Domovská stránka Komentár

Kaliňák, Taraba či Huliak mieria do vlády, zahraničie má získať Smer. Hlas aj SNS získajú silnejšie zastúpenie, ako sú výsledky volieb

22IMG_0195988830 Robert Kaliňák a Juraj Blanár. Foto: Pavol Zachar/TASR

10.10.2023 o 17:42

Zoznam ministrov je už takmer kompletný. Predpokladá sa, že rozdelenie rezortov bude v pomere 7:7:3, čo je veľký ústupok Hlasu aj SNS. Definitívne zloženie vlády bude oznámené v stredu alebo vo štvrtok.

Text sme aktualizovali večer po 20. hodine.

Udalosťou dňa je jednoznačne vyhlásenie predsedníctva strany Hlas, ktoré rozhodlo, že Pellegriniho strana bude pokračovať v rokovaniach so Smerom a SNS. Pellegrini zároveň vyhlásil, že „s nikým iným nebude viesť žiadne neformálne sondážne polorokovania“.

Pellegrini nechce zopakovať tragickú skúsenosť bývalej vlády, ktorá mala veľké rozpory a priniesla krajine chaos. Ostro sa vymedzil voči Michalovi Šimečkovi, ktorý je podľa neho „neskúsený“ a „je len dobre, že nevyhral voľby“. Šimečka neskôr povedal, že „PS bude novej vláde robiť tvrdú opozíciu“ a že „nie sú takí silní, ako si dnes myslia“.

Predseda Hlasu zároveň ocenil konštruktívny prístup Roberta Fica a Andreja Danka pri rokovaní a upozornil na veľký rozdiel oproti tomu, aké odkazy si cez médiá posielali liberálne strany a KDH, osobitne spomenul útok poslanca SaS Alojza Hlinu na predsedu KDH Milana Majerského. O všetkých príkladoch, o ktorých Pellegrini hovoril, sme v uplynulých dňoch písali aj v Štandarde ako o problémoch a prekážkach liberálnej koalície.

Zdá sa teda, že o podobe budúcej vlády je rozhodnuté. Podľa kuloárnych informácií by mala byť jej konkrétna podoba ohlásená v stredu alebo vo štvrtok tento týždeň. Dôvodom nie je len úspešný priebeh rokovaní, ale aj pôsobenie úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, ktorá čelí kritike z domu aj zo zahraničia (kvôli migrantom).

Ako však avizujeme v nadpise, Štandardu sa podarilo zistiť ďalšie mená budúcich možných ministrov novej vlády Roberta Fica. Stále platí, že kým nebude uzavretá finálna dohoda, neplatia ani čiastkové dohody, zoznam ministrov sa preto môže zmeniť. Platí, že strany sa nebudú kontrolovať krížovým spôsobom cez štátnych tajomníkov, za rezort ponesú plnú zodpovednosť strany, ktoré menovali ministra.

Podľa informácii Štandardu by ministerkou hospodárstva mala byť Denisa Saková. Ešte nedávno sa v spojitosti s týmto rezortom hovorilo o Tomášovi Tarabovi, ten by však už nemal byť ministrom hospodárstva. Taraba by mal byť podpredsedom vlády a ministrom kultúry.

Očakáva sa, že nominant Andreja Danka by mohol obsadiť ministerstvo, ktoré vznikne rozdelením ministerstva dopravy, pričom dopravu si ponechá Smer a cestovný ruch by získala SNS. O tom viac nižšie.

V spojení so SNS sa ešte hovorí o možnom obsadení rezortu životného prostredia, ale rokovania ešte nie sú uzavreté. Ako minister životného prostredia sa spomína Rudolf Huliak, je však možné, že sa voči nemu postavia niektoré organizácie a možno aj prezidentka. Huliak reprezentuje všeličo, čo Čaputovej prekáža. Možné tiež je, že ak bude mať SNS slabšie zastúpenie vo vláde, získa kontrolu nad nejakým významným štátnym podnikom (napríklad energetickou spoločnosťou SEPS).

To, čo by uzavreté, naopak, malo byť, je meno nového ministra poľnohospodárstva, ktorým by mal byť Richard Takáč, ktorý v posledných dvoch rokoch často vystupuje za Smer v televíznych debatách. Takáč si posilnil postavenie v Smere, o čom svedčalo aj 4. miesto na kandidátke, aj keď ho niektorí politici prekrúžkovali a Takáč bol napokon po započítaní krúžkov 8. v poradí.

Novou ministerkou zdravotníctva by mala byť Zuzana Dolinková z Hlasu. Táto nominácia vyvoláva isté obavy, preto k jej vzťahom na ministerstve zdravotníctva pripravujeme samostatný text.

Robert Kaliňák by sa podľa našich informácii mal stať ministrom obrany. Kaliňák momentálne nie je obvinený, je však vyšetrovaný a dá sa očakávať, že pre jeho meno (a možno aj niektorého z kandidátov SNS) bude situáciu s vymenovaním vlády komplikovať prezidentka Čaputová.

Ani Hlas, ani SNS však zatiaľ neotvorili možnosť zablokovať pôsobenie Roberta Kaliňáka vo vláde. Kaliňákova nominácia práve na rezort obrany môže byť – paradoxne – pritom pozitívne vnímaná Američanmi, keďže si s ambasádou aj vládou USA Robert Kaliňák v minulosti dobre rozumel, získal aj štátne ocenenie. Bude zaujímavé sledovať, ako to vyhodnotí prezidentka Čaputová a či pôjde do politického sporu práve v súvislosti s Kaliňákom.

Ak by nebol Kaliňák ministrom obrany, mohol by byť ministrom dopravy. Cestovný ruch ale skončí pod kuratelou SNS. Ak by nebol kandidátom Smeru na ministra dopravy Kaliňák, do úvahy prichádza ešte poslanec Igor Choma alebo – menej pravdepodobne – Ľubomír Vážny.

Naopak, Peter Kmec, ktorý je zvoleným poslancom za stranu Hlas a v minulosti pôsobil ako veľvyslanec SR vo Washingtone, podľa kuloárnych informácii odmietol post ministra zahraničných vecí. Príčinou môže byť práve očakávaná zmena politiky voči Ukrajine a sebavedomejšie vystupovanie Roberta Fica na pôde EÚ.

Peter Kmec by ale ministrom byť mal, očakáva sa, že by mohol viesť rezort, ktorý dnes vedie Lívia Vašáková. To znamená, že by riadil eurofondy a Plán obnovy.

Ministrom zahraničných vecí by sa mal stať Juraj Blanár zo Smeru. Blanár ale prichádza do úvahy aj ako minister dopravy, rozdelenie rezortov ešte nie je dokončené.

Dôležité bude aj slovo prezidentky Čaputovej.

Na záver ešte nateraz predpokladaný zoznam ministrov novej vlády:

Robert Fico (Smer) – premiér

Juraj Blanár (Smer) – minister zahraničných vecí

Ladislav Kamenický (Smer) – minister financií

Matúš Šutaj Eštok (Hlas) – minister vnútra

Robert Kaliňák (Smer) – minister obrany

Denisa Saková (Hlas) – ministerka hospodárstva

Tomáš Drucker (Hlas) – minister školstva

Zuzana Dolinková (Hlas) – ministerka zdravotníctva

Erik Tomáš (Hlas) – minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Richard Takáč (Smer) – minister pôdohospodárstva