosti s údajným zásahom iránskej mravnostnej polície voči 16-ročnému dievčaťu, ktoré následkom toho upadlo do kómy. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Ľudskoprávna organizácia Hengaw so sídlom v Nórsku informovala, že tínedžerka Armita Garawandová utrpela ťažké zranenia pri „fyzickom útoku“ vo vagóne metra v Teheráne. K útoku na ňu došlo pre údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania platných v islamskej republike.

Iránske orgány tvrdia, že tínedžerka „omdlela“ v dôsledku nízkeho krvného tlaku, a popreli akúkoľvek účasť bezpečnostných zložiek na incidente.

Aktivisti dodali, že dievča leží v kóme v teheránskej vojenskej nemocnici za prísnych bezpečnostných opatrení.

Mimovládna organizácia Iran Human Rights so sídlom v Nórsku vyzvala na medzinárodné vyšetrenie incidentu v teheránskom metre. Odohral sa len niečo vyše roka po smrti mladej iránskej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorú zatkli za údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania žien.

Náhla smrť Amíníovej vyvolala v Iráne niekoľkomesačné nepokoje, ktoré si v dôsledku brutálnych zásahov bezpečnostných zložiek vyžiadali stovky mŕtvych a tisíce zatknutých.

Aj prípad Garawandovej vyvolal intenzívnu diskusiu na sociálnych sieťach a reagovali naň aj na Západe.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková na sociálnej sieti napísala, že „mladá žena v Iráne opäť bojuje o svoj život. Len preto, že v metre ukázala svoje vlasy. Je to neprípustné“.

Osobitný vyslanec USA pre Irán Abram Paley napísal, že Washington je „šokovaný a znepokojený správami, že iránska takzvaná mravnostná polícia napadla“ tínedžerku.

(tasr)

  |  

Záchytný bod vo Veľkom Krtíši končí, mimoriadna situácia v okrese však trvá

VEĽKÝ KRTÍŠ – Záchytný bod vo Veľkom Krtíši ukončí svoju činnosť, na registráciu cudzincov bude ďalej slúžiť zariadenie migračného úradu v Opatovskej Novej Vsi. TASR o tom v stredu informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR s tým, že mimoriadna situácia v okrese však aj naďalej trvá.

Ako uviedol, dôvodom pre zriadenie záchytného bodu vo Veľkom Krtíši bola jeho logisticky výhodná poloha. „Pokračovanie na danom mieste už v súčasnosti nie je možné, preto sa vybavovanie začalo v Opatovskej Novej Vsi,“ objasnil.

Doplnil, že tento tábor migračného úradu je pre žiadateľov o azyl, ktorí patria medzi zraniteľné skupiny osôb. „Z bezpečnostných a zdravotných dôvodov preto bolo treba urobiť úpravy v tábore tak, aby žiadatelia o azyl a tranzitné osoby neprichádzali do kontaktu,“ objasňuje s tým, že v utorok (3. 10.) bolo v objekte vo Veľkom Krtíši 20 ľudí.

Odbor zdôrazňuje, že v tábore bude cudzinecká polícia registrovať a lustrovať osoby v národných aj medzinárodných informačných systémoch. Prítomné budú tiež mimovládne organizácie, ktoré zabezpečujú doplnkovú starostlivosť.

SR od štvrtka (5. 10.) obnovuje dočasné kontroly na vnútornej hranici s Maďarskom. Zavedené sú do 14. októbra a budú náhodné. Zamerajú sa najmä na podozrivé vozidlá, snahou bude čo najmenej obmedziť plynulosť premávky. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol premiér Ľudovít Ódor, poverený vedením rezortu vnútra. Dodal, že kontroly na hraniciach naďalej nepovažuje za riešenie migračnej situácie v Európskej únii.

Ministerstvo vnútra SR vyčíslilo na zabezpečenie dočasnej obnovy kontrol na vnútornej hranici s Maďarskom finančné prostriedky vo výške vyše 1,4 milióna eur.

(tasr)

  |  

Na hraniciach s Maďarskom sa vo štvrtok ráno začínajú náhodné kontroly

Vo štvrtok ráno sa na slovensko-maďarských hraniciach začínajú náhodné kontroly. Potrvajú do 14. októbra. Zamerajú sa najmä na podozrivé vozidlá, snahou bude čo najmenej obmedziť plynulosť premávky. Opatrenie má napomôcť zníženiu počtu nelegálnych migrantov, ktorí cez Slovensko tranzitujú do iných štátov Európskej únie.

„Obnova kontroly na vnútornej hranici SR s Maďarskom predstavuje jedno z kľúčových opatrení v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti z dôvodu zvyšujúcej sa nelegálnej migrácie," uviedlo ministerstvo vnútra.

O kontrolách na hranici s Maďarskom rozhodla v stredu vláda. Náhodné dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskom zaviedli Poľsko, Rakúsko a Česko. Majú trvať desať dní.

(tasr)

  |  

Japonsko vydalo po silnom zemetrasení varovanie pred cunami

Oblasti juhovýchodne od japonského ostrova Honšú zasiahlo vo štvrtok zemetrasenie s magnitúdom 6,6. Úrady vydali varovanie pred vlnami cunami, ktoré by na niektorých miestach mohli dosiahnuť výšku jedného metra, informovala agentúra AP.

Podľa webu Japan Times zemetrasenie nastalo vo štvrtok o 11.00 h miestneho času a jeho epicentrum sa nachádzalo neďaleko ostrova Torišima v reťazci ostrovov Izu v hĺbke asi 10 kilometrov.

Podľa AP úrady vydali nateraz najnižší stupeň varovania pred cunami. Televízia NHK dodala, že obyvatelia ostrovov v reťazci Izu, ktorý sa tiahne na juh od stredu ostrova Honšú, dostali odporučenie, aby sa držali ďalej od pobrežia a ústí riek.

Japonsko je jedným z tých miest na svete, kde sa vyskytuje najviac zemetrasení, pripomenula AP.

Mohutné zemetrasenie v roku 2011 spôsobilo cunami, ktoré zničilo veľké časti severného Japonska a spôsobilo haváriu v jadrovej elektrárni Fukušima.

(tasr)

  |  

Rok 2023 sa môže stať rekordne najteplejším, hlási klimatická služba EÚ

Rok 2023 je na dobrej ceste stať sa najhorúcejším, aký kedy bol na svete zaznamenaný, oznámila vo štvrtok služba Európskej únie pre monitorovanie zmeny klímy Copernicus.

Podľa zástupkyne riaditeľa služby Copernicus Samanthy Burgessovej tohtoročný september spôsobí, že rok 2023 prekoná priemerné teploty z predindustriálneho obdobia o 1,4 stupňa Celzia.

Po lete, ktoré bolo z hľadiska teplôt tiež mimoriadne, bol september 2023 najteplejším septembrom v histórii na svete – priemerná teplota vzduchu pri zemskom povrchu dosahovala 16,38 stupňa Celzia.

V porovnaní s priemerom teplôt nameraných celosvetovo v mesiaci september v rokoch 1991 – 2020 je priemerná teplota nameraná minulý mesiac vyššia o 0,93 stupňa Celzia. Súčasne je aj o pol stupňa vyššia ako priemer v doteraz najteplejšom mesiaci september – v roku 2020.

Globálna teplota v septembri 2023 bola aj približne o 1,75 °C vyššia ako septembrový priemer za obdobie rokov 1850 – 1900, ktoré predstavujú predindustriálne referenčné obdobie.

Okrem toho globálna priemerná teplota za rok 2023 – k dnešnému dňu – je o 1,40 °C vyššia ako predindustriálny priemer (1850 - 1900).

Pre Európu bol september 2023 najteplejším septembrom v histórii: bol o 2,51 °C teplejší ako mesačný priemer z rokov 1991 – 2020 a o 1,1 °C teplejší ako v roku 2020.

V súvislosti s meraniami a ich analýzou Burgessová pripomenula, že o dva mesiace sa začne celosvetová konferencia o klíme – COP28 – a nutnosť prijatia ambicióznych opatrení v oblasti klímy nebola nikdy naliehavejšia a životne dôležitejšia.

Služba EÚ pre zmenu klímy Copernicus pravidelne zverejňuje údaje o teplote na povrchu Zeme, morskej ľadovej pokrývke a o zrážkach. Tieto zistenia sú založené na počítačom generovaných analýzach, ktoré zahŕňajú miliardy meraní z družíc, lodí, lietadiel a meteorologických staníc po celom svete, ozrejmila vo svojej správe agentúra AFP.

(tasr)