Geológ Ján Madarás: Slovensko ešte čakajú dotrasy

Zmenili sa nejaké poznatky, údaje o včerajšom zemetrasení? Kedy bolo posledné zemetrasenie v tejto oblasti?

Pri všetkých zemetraseniach sa objavuje automatická lokalizácia. Ak je ten jav z nejakého dôvodu zaujímavý alebo závažný, nasleduje manuálne upresňovanie parametrov zemetrasenia. Hneď včera večer kolegovia prišli na Oddelenie seizmológie v Ústave vied o Zemi SAV, kde máme zbernú a analyzačnú centrálu monitorovania zemetrasení a do neskorej noci sa venovali interpretácii dát zo zemetrasenia. Z desiatok seizmických staníc na Slovensku a v blízkom zahraničí analyzovali dáta a upresňovali lokalizáciu, magnitúdo a začali pracovať na upresnení epicentrálnej polohy a hypocetra, teda hĺbky zemetrasenia. Na základe toho sme ustálili magnitúdo na 4,9, epicentrum pri Ďapalovciach a hypocentrum v hĺbke 17,8 km. Nie je to prvé zemetrasenie, ktoré je v tejto oblasti. Známe sú zemetrasenia už od druhej polovice 18. storočia, ktoré boli podobne silné. Čo je pre nás prekvapivé a závažné, je to, že posledné porovnateľné zemetrasenie v tejto oblasti bolo 26. mája 1914 s veľkosťou magnitúda  4,8. Čo sa týka Slovenska, podobne silné zemetrasenie bolo v roku 1930 v oblasti Malých Karpát pri Dobrej vode. 

Čomu pripisujete, že sa zemetrasenie zopakovalo skoro po sto rokoch? Je východné Slovensko niečím výnimočné, čo sa týka seizmických aktivít?

Východné Slovensko bolo v tieni iných lokalít, keďže tie zemetrasenia sa tu vyskytovali, ale neboli zachytené. Do roku 2004 celá oblasť nebola pokrytá sieťou seizmických staníc. V roku 2004 sa modernizovala Národná sieť seizmických staníc Slovenska. Na východe sa vtedy založili 3 alebo 4 stanice. Z nich najbližšie dve sú v Stebníckej Hute a Kolonickom sedle. Dnes už je ale východ plne monitorovaný z hľadiska zemetrasení.

Bude naďalej prebiehať analýza dát?

Hlavné údaje už máme. Tie sa behom noci ustálili. V najbližších dňoch vysielame 3 tímy na miesto. Jeden odchádza už dnes okolo obeda, čiže v epicentrálnej oblasti Ďapalovce, Holčíkovce bude podvečer. Sú vybavení aparatúrami – seizmickými prístrojmi. Na mieste budú merať dotrasy, alebo menšie zemetrasenia, ktoré by neboli zachytené sieťami. Na mieste sa taktiež budú venovať ďalším javom, ktoré budú určite nasledovať po hlavnom otrase. Ďalšie dva tímy do terénu vyšleme zajtra. V epicentre budú dokumentovať materiálne škody na nehnuteľnostiach a infraštruktúre. Nikto z nás z historického hľadiska také silné zemetrasenie nezažil, preto je pre nás dôležité získať čo najviac informácií a vedecky ich analyzovať. 

Je teda pravda, že po zemetrasení bývajú ešte dotrasy? A prečo k nim dochádza? 

Áno, je to pravda. Takmer po každom zemetrasení, zvlášť po takomto silnejšom, bývajú dotrasy. Tie by štatisticky, teda takmer na sto percent, nemali dosiahnuť silu hlavného otrasu, ale môžu sa mu priblížiť. Nevylučujeme, že môžu nasledovať ďalšie dotrasy v najbližších hodinách a dňoch. Pri zemetraseniach, kde magnitúdo bolo blízke 5, obyvatelia pociťovali dotrasy aj niekoľko mesiacov po zemetrasení.

Dnes som čítala informáciu, že včerajšie zemetrasenie môže súvisieť so zemetrasením v Maroku alebo Afganistane. Je to vôbec možné?

Určite nie, pretože je to úplne iná geologická štruktúra a úplne iný vývoj. Ak by si čitatelia otvorili napr. stránku Európskeho mediteránneho seizmologického centra EMSC, tak by videli, že po celom svete sú desiatky podobných zemetrasení každú chvíľu. Našťastie poloha Slovenska voči tým svetovo najaktívnejším zónam je úplne mimo. Také zemetrasenie, aké máme my raz za niekoľko desiatok rokov, majú napr. v Grécku či Turecku niekoľkokrát ročne. 

Dá sa vôbec predpokladať, že Slovensku hrozí zemetrasenie?

Zemetrasenie hrozí vždy. Otázka skôr je, kedy a aké veľké. Na to však zatiaľ nevieme odpovedať a obávam sa, že ani nebudeme vedieť. Keby sme to vedeli, tak sme na koni, ale to by radi vedeli aj Taliani, Gréci, Turci či Japonci. Existujú isté indície, ktoré nám môžu napovedať, že sa niečo chystá v zemskej kôre, ale to by musela byť hustá sieť prístrojov, ľudí, ktorí by sa tomu venovali. A o financiách ani nehovorím. Z praktického hľadiska to nie je možné. Ak by sa to dalo predvídať, určite by nedošlo k takým katastrofám, ako v Turecku či inde vo svete. Čo dokážeme ale určiť, sú oblasti v rámci Slovenska a, samozrejme, aj vo svete, ktoré sú oveľa viac náchylné na seizmickú aktivitu. Vyplýva to z geologického a  tektonického vývoja a z ďalších geofyzikálnych parametrov. Tomu sa napríklad prispôsobujú stavebné normy, aby sa stavali seizmicky čo najviac odolné stavby. 

Aká je história zemetrasení na Slovensku? Existujú oblasti, ktoré sú náchylnejšie?

Ak ideme smerom od západu na východ, najsilnejšie zemetrasenie bolo v roku 1763 pri Komárne. Dnes vieme na základe analýzy archívnych údajov, že toto zemetrasenie malo magnitúdo okolo 6,3  a bolo veľmi ničivé. Takéto silné zemetrasenia sa u nás neopakovali, čo sa však nedá vylúčiť v budúcnosti. Ďalšia aktívna oblasť je sever Malých Karpát; v okolí obce Dobrá Voda bolo silné zemetrasenie v roku 1906. Malo magnitúdo 5,7. Zopakovalo sa v roku 1930 s magnitúdom 5. Medzi ďalšie oblasti patrí Kremnica či Banská Štiavnica. Prvé historicky zdokumentované zemetrasenie z nášho územia máme z roku 1443, kedy boli zničené banské mestá. Ďalšie zemetrasné oblasti sú okolo Žiliny, Banskej Bystrice a Brezna a severný Spiš okolo Vysokých Tatier. 

Ako sa meria veľkosť zemetrasenia?

Niekedy sa zamieňa pojem magnitúdo, čo je veľkosť energie uvoľnenej pri zemetrasení. Potom existuje makroseizmická intenzita. To je pocítenie toho zemetrasenia ľuďmi. Cez ňu sa vyčísľujú aj škody na majetku. Ide o dvanásťdielnu stupnicu, ktorá napríklad zaujíma aj poisťovne. Tie budú uznávať škody, ak intenzita bola nad 6 stupňov Európskej makroseizmickej stupnice EMS-98. 

Vieme, aký stupeň makroseizmickej intenzity malo včerajšie zemetrasenie? 

Myslíme si, že určite tam bola intenzita 6, a možno bola aj prekročená. Zatiaľ to ale nechcem konkretizovať, kým nemáme relevantné údaje priamo z terénu.