Svetový poriadok na základe subsidiarity a koniec výsmechu z klimatických zmien, píše pápež v novej exhortácii

Františkova encyklika Laudato si´, ktorú v roku 2015 vo Vatikáne uviedli klimatológ Hans Joachim Schellnhuber a pravoslávny metropolita John Zizioulas, kritizovala konzumizmus a nezodpovedný rozvoj, zhoršovanie životného prostredia, globálne otepľovanie a vyzvala všetkých ľudí na svete, aby podnikli rýchle a jednotné globálne kroky.

Podobná veľkolepá prezentácia sa bude konať vo štvrtok. Pôjde o pokračovanie encykliky, apoštolskú exhortáciu s názvom Laudate Deum: Všetkým ľuďom dobrej vôle o klimatickej kríze. K pápežovmu dokumentu sa vo štvrtok vyjadrí držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Giorgio Parisi, spisovateľ židovského pôvodu Jonathan Foer, zakladateľ asociácie Slow food Carlo Petrini a ďalší. 

Text encykliky Vatikán zverejnil už dnes. Skôr než ním zalistujeme, pristavme sa pri jeho načasovaní.

Laudato si´ vo Vatikáne. Jeho pokračovanie sa volá Laudate Deum. Foto: Bohumil Petrík

František vraj konkuruje sám sebe

Laudate Deum vychádza v deň, keď sa oficiálne končí konzistórium, (vytvorenie nových kardinálov a zároveň zhromaždenie starých i nových členov Kardinálskeho zboru), ktoré sa začalo 30. septembra a končí sa 4. októbra. V tento deň zároveň začína biskupská synoda, ktorá je treťou etapou takzvanej Synody o synodalite. Otvára ju svätá omša na Námestí svätého Petra.

Každá z týchto udalostí je dôležitá sama osebe, no takto bude v médiách i v povedomí veriacich bojovať o pozornosť a jednu pretlačí druhá, tá nasledujúca, myslia si niektorí vatikanisti, podľa ktorých František takto konkuruje sám sebe. Najmä synoda už dávnejšie rozbehla dohady a polemiku. Nehovoriac o tom, že na Slovensku sa debata točí hlavne okolo volieb a vzniku možných koalícií.

Forma textu Laudate Deum je apoštolská exhortácia, čo značí povzbudzujúci i napomínajúci príhovor. V názve encyklika pokračuje vo chvále, teda od Laudato si´ (Buď pochválený) prechádza na Laudate Deum (Chváľte Boha). 

Text teda vychádza na sviatok programového svätca tohto pontifikátu – Františka z Assisi. V predvečer sviatku vyšla tiež dosiaľ posledná encyklika Fratelli tutti. Názvy všetkých troch dokumentov sú slová patróna Talianska, po ktorom súčasný pontifik nesie meno.

Koľko pokračovaní od Františka ešte môžeme čakať?

Ak encyklika potrebuje po niekoľkých rokoch aktualizáciu, respektíve pokračovanie, znamená to, že pôvodne nebola dostatočne dobrá či nadčasová, zamysleli sa ďalší komentátori. Koľko pokračovaní od Františka ešte môžeme čakať?

Rímsky biskup prezradil, že je to revízia toho, čo sa udialo od parížskej klimatickej konferencie COP v roku 2015 a ďalších „COP“ klimatických konferencií. Podľa neho je urgentné vyriešiť niektoré veci, ktoré tieto podujatia ešte nedokázali. 

Preto v tom niektorí publicisti vidia pragmatický a politický postoj pontifika. Nehovoriac o tom, že oficiálny podtitul znie: Všetkým ľuďom dobrej vôle o klimatickej kríze.

„Treba aktualizáciu, lebo existuje odpor korporácií a iných voči obmedzovaniu výroby a väčším investíciam.“ Takto reagujú bergogliovci, teda prívrženci politiky pápeža Františka, ktorý sa občianskym menom volá Jorge Bergoglio. Napríklad kardinál José Cano z Madridu novinárom pred konzistóriom povedal, že Laudate Deum je nutnosť, ako ďalší apel na globalizáciu zodpovednosti.

Čo je nové v Laudate Deum?

V terajšom texte pápež František na dvanástich stranách vyzdvihuje, že judeo-kresťanské videnie sveta vidí ústrednú hodnotu človeka vo svete. V skutočnosti však treba podporovať takzvaný situovaný antropocentrizmus. To znamená, že ľudský život je nepochopiteľný a neudržateľný bez iných tvorov. 

Jorge Bergoglio sa sťažuje, ako málo sa spravilo od konferencie COP v Paríži. Napriek zosmiešňovaniu, odmietaniu, relativizovaniu, dnes všetci vidia neblahé dôsledky klimatických zmien, podčiarkol na úvod:

„Skoncujme konečne s nezodpovedným výsmechom, ktorý (túto) otázku prezentuje len ako environmentálnu, „zelenú“, romantickú, často zosmiešňovanú pre ekonomické záujmy. Priznajme konečne, že ide o ľudský a spoločenský problém v širokom zmysle a na rôznych úrovniach."

Hlavný pastier katolíckej cirkvi obviňuje slabosť medzinárodnej politiky, technokraciu, úpadok etiky a nezodpovedný životný štýl spätý so západným modelom. Problémom je takisto nedostatok informácií, zavádzajúca argumentácia, ktorá používa údajné vedecké dáta, ako aj pohŕdavé a nerozumné názory v súvislosti s touto témou. Taktiež pandémia COVID-19 ukázala úzky vzťah človeka s inými bytosťami a so životným prostredím.

Nový svetový poriadok

„Zdá sa, že skôr než záchrana starého multilateralizmu je dnes výzva prestavať ho a znova vytvoriť vo svetle novej globálnej situácie... Občianska spoločnosť a jej inštitúcie sú schopné vytvoriť efektívnu dynamiku, ktorú OSN nedosiahne. V tomto zmysle sa princíp subsidiarity aplikuje aj v globálno-lokálnom vzťahu," uvažuje katolícky líder o novom usporiadaní sveta.

Subsidiarita pochádza zo sociálnej náuky cirkvi a odkazuje na zásadu, že problémy treba riešiť na čo najnižšej, miestnej (politickej) úrovni. 

„Svet sa stáva natoľko multipolárnym a zároveň takým zložitým, že je nutný iný rámec účinnej spolupráce. Nestačí myslieť na pomer síl, ale aj na potrebu reagovať globálnymi nástrojmi na nové výzvy vrátane environmentálnych, zdravotných, kultúrnych a sociálnych. Predovšetkým (treba) upevňovať úctu k najzákladnejším ľudským právam, sociálnym právam a k starostlivosti o spoločný domov," pokračoval Jorge Bergoglio vo svojej politickej úvahe. 

Je nutný multilateralizmus zdola, a nie zhora, od mocenských elít, vystríhal najvyšší veľkňaz cirkvi. S uznaním sa pozerá na rôzne iniciatívy, ktoré sa práve zdola vynárajú po celom svete.

Prvý muž katolíckej cirkvi sníva doslova o demokratizácii vo svetovom meradle, kde bude možnosť na rozhovory, konzultácie, riešenie konfliktov aj kontrolu. Už podľa neho nie je miesto pre inštitúcie, ktoré chránia práva najsilnejších bez toho, aby sa zaoberali právami všetkých.

Sú vhodné nové spôsoby rozhodovania, lebo tie doterajšie sa zdajú nedostatočné a neefektívne, povedal a dodal:

„Stará diplomacia (je) tiež v kríze, (no) naďalej preukazuje svoju dôležitosť a nevyhnutnosť. Zatiaľ sa nepodarilo vytvoriť model multilaterálnej diplomacie, ktorý by reagoval na nové usporiadanie sveta. Ale ak sa dokáže preformulovať, bude musieť byť súčasťou riešenia, pretože ani skúsenosti stáročí nemožno zahodiť."

Technokracia sa obludne živí sama sebou

Svoj podiel viny má technokracia, zdôraznil ďalej jezuitský pápež v apoštolskej exhortácii:

„Umelá inteligencia a nedávny technologický vývoj sú založené na myšlienke neobmedzenej ľudskej bytosti, ktorej schopnosti a možnosti by sa dali donekonečna rozširovať vďaka technológii. Technokratická paradigma sa teda obludne živí sama sebou."

Na technológie pritom potrebujeme obmedzené prírodné zdroje, no väčší problém je ideológia, ktorá naznačuje posadnutosť, varoval rímsky biskup. Zväčšovať silu človeka ponad akúkoľvek predstavivosť znamená, že všetko, čo existuje, prestáva byť darom:

„(Všetko) sa stáva otrokom, obeťou akéhokoľvek rozmaru ľudskej mysle a jej schopností."

Pozor na falošné informácie a marketing

Náboženský líder vyše miliardy katolíkov vo svete nezabudol ani na etický rozmer:

„Etický úpadok skutočnej moci je maskovaný marketingom a falošnými informáciami, ktoré sú užitočnými nástrojmi v rukách tých, ktorí majú väčšie zdroje na ovplyvňovanie verejnej mienky."

Často sa na klimatických konferenciách píše o takzvaných radikalizovaných skupinách, lamentoval ďalej argentínsky pontifik. Avšak ony iba vypĺňajú prázdnotu v samotnej spoločnosti. Je vhodné vyvíjať zdravý tlak, aby si každá rodina uvedomila, že v hre je budúcnosť jej detí, vysvetlil František.

Dodajme, že na štvrtkovej prezentácii exhortácie budú i lídri uvedených skupín: Luisa-Marie Neubauerová z nemeckej sekcie Fridays for Future (Piatky za budúcnosť) a Benoit Halgand za Lutte et Contemplation (Boj a kontemplácia)."

Poslednú časť pápež František venuje očakávaniam od najbližšej konferencie COP28 v Dubaji koncom roka 2023. Na záver apeluje na veriacich iných náboženstiev, keďže viera podľa neho vedie k zodpovednosti a k zmiereniu s prírodou.