Africký futbalista si nekľakol pred Black Lives Matter. Je to ponižujúce, vraví

Útočník anglického futbalového klubu Chrystal Palace Wilfried Zaha sa stal vôbec prvým hráčom miestnej Premier League, ktorý pred zápasom odmietol pokľaknúť pred hnutím Black Lives Matter (BLM) v rámci takzvaného boja proti rasizmu. Športovec z Pobrežia Slonoviny sa totiž nazdáva, že ide o ponižujúce gesto, ktoré stratilo význam.

Futbalista už minulý rok avizoval, že bude tento rituál bojkotovať. Pre zranenie dlhšiu dobu na zápas nenastúpil a do základnej zostavy sa dostal až nedávno. „Toto všetko je ponižujúce,“ skonštatoval Zaha pre britský denník The Sun. Rovnako mu prekáža aj nosenie protirasistických sloganov na drese.

„Osobne mám pocit, že sa kľačanie stalo súčasťou rutiny a v tejto chvíli nezáleží na tom, či stojíme alebo kľačíme,“ povedal pred stretnutím s West Bromwichom, ktoré jeho tím zavŕšil úspešne v pomere 1:0.

Afričan sa zároveň nechal počuť, že namiesto kľačania by radšej malo byť podporované lepšie vzdelávanie na školách, a mali by byť prijímané dôraznejšie opatrenia voči tým, ktorí komunikáciu na sociálnych sieťach zneužívajú k urážkam nielen futbalistov.

Za Zahu sa postavilo množstvo hráčov či futbalových expertov. „Chápem, čo sa snaží povedať. Myslím si, že je to silná správa. Nechcel by som vidieť, že si nejaký hráč pokľakne, pretože sa cíti pod tlakom, alebo preto, že musí. Chcem, aby to bolo zo správneho dôvodu,“ povedal Dion Dublin, anglický televízny moderátor a bývalý futbalista.

Nič nové ani v našich končinách

Kľačanie na znak sympatií k hnutiu BLM má v športe, špeciálne vo futbale, už niekoľkomesačnú tradíciu. Rovnaké gesto urobila na začiatku októbra aj slovenská futbalová reprezentácia pred zápasom s Írskom. Za to ju krátko po stretnutí kritizoval aj predseda Národnej rady Boris Kollár s tým, že ak majú jej členovia potrebu kľačať, mali by ísť na Slavín. Neskôr od toho upustili.

V rovnakom období mierili k zemi aj kolená českých hráčov, ktorí si merali sily so Škótmi. „Kľačí sa prípadne v kostole pre Bohom. Nie pred športovaním,“ napísal na margo toho český politik Václav Klaus mladší, syn exprezidenta Václava Klausa a predseda národno-konzervatívneho hnutia Trikolóra.

Vyšetrovanie pre nepokľaknutie

Nedávna história si pritom pamätá aj opačné scenáre. Pred BLM vlani na jeseň nepokľakli až siedmi hráči ruského Krasnodaru pred zápasom s Chelsea a neurobil tak ani žiadny z hráčov francúzskeho Olympique Marseille, ktorý si meral sily s Manchester City. Futbalisti reprezentujúci mesto v krajine galského kohúta si vtedy radšej uctili pamiatku učiteľa Samuela Patyho, ktorému na predmestí Paríža odrezal hlavu mladý čečenský terorista.

Novú tradíciu takisto odmietli počas vzájomného súboja aj hráči druholigových britských tímov Newport County a Tranmere Rovers. Neostalo to však bez odozvy a šéf Newportu Gavin Foxall krátko na to oznámil, že nevyjadrenie rešpektu voči hnutiu Black Lives Matter bude vyšetrovať.

Kde to začalo?

Black Lives Matter je americké rasové hnutie založené v roku 2013 trojicou krajne ľavicových aktivistiek Patrisse Cullorsovou, Aliciou Garzovou a Opal Tometiovou. Prvé dve o sebe vravia, že sú „školenými marxistkami“ a za vzor si kladú aj čínskeho komunistického diktátora Mao Ce-Tunga, ktorý sa podľa historikov podpísal pod smrť miliónov ľudí.

Celosvetový význam získalo až sedem rokov na to, po násilnej smrti Afroameričana Georgea Floyda, ktorého pri neprimeranom zákroku zabil belošský policajt Derek Chauvin po pokuse zaplatiť falošnou bankovkou. Paradoxné je, že rasový motív pri tomto konaní preukázaný nebol, keďže sa obaja aktéri poznali.

Počas svojej existencie si hnutie získalo milióny priaznivcov, ale aj odporcov naprieč celým svetom. Kým jeho zástancovia hovoria o potrebe dokonať prostredníctvom neho nekompromisnú očistu spoločnosti od zvyškov údajného rasizmu, kritici prízvukujú jeho totalitné a násilné prvky.