Susedia Slovenska si vydýchli. Progresívna migrácia sa nekoná

Zdá sa, že povolebný útek frustrovaných más zo Slovenska sa zatiaľ nerozbehol. Rakúsko na dnes ráno nehlási zvýšený počet migrantov na hraniciach, zatvárať hraničné priechody pre naše voľby sa zatiaľ nechystá ani Česko.

Slovensko sa dnes prebudilo do prvého povolebného pracovného dňa. Keďže hrozilo, že pre vlnu povolebnej migrácie nám Rakúsko a Česko môžu uzavrieť hranice, kľúčová bola situácia práve na týchto hraničných cestách.

Tieto obavy sme reflektovali aj v Štandarde.  

Dnes môžeme s úľavou konštatovať, že najhoršie proroctvá sa nenaplnili. Migračné toky na cestách z priľahlých rakúskych dedín boli síce v pondelok ráno obligátne plné – ale putovali smerom na Bratislavu.

Pre progresívcov sú zatvorené hranice veľmi citlivá záležitosť. Uzávera ide totiž proti podstate ľudských práv, aspoň podľa toho, ako ich definuje Internacionála a John Lennon v hymnickej piesni Imagine („Imagine there´s no countries“).

Druhý vážny dôvod progresívneho odporu k uzavretým hraniciam spočíva v obmedzení plynulého prechodu do Parndorfu. Minulý rok Progresívne Slovensko vydesilo, keď Rakúsko dočasne obnovilo kontroly na hraničných priechodoch, a tak sa straníci ostro obuli do vtedajšieho ministra vnútra Romana Mikulca, že nedokázal našu hranicu ustriehnuť.  

Tak či tak, tento rok sa utečenecká vlna opakuje a hrozilo, že povolebná progresívna migrácia by nevyhnutne splynula s počernými Arabmi, ktorí aktuálne vo veľkom tranzitujú cez Slovensko, aby si spolu s nimi splnili sen o živote vo vysnených západných krajinách.

Dnes ráno si tak mohla vydýchnuť aj rakúska cudzinecká a pohraničná polícia. Tá sa – ak sledovala naše sociálne siete –, ešte dovčera mohla obávať kolapsu azylových centier a možno sa aj pripravovala na ich dočasné rozšírenie a špecializáciu. Museli by totiž rozlišovať utečencov, ktorí utekajú zo Sýrie pred vojnou, od hodnotovej migrácie, ktorá uniká z Bratislavy pred Andrejom Dankom.