Takmer sedemtisíc prevažne mladých ľudí sa zišlo v sobotu 7. októbra v nemeckom Essene, aby si na Festivale nádeje okrem iných vypočuli amerického evanjelizátora Franklina Grahama. Grahamov príhovor pritiahol pozornosť podobne, ako kázeň jeho slávneho otca Billyho spred tridsiatich rokov.
Tú vtedy sledovalo viac ako osem miliónov ľudí v päťdesiatich deviatich krajinách. Podľa svedectiev sa však obsah výrazne nezmenil. Aj teraz išlo o hodnotu človeka a hodnotu evanjelia.
„Tvoja duša má väčšiu hodnotu ako celá zem. Boh v nej stvoril vákuum, ktoré môže vyplniť iba On sám,“ povedal kazateľ, ktorý je známy častými výzvami na adresu kresťanov, aby sa „neospravedlňovali za evanjelium, ale ohlasovali ho. Práve ono je totiž dobrou správou o „skutočnej hodnote človeka.“
Prvoaprílový žart
Grahamova myšlienka hodnoty ma zaviedla k zamysleniu istého sociológa, ktorý v ňom opisoval skúsenosť zo svojej mladosti. So svojím priateľom sa vždy tešili na „prvoaprílové“ žartíky. Robilo im radosť, keď mohli niekoho na niečom nachytať.
Raz však takmer prekročili prípustnú mieru. V noci pred prvým aprílom sa chceli vlámať do obchodu, v ktorom mienili pozamieňať cenovky pri produktoch. Nesmierne ich totiž zaujímala reakcia ľudí, ktorí by na ďalší deň pri kvalitnom značkovom televízore videli cenovku päť dolárov. A naopak, keby niekto pri obyčajnej žiarovke zbadal cenovku päťtisíc dolárov. Tento „aprílový žart“ našťastie neuskutočnili. Zostal len v rovine plánovania.
O niekoľko rokov neskôr však dobre poslúžil na analýzu ľudského správania. Už ako dospelý kresťanský sociológ napísal: „Zdá sa mi, akoby sa do našich životov niekto vkradol a pozamieňal cenovky. A my sme tomuto nemiestnemu ,žartu´ uverili. Málo významným veciam pripisujeme veľkú hodnotu a venujeme im oveľa viac času a úsilia, ako skutočne hodnotným veciam.“
Svadobné cenovky
Evanjelista Matúš umiestňuje na začiatok 22. kapitoly svojho evanjelia Ježišovo podobenstvo o svadobnej hostine. Aj v tomto príbehu, ktorým Pán Ježiš vykresľuje obraz Božieho kráľovstva, vidíme „zamenené cenovky.“ A hneď na dvoch frontoch.
Kráľ organizuje pre svojho syna svadbu, na ktorú pozve hostí. Keď je už hostina pripravená, pošle sluhov, aby oznámili pozvaným, že môžu prísť. Tí sa však začnú jeden po druhom vyhovárať. Jeden sa musí venovať svojmu poľu, iný volom, ďalší svojej žene. Akoby sa do života pozvaných hostí niekto vkradol a zamenil cenovky.
Preto kráľ pristupuje k plánu B. Pozýva žobrákov, slepých a chromých. Zdalo by sa, že všetko je v poriadku. Až do chvíle, keď kráľ vojde do svadobnej siene a zbadá človeka bez svadobného odevu. Necháva ho nekompromisne vyhodiť a my to lepšie pochopíme až vo svetle vtedajších zvykov. S pozvánkou na svadbu vtedy totiž prišiel nielen dresscode, ale aj samotný odev. A všetko hneď vyzerá ináč. Čo urobil pozvaný človek s odevom, ktorý dostal? Zamenil cenovky.
Vystrašená nevesta
V zrkadle tohto podobenstva sa väčšinou hľadáme v pozvaných hosťoch. Rozlišovacím kritériom sú zamenené alebo správne priradené cenovky. Jedno vysvetlenie si však berie na mušku kresťanov a tvrdí, že tí nie sú pozvanými hosťami. Tí sú v Ježišovom podobenstve nevestou kráľovho syna. Kresťanská tradícia často hovorí o cirkvi (kresťanoch) ako o Kristovej neveste. Kým u pozvaných hostí by sme zámenu cenoviek napokon vedeli pochopiť, s nevestou je to zložitejšie.
A predsa. Hoci sú kresťania milovanou Kristovou nevestou, skôr by sa na nás hodil iný opis: Sme nevestou na úteku. Utekáme pred svojím ženíchom. Výhovoriek je veľa, ale dôvod zväčša iba jeden. Veľmi priliehavo to vystihuje rovnomenný film, ktorého pointa je „povinnou jazdou“ mnohých predmanželských stretnutí.
Novinár sa v príbehu pokúša zistiť, prečo vystrašená nevesta sabotuje každú svoju svadbu a doslova uteká spred oltára. Dôvod odhalil na domnelej banalite, keď nádejná nevesta zakaždým menila svoje chute podľa muža, s ktorým práve chodila. Jej strach zo svadby bol vlastne strachom zo straty samej seba v tom druhom.
Nespočíva práve v tom aj dôvod strachu mnohých kresťanov zo svadby so ženíchom Kristom? Možno sme mnohí tiež uverili podsunutému klamstvu, že Ježiš Kristus nás oberie o našu identitu. A pritom kresťanstvo, naopak, našu pravú identitu odhaľuje. Pri prvoaprílových žartoch sa azda ešte niekto zabaví. Pri „cenovkách života“ však ide o všetko.