Americkí králi dokov s priemernou ročnou mzdou 200-tisíc dolárov zbanktorovali

Len desatina amerických zamestnancov je v odboroch. Nemalá časť z toho sú štátni zamestnanci, najmä učitelia. V mnohých oblastiach ekonomického života tak americké odbory nehrajú žiadnu úlohu. No tam, kde sa existujú, hrajú úplne inú ligu ako tie slovenské.

profimedia-0533614805 Demonštrácia odborárov z ILWU v americkom Seattli. Foto: Profimedia.sk

Známy je príbeh newyorských stavebných odborov, cez ktorá pôvodom talianska mafia v 70. rokoch kontrolovala celú výstavbu v meste. V 80. rokoch zase Ronald Reagan vyrazil 90 percent z 13-tisíc letových dispečerov po tom, čo ich odbory vstúpili do nezákonného štrajku. No najväčšou legendou sú „dokári“. Presnejšie The International Longshore and Warehouse Union (ILWU), ktorá kontroluje všetkých 29 prístavov na západnom pobreží Spojených štátov.

Ich postavenie im poskytuje monopolnú pozíciu. Takmer ľubovoľne môžu blokovať obchod USA s Paficikom a tento nástroj neváhajú použiť. Vďaka tomu má 22-tisíc zamestnancov dokov priemernú mzdu 200-tisíc dolárov ročne a zhruba 100-tisíc dolárov v ďalších benefitoch. Niektorí predáci vedia domov priniesť aj pol milióna dolárov ročne. Priemerná mzda v USA je pritom okolo 60-tisíc dolárov ročne. Nie nadarmo sa im prezýva „králi dokov“.

Netreba asi zdôrazňovať, že takáto žaba na prameni amerického spotrebiteľa niečo stojí. Predražuje import aj export tovarov nielen vďaka extrémne vysokým mzdám, ale aj pre blokovanie inovácií. Pred 60 rokmi boli jedným z bojovníkov proti lodným kontajnerom. Tento boj však prehrali a kontajnery spustili novú vlnu globalizácie. Aj v aktuálnej kolektívnej zmluve s prístavmi si odborári ILWU vybojovali faktické zmrazenie automatizácie amerických prístavov.

No niekedy sa smeje aj druhá strana. ILWU v roku 2023 dokonca zbankrotovali. V prístave Portland pozície elektrikárov chladiacich zariadení kontrolovali iné odbory – International Brotherhood of Electrical Workers. ILWU chcela dostať pod svoju kontrolu aj tieto pracovné pozície a v roku 2012 spustila sériu obštrukcií celého prístavu, ktoré viedli k veľkým hospodárskym stratám.

Po dekádu dlhom spore nakoniec súd definitívne rozhodol v neprospech ILWU. Odbory mali prístavu uhradiť škodu, ktorú spôsobili – 19 miliónov dolárov. Keďže ILWU takéto zdroje nemá, musel vyhlásiť bankrot. To však neznamená koniec činnosti. Čínske prístavy si tak môžu mädliť ruky.